Iné súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu
2. 9. 2024
Ustanovenie § 5 Vyhlášky Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky o strednej škole upravuje súčasti výchovno-vzdelávacieho procesu.
Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje v treťom ročníku štúdia; ak ide o odbor vzdelávania, v ktorom je dĺžka štúdia dva roky, organizuje sa v druhom ročníku štúdia. Kurz na ochranu života a zdravia sa koná v rozsahu troch vyučovacích dní, každý vyučovací deň najmenej šesť vyučovacích hodín.
Ak ide o súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu podľa § 33 ods. 12 zákona okrem kurzu na ochranu života a zdravia, stredná škola zabezpečuje na výlet alebo exkurziu mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, alebo mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov, tiež kurz pohybových aktivít v prírode, ktorým je plavecký výcvik, snoubordingový výcvik alebo cyklistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov, lyžiarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 15 žiakov, korčuliarsky výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 12 žiakov, výcvik splavovania, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 16 žiakov, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 4 žiakov, turistický výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 20 žiakov, iný výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 10 žiakov so zohľadnením poveternostných podmienok, dĺžky a náročnosti výcviku a výstroja a vybavenia žiakov, a taktiež kurz pohybových aktivít v prírode s účasťou žiakov so zdravotným znevýhodnením, ktorým je plavecký výcvik, cyklistický výcvik, korčuliarsky výcvik, výcvik splavovania, turistický výcvik alebo iný výcvik neuvedený v druhom bode alebo v treťom bode, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 5 takých žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lyžiarsky výcvik alebo snoubordingový výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 8 žiakov; ak ide o žiaka slabozrakého alebo žiaka s telesným postihnutím, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 6 takých žiakov, alebo ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, lezecký výcvik, jednu kvalifikovanú osobu na najviac 2 žiakov; ak ide o žiaka nevidiaceho, žiaka nepočujúceho, žiaka so zvyškami zraku, žiaka s ťažkým telesným postihnutím, žiaka s viacnásobným postihnutím, žiaka s ťažkým stupňom mentálneho postihnutia, žiaka s autizmom alebo ďalšou pervazívnou vývinovou poruchou, jednu kvalifikovanú osobu na každého takého žiaka, ďalšie aktivity v súlade so školským vzdelávacím programom mimo sídla strednej školy na území Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 25 žiakov, mimo územia Slovenskej republiky jedného pedagogického zamestnanca na najviac 20 žiakov.
K
Odborníci tvrdia, že veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko
26. 2. 2024
Výrobné náklady elektriny z vetra klesli a to je aj dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosť.
Veterné elektrárne sú kľúčový prvok boja s klimatickou zmenou aj pre Slovensko. Veterné elektrárne sú najlacnejšou cestou v rámci boja s klimatickou zmenou. Podľa energetického think-tanku Ember môžu aj vďaka tomu spolu so solárnymi elektrárňami prispieť až k tretine znižovania emisií oxidu uhličitého (CO2), ktoré je potrebné pre dosiahnutie globálneho cieľa zníženia teplôt o 1,5 stupňa Celzia do roku 2030. Aj na Slovensku by podľa SAPI mohli významne pomôcť zrýchliť napríklad aj dekarbonizáciu priemyslu či dopravy a zároveň znižovať náklady na boj s klimatickou zmenou.
Nákladom na boj s dôsledkom klimatickej zmeny sa v najbližších desaťročiach nevyhne podľa asociácie ani Slovensko. „Je dôležité povedať si, ktoré opatrenia sú aj v našich podmienkach najlacnejšie, a urýchliť ich zavádzanie. Veterné elektrárne jednoznačne patria do tejto kategórie, bohužiaľ, stále sa nám nepodarilo začať využívať ich potenciál,“ upozornil Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.
Výrobné náklady elektriny z vetra totiž v rokoch 2010 až 2020 klesli o viac ako polovicu, a to o 55 %. „Aj to je dôvod, prečo sa s nimi počíta ako s jedným z hlavných zdrojov elektriny v budúcnosti," zdôraznil...
B
Používanie vozidla na podnikanie
5. 2. 2024
Podľa zákona o dani z motorových vozidiel subsumuje podľa odkazov zavedených v zákone o dani z motorových vozidiel definíciu podnikania podľa § 2 Obchodného zákonníka a dosahovanie príjmov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. alebo príjmy zo samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2. zákona o dani z príjmov.
Samotné používanie vozidla na podnikanie je doplnené o spresnenie, t. j. o „moment“ objasňujúci začiatok používania vozidla na podnikanie, ktorý nie vždy musí nastať až „fyzickým“ použitím vozidla „na ceste“, ale tento môže súvisieť pri daňovníkoch, ktorí sú účtovnou jednotkou s účtovaním o vozidle, alebo u tých daňovníkov, ktorí nie sú účtovnou jednotkou s evidovaním vozidla v daňovej evidencii alebo s uplatňovaním výdavkov spojených s používaním vozidla. Tiež „moment“ začatia používania vozidla na podnikanie môže byť posúdený pri daňovníkovi, ktorý nie je zapísaným držiteľom v dokladoch vozidla, ale na podnikanie si vozidlo napr. prenajíma, v závislosti od začatia používania tohto vozidla v súlade so zadefinovaným vznikom daňovej povinnosti.
V prípadoch použitia vozidla, v dokladoch ktorého daňovník nie je zapísaný ako držiteľ, ide o také vozidlá, v dokladoch ktorých je uvedený ako držiteľ osoba, ktorá vozidlo nepoužíva na podnikanie, ktorá zanikla, zomrela alebo bola zrušená, alebo ide o vozidlo, ktoré je použité zamestnancom na pracovnej ceste so súhlasom zamestnávateľa, za čo mu zamestnávateľ vyplatí cestovné náhrady a súčasne musí byť splnená podmienka, že v čase použitia vozidla na pracovnej ceste toto nie je používané na podnikanie.
K
Vodný zákon
11. 1. 2024
Cieľom novely zákona zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je zabezpečenie dobrého stavu vôd a stým zosúladenie právnych predpisov tak, aby povinnosti vyplývajúce zo zákona pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov boli vykonateľné v praxi.
Účinnosť novely nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z. ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd s účinnosťou od 15.11.2022 bola v oneskorení oproti účinnej novele vodného zákona č. 364/2004 Z. z. prijatej ku dňu 1. januára 2022. Vo vodnom zákone boli ustanovené nové povinnosti pre vlastníkov malých čistiarní odpadových vôd do 50 ekvivalentných obyvateľov. Vzhľadom na náročnosť zosúladenia existujúceho stavu malých ČOV s prijatou právnou úpravou a povinnosťami z toho vyplývajúcimi pre vlastníkov malých ČOV, bolo potrebné primerane predĺžiť lehotu. Lehota sa predlžuje do 31. decembra 2028.
V prípade, že by sa lehota nepredĺžila, znamenalo by to nemožnosť prevádzkovania tých ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov, ktoré majú dnes právoplatné povolenia vydané na 6 alebo 10 rokov podľa predpisov platných do 15. 11. 2022.
V prípade, že by vlastníci prevádzkovali ČOV do 50 ekvivalentných obyvateľov konali by v rozpore so zákonom, čo by malo za následok uloženie sankcie za porušenie zákona. Ide najmä o malé domové ČOV (2-6 ekvivalentných obyvateľov), ktorých prevádzkovatelia alebo vlastníci musia mať dostatočný časový priestor, aby získali informácie o zaradení ČOV podľa kategórií a k tomu prislúchajúce limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia v súlade s novelizovaným nariadením vlády SR č. 269/2010 Z. z.
Tiež je potrebné zohľadniť obmedzené kapacity štátnej vodnej správy na okresných úradoch, ktorá musí všetky povolenia pre malé ČOV prehodnotiť podľa jednotlivých kategórii. Počet vydaných rozhodnutí na malé ČOV sa pohybuje len za rok 2020 v desiatkach tisíc.
K
Občianske preukazy
11. 1. 2024
Podľa zákona o občianskych preukazoch mali byť občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na našom území, ktorí sú mladší ako 15 rokov a občanom starším ako 65 rokov, ktorí nie sú držiteľom občianskeho preukazu s elektronickým čipom, vydané občianske preukazy bez podoby tváre z úradnej moci na základe údajov z registra fyzických osôb, a to do 31. decembra 2023.
Z kapacitných dôvodov nebolo možné tento termín dodržať. Národné personalizačné centrum je popri svojej štandardnej činnosti (personalizácia a expedícia občianskych preukazov, cestovných dokladov, vodičských preukazov, osvedčení o evidencii časť I a dokladov pre cudzincov) celoročne nadmerne vyťažené výrobou vodičských preukazov z dôvodu hromadných výmen vodičských preukazov, ktorým končí platnosť 31. decembra 2023 a výrobou cestovných pasov z dôvodu situácie na Ukrajine, pričom jeho kapacitné možnosti sú limitované aj balením vyrobených občianskych preukazov bez podoby tváre. Doposiaľ bolo občanom Slovenskej republiky vydaných a doručených viac ako 615 000 občianskych preukazov bez podoby tváre, ostáva ich ešte vydať a doručiť približne 570 000 ks. Vzhľadom na to sa navrhuje predĺžiť súčasnú lehotu o jeden rok, teda do konca roka 2024.
K