Identifikácia volajúceho a o poskytovanie lokalizačných údajov
2. 9. 2024
Vyhláška č. 224/2024 z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov po novom podľa § 111 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách po dohode s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky ustanovuje definíciu tiesňovej komunikácie, identifikáciu volajúceho alebo identifikáciu odosielateľa SMS.
Tiesňovou komunikáciou na účely tejto vyhlášky sa rozumie tiesňové volanie na čísla tiesňového volania určené národným číslovacím plánom uskutočnené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, tiesňové volanie z verejnej mobilnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, SMS zaslaná na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“, tiesňové volanie koncového užívateľa, zákazníka cudzozemského poskytovateľa verejne dostupných mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, prihláseného do siete podniku poskytujúceho verejnú mobilnú sieť na základe veľkoobchodnej zmluvy o prístupe k roamingu, verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná prostredníctvom pevnej siete, ktorá nie je viazaná na konkrétny koncový bod pevnej siete, alebo verejná dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná v pevnom umiestnení, ku ktorej možno pristupovať z ktoréhokoľvek miesta v oblasti pokrytia bez možnosti využívania služby počas presunu koncového zariadenia užívateľa.
Identifikáciou volajúceho alebo identifikáciou odosielateľa SMS sa rozumie poskytnutie jeho telefónneho čísla, poskytnutie identifikácie účastníka podľa § 111 ods. 8 písm. b) zákona a identifikácia siete podniku, v ktorej tiesňové volanie vzniklo, podľa § 2 ods. 5.
K
Zbraňová amnestia
10. 7. 2020
Predložený návrh zbraňovej amnestie vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií.
Inštitút zbraňovej amnestie bol v minulosti ustanovený zákonom č. 132/2005 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 14. 4. 2005. Táto právna úprava vytvorila na časovo obmedzené obdobie 12 mesiacov (od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006) možnosť dobrovoľne odovzdať strelnú zbraň ktorémukoľvek útvaru Policajného zboru s tým, že počas tohto obdobia zanikla trestnosť nedovoleného ozbrojovania dobrovoľným odovzdaním strelnej zbrane. V priebehu týchto 12 mesiacov bolo celkovo odovzdaných 3 463 ks. zbraní, pričom v posledných
týždňoch pred skončením 12 mesačného obdobia narastal počet odovzdaných zbraní.
Tendenciu v rámci zbraňovej amnestie odovzdávať strelné zbrane a strelivo ešte zvýraznila tzv. druhá zbraňová amnestia, ktorá prebehla od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010 (zákon č. 440/2009 Z. z.), v rámci ktorej počas siedmich mesiacov bolo odovzdaných celkovo 4 367 ks. zbraní a 45 684 ks. streliva.
Úspešná bola aj zbraňová amnestia (tretia zbraňová amnestia), ktorá prebehla od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015 (zákon č. 300/2014 Z. z.). Počas tejto zbraňovej amnestie sa predovšetkým odovzdávali lovecké zbrane (lovecké brokovnice, opakovacie a samonabíjacie guľovnice, kombinované lovecké zbrane a malokalibrovky), ktoré tvorili asi 40 % z odovzdaných zbraní. Ďalších 42 % boli krátke palné zbrane, predovšetkým rôzne pištole a revolvery. Samopaly, útočné pušky a guľomety tvorili cca 8 % a zvyšných 10 % boli ostatné zbrane (perkusné, podomácky upravené a vyrobené zbrane, vzduchovky, expanzné zbrane, historické zbrane, hlavné časti a súčasti zbraní). Na políciu priniesli občania aj zbrane pochádzajúce z 19. storočia, ako aj z obdobia 1. a 2. svetovej vojny. Počas tejto zbraňovej amnestie bolo odovzdaných 3 035 ks zbraní a 36 326 ks. streliva.
Výsledok prechádzajúcich zmien zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol úspešný a význam zbraňovej amnestie spočíva hlavne v prevencii. Z doteraz preskúmaných zbraní, ktoré boli odovzdané v rámci zbraňovej amnestie, nebolo zistené spáchanie trestného činu ani s jednou z nich.
Umelé prerušenie tehotenstva
8. 7. 2020
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva v znení neskorších predpisov, má za cieľ najmä prispieť k ochrane života od počatia, poskytnúť pomoc tehotným ženám, ktoré sa ocitli v zložitej životnej situácii a zefektívniť sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti.
Návrh zákona má priniesť niekoľko opatrení, a to
- žene, ktorá požiada o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, sa prizná nárok na nemocenské už od 21. týždňa tehotenstva,
- v prípade utajeného pôrodu bude mať novorodenec možnosť nadviazať osobný kontakt s budúcimi osvojiteľmi ihneď po pôrode,
- v prípade, ak súd vydá predbežné opatrenie na umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately musí, ak je to možné, prednostne zveriť dočasnú starostlivosť tohto dieťaťa žiadateľom na osvojenie podľa poradia v zozname žiadateľov a dočasne neumiestňovať dieťa do detského domova,
- prepojenie zoznamov detí vhodných na osvojenie, ktoré si samostatne vedú jednotlivé orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a elektronizácia ich agendy,
- aktualizácia textu poučenia (písomných informácií), ktoré je lekár povinný poskytuje žene plánujúcej podstúpenie umelého prerušenia tehotenstva a jeho uzákonenie,
- zavedenie úhrady za umelé prerušenie tehotenstva v prípade, ak je jediným dôvodom vek ženy nad 40 rokov.
Strelné zbrane a strelivo
6. 7. 2020
Dôvodom na predloženie navrhovaného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o strelných zbraniach a strelive, je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do týchto zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Navrhovaná zmena zákona má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie, za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania, možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B alebo kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia
Cieľom navrhovanej zmeny zákona (zbraňovej amnestie) je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Odvolanie komisára pre deti
3. 7. 2020
V rokovaní Národnej rady SR je návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva dôvodné pochybnosti o celkovej spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu. Predkladatelia nepovažujú platný stav za vyhovujúci, pretože umožňuje, aby verejné funkcie zastávali osoby, ktoré napríklad flagrantne porušujú alebo nerešpektujú platné právo, uzatvárajú pre štát nevýhodné zmluvy, presadzujú personálnu politiku založenú na rodinkárstve alebo ktoré vykonávajú svoju pôsobnosť nekompetentným spôsobom.
Obsahom navrhovaných zmien je zavedenie nových dvoch dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. V prvom prípade ide o dôvod založený na porušovaní zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Tento dôvod kladie aj požiadavku na navrhovateľa odvolania z funkcie pre náležité skutkové odôvodnenie svojho návrhu na odvolanie z funkcie t.j. bude potrebné opísať konkrétne porušenia zákona. V právnom poriadku nejde o nezvyčajnú právnu úpravu.
V druhom prípade sa navrhuje zaviesť dôvod odvolania, ktorý má svoj základ v konaní komisára, ktoré síce nedosahuje intenzitu porušovania zákona, ale ide o konanie, ktoré vyvoláva pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie, t.j. ide o situáciu, kedy je spochybnená celková spôsobilosť osoby vykonáva verejnú funkciu. Ani v tomto prípade nejde o úplne novú právnu úpravu.