Koncesie sa zrušia, poslanci zmenu po vete prezidentky opätovne schválili
22. 2. 2023
Koncesionárske poplatky sa zrušia. Hlavným príjmom Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) bude po novom nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Zmena pôvodne prešla v pléne Národnej rady (NR) SR ešte v decembri ako súčasť pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o dani z osobitnej stavby. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu následne vetovala, parlament ju však v piatok opätovne schválil.
„Navrhuje sa zrušenie úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS, tzv. koncesionárskych poplatkov, a nahrádza ich nárokovateľným príspevkom zo štátneho rozpočtu v zákonom stanovenej výške, ktorý sa bude každoročne valorizovať o mieru inflácie," vysvetlili autori zmeny. Výber koncesionárskych poplatkov označili za nespravodlivý a neetický, keďže zaväzuje občanov prispievať na verejnoprávne médiá bez ohľadu na to, či ich služby využívajú.
Hlavným príjmom RTVS tak bude nárokovateľný príspevok zo štátneho rozpočtu poskytovaný každoročne na úhradu nákladov na zabezpečenie služby verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania. Ustanovujú sa aj podmienky poskytnutia a použitia príspevku. Príspevok sa bude poskytovať do 31. januára príslušného kalendárneho roka.
Účinnosť má zmena nadobudnúť od 1. júla 2023. Legislatíva ráta aj s prechodnými ustanoveniami.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Výroba nákladných vozidiel Tatra sa vracia na Slovensko
2. 7. 2021
Výroba nákladných automobilov značky Tatra sa po rokoch vracia späť na Slovensko. Vo štvrtok o tom v Trenčíne informoval obchodný manažér spoločnosti Tatra Defence Slovakia Róbert Gašparík.
Ako dodal, snahou spoločnosti je presunúť výrobu podvozkov a potom aj celých vozidiel pre silové zložky na Slovensko, čím by bol k dispozícii rýchly servis, zaškolenia obsluhy vozidiel a celkovo sa oživil priemysel.
Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) rezort s "tatrovkou" spolupracuje už desaťročia, prípadný kontrakt na dodávku vozidiel však musí byť výsledkom verejného obstarávania.
V
Agenda v štátnej správe v školstve
28. 6. 2021
Čo sa týka agendy odborov okresného úradu v sídle kraja, sú
- pre školstvo – určené pre špecifický okruh adresátov, odborné zložky – školy, samospráva, zriaďovatelia, kontrolné a inšpekčné orgány,
- pre ostatné oblasti (napr. životné prostredie, stavebníctvo a pod.) – určené pre „bežného občana“.
Školská agenda nie je určená bežnej verejnosti, zmena by teda neznamenala zhoršenie prístupu verejnosti k poskytovaným službám štátu na úseku školstva. Cieľom novely zákona je zlepšiť fungovanie miestnej štátnej školskej správy, a to nielen z pohľadu ministerstva školstva, ale aj ministerstva vnútra, ktoré tak nebude zaťažované touto špecifickou agendou.
Administratívne, riadiace činnosti a finančné toky v regionálnom školstve sú komplikované pre výskyt duplicít medzi obomi ministerstvami, neprehľadné a komplikované, keďže v súčasnosti je financovanie v oblasti školstva predmetom dvoch rozpočtových kapitol, dvoch rezortných informačných systémov, často dvojitej administratívy, čo platí aj pre „spätný tok“ – napríklad žiadosti o úpravy rozpočtu.
Návrat k modelu miestnej štátnej správy v školstve v pôsobnosti ministerstva školstva zabezpečí prevzatie súčasnej agendy odborov školstva okresných úradov v sídle kraja bez zmien v jej obsahu, prevzatie zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení (najmä vo vzťahu k deťom a žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami), zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva v jednej rozpočtovej kapitole, odstránenie doterajších obmedzení v praktickom výkone činnosti okresných úradov - odborov školstva, spôsobených práve dvojkoľajným systémom riadenia.
K
Štátna správa v školstve a školskej samospráve
25. 6. 2021
Cieľom novely zákona je plnenie záväzku z Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020 – 2024, ktorého zámerom je „zjednotenie financovania škôl a školských zariadení pod ministerstvom školstva a bude priamo výkonom prenesených kompetencií financovať vzdelávanie vo všetkých typoch a druhoch škôl bez ohľadu na zriaďovateľov“.
V roku 2013 prišlo k nesystémovému kroku v riadení a financovaní škôl a školských zariadení na Slovensku (tzv. ESO). V dôsledku tejto zmeny časť škôl a školských zariadení riadi a financuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a časť Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“).
Nesystémovosť a komplikovanosť je najmarkantnejšia pri (ne)dosahu rezortu školstva na špeciálne školy a školské zariadenia, ktoré riadi a financuje rezort vnútra. Dôsledkom toho je, že v niektorých prípadoch prichádza k segregácii žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, k chybnému alebo cielenému zaraďovaniu žiakov bez mentálneho znevýhodnenia do prúdu špeciálneho školstva.
Dôsledkom je, že žiaci, ktorí sú takýmto spôsobom neprávom zaraďovaní do špeciálnej školy, po ukončení vzdelávania nezískavajú tzv. nižšie stredné vzdelanie (ekvivalent ukončeného druhého stupňa bežnej základnej školy, v medzinárodnom kontexte označovaný ako ISCED 2), tiež títo žiaci získavajú iba primárne vzdelanie, teda ekvivalent ukončeného prvého stupňa bežnej základnej školy (ISCED 1), následne nemajú možnosť pokračovať vo vzdelávaní na bežnej strednej škole, a tým sa signifikantne znižujú ich šance zamestnať sa a nájsť uplatnenie v dospelom živote.
Základom riešenia je nutná systematická podpora a prípadne kontrola fungovania špeciálnych škôl, diagnostiky, zaraďovania špeciálnych škôl a špeciálnych tried do siete škôl a školských zariadení, možnosti zlúčiť špeciálne školy s bežnými základnými školami v prípade, že sa potvrdí chybná či cielená diagnostika a teda neopodstatnenosť špeciálnej školy, cielene reintegrovať žiakov zo špeciálnych škôl do bežných základných škôl.
Zákon má za cieľ odstrániť aktuálne nesystémové prerozdelenie kompetencií, riadenie a financovanie škôl a školských zariadení zjednotiť kompetencie pod rezort školstva s cieľom prispieť k efektívne fungujúcemu rezortu, dohliadnuť na efektívne fungovanie špeciálnych škôl určených pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä s mentálnym znevýhodnením, eliminovať prípady chybnej či cielenej segregácie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl.
K
Rok 2021 bude pre cestovný ruch na Slovensku ešte horší ako minulý
23. 6. 2021
Ukazuje sa, že rok 2021 bude pre slovenský cestovný ruch ešte horší ako bol vlaňajší. Uviedol to na brífingu prezident Zväzu cestovného ruchu Marek Harbuľák.
Čerpanie služieb cestovného ruchu sa podľa neho bude kumulovať pravdepodobne do troch až štyroch týždňov tohto roka, najmä na prelome júla a augusta.
"Rok 2020 bol pre cestovný ruch určite najhorším rokom od samostatnosti Slovenka. Počet návštevníkov a prenocovaní klesol v porovnaní s obdobím pred pandémiou o viac ako 47 percent, čiže de facto na polovicu. To isté tvrdenie platí aj o tržbách. V roku 2021 predstavy, ktoré sme prezentovali v marci tohto roka, keď sme tvrdili, že tento rok bude ešte o niečo horší ako minulý, sa, bohužiaľ, zatiaľ napĺňajú. Údaje poukazujú na ešte výraznejší prepad aj návštevníkov, aj tržieb, a to aj napriek tomu, že opatrenia sa uvoľňujú," priblížil.
Zdôraznil, že pre zariadenia cestovného ruchu stále platia výrazné obmedzenia, ktoré limitujú, či už počty návštevníkov, alebo obmedzujú iným spôsobom podnikanie v cestovnom ruchu.
Pripomenul zároveň, že sektor cestovného ruchu na Slovensku pre pandémiu stratil už viac ako 40-tisíc pracovníkov.
V