Identifikácia volajúceho a o poskytovanie lokalizačných údajov
2. 9. 2024
Vyhláška č. 224/2024 z. z. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poskytovaní identifikácie volajúceho a o poskytovaní lokalizačných údajov po novom podľa § 111 ods. 10 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách po dohode s Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky ustanovuje definíciu tiesňovej komunikácie, identifikáciu volajúceho alebo identifikáciu odosielateľa SMS.
Tiesňovou komunikáciou na účely tejto vyhlášky sa rozumie tiesňové volanie na čísla tiesňového volania určené národným číslovacím plánom uskutočnené prostredníctvom verejne dostupnej interpersonálnej komunikačnej služby založenej na číslach, tiesňové volanie z verejnej mobilnej siete, pri ktorom číslo volajúceho nie je k dispozícii, SMS zaslaná na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“, tiesňové volanie koncového užívateľa, zákazníka cudzozemského poskytovateľa verejne dostupných mobilných interpersonálnych komunikačných služieb založených na číslach, prihláseného do siete podniku poskytujúceho verejnú mobilnú sieť na základe veľkoobchodnej zmluvy o prístupe k roamingu, verejne dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná prostredníctvom pevnej siete, ktorá nie je viazaná na konkrétny koncový bod pevnej siete, alebo verejná dostupná interpersonálna komunikačná služba založená na číslach poskytovaná v pevnom umiestnení, ku ktorej možno pristupovať z ktoréhokoľvek miesta v oblasti pokrytia bez možnosti využívania služby počas presunu koncového zariadenia užívateľa.
Identifikáciou volajúceho alebo identifikáciou odosielateľa SMS sa rozumie poskytnutie jeho telefónneho čísla, poskytnutie identifikácie účastníka podľa § 111 ods. 8 písm. b) zákona a identifikácia siete podniku, v ktorej tiesňové volanie vzniklo, podľa § 2 ods. 5.
K
Zoznam vybraných potravín
27. 3. 2020
Dňa 24. februára 2020 bola schválená vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje zoznam vybraných potravín a nadobúda účinnosť 1. apríla 2020.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa § 17 zákona č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanovuje uvedenú vyhlášku, podľa ktorej zoznam vybraných potravín podľa § 2 písm. h) zákona obsahuje pekárske výrobky, ktorých dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby je najviac desať dní. Pekárske výrobky upravuje § 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 24/2014 Z. z. o pekárskych výrobkoch, cukrárskych výrobkoch a cestovinách. Vybranou potravinou nie je pekársky výrobok, ktorý sa vyrába dopečením z predpečeného chladeného polotovaru alebo z predpečeného zmrazeného polotovaru. Vybrané potraviny umiestnené na trh podľa Čl. 3 ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1. 2. 2002; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení do 31. marca 2020 sa nepovažujú za vybrané potraviny.
Ochrana detí v digitálnom priestore sa má posilniť a zefektívniť
13. 2. 2020
Na tvorbe akčného plánu sa podieľali viaceré ministerstvá. Ochrana detí v digitálnom priestore by sa mala zefektívniť. Okrem toho by sa mala zlepšiť spolupráca subjektov pôsobiacich v tejto oblasti, zvýšiť kvalifikácia zamestnancov v tejto oblasti a rozšíriť preventívne aktivity zamerané na riziká používania komunikačných technológií.
Počíta s tým Národná koncepcia ochrany detí v digitálnom priestore a akčný plán k tejto koncepcii na roky 2020 - 2021, ktorý v stredu (12. 2.) prerokuje vláda. Na tvorbe materiálu sa podieľali viaceré ministerstvá. Self sexting realizuje 16 % maloletých. Vzhľadom na rozšírenosť a dostupnosť internetu aj medzi maloletými, materiál sa zaoberá rizikami digitálneho priestoru."V záujme zdravého psychického, fyzického a morálneho vývinu detí a ich ochrany v digitálnom priestore je potrebné podporovať efektívne opatrenia v oblasti prevencie, zvyšovania povedomia, potláčania počítačovej kriminality, vzdelávania, opatrenia v inštitucionálnej oblasti, spoluprácu a koordináciu medzi dotknutými subjektmi," konštatuje rezort práce, ktorý koncepciu predložil na vládu. Na Slovensku až 30 % detí vo veku od 11 do 18 rokov dostáva napríklad žiadosť o zaslanie vlastnej nahej fotografie. Aktívny self sexting vo forme odosielania vlastných fotografií zobrazujúcich úplnú alebo čiastočnú nahotu realizuje na Slovensku 16 % maloletých od 11 do 18 rokov. Okrem toho sú deti napríklad vystavované kyberšikane, prenasledovaniu, ale aj rôznym formám neznášanlivosti, manipulácie, dezinformácie, či navádzané k rôznym závislostiam. V materiáli sa uvádza, že na Slovensku sa realizujú v súčasnosti už viaceré opatrenia, ktoré majú týmto praktikám zabrániť. Potrebné je však prijať ešte ďalšie kroky. Prioritou číslo jeden má byť prevencia. Víziou koncepcie je vytvorenie trvalo udržateľného, komplexného, národného, koordinovaného prístupu ochrany detí v digitálnom priestore s jasne vymedzenými kompetenciami, primeranou personálnou, finančnou a dotačnou podporou. Prioritou číslo jeden má byť prevencia. Tá sa má podporovať vo formálnom a neformálnom vzdelávaní detí a žiakov. Okrem toho sa majú podporiť digitálne služby a obsahy, ktoré pomáhajú vytvárať dôveryhodnejší a bezpečnejší digitálny priestor. Druhou prioritou je intervencia. V rámci nej sa má komplexne adekvátne reagovať na nebezpečenstvo, ktorému deti v digitálnom prostredí čelia. Cieľom je zvýšiť efektívnosť a úspešnosť riešenia prípadov ohrozenia detí v digitálnom priestore predovšetkým v rámci legislatívy, exekutívy a jurisdikcie. Tiež sa má zvýšiť úspešnosť vyhľadávania a odstraňovania webových obsahov šíriacich detskú pornografiu a iné nebezpečné obsahy. Treťou prioritou má byť následná starostlivosť, ktorá má pomôcť obetiam v digitálnom prostredí. V rámci nej sa má napríklad zabezpečiť adekvátna prevýchova pre páchateľov trestných činov, ktoré zahŕňajú zneužívanie detí v digitálnom priestore.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Verejné knižnice
3. 2. 2020
Ustanovilo sa rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dotáciu zo štátneho rozpočtu na príslušný rozpočtový rok, o účel podpora miestnej a regionálnej kultúry a obnovu knižníc a knižničného fondu.
Miestna a regionálna kultúra predstavuje významnú súčasť celoštátnej kultúry, napriek tomu sa javí jej podpora zo strany štátu ako nie úplne dostatočná. V mestách a obciach sa množstvo obyvateľov vo všetkých vekových kategóriách angažuje v rôznych záujmovo-umeleckých telesách, skupinách, súboroch, voľno-časových zoskupeniach a záujmových združeniach zameraných na rôzne oblasti umenia a kultúry. Ide o jednotlivcov alebo rôznorodé zoskupenia, ktoré majú viac alebo menej profesionálny charakter, často vznikajú na báze dobrovoľnosti a ich primárnym cieľom je napĺňanie potreby sebarealizácie ich členov. Popritom však plnia aj významnú umeleckú, výchovnú a sociálnu funkciu v danej obci alebo regióne. Nezriedka z takýchto zoskupení vzídu aj budúci profesionálni umelci. Z pohľadu predkladateľa novely zákona si preto táto oblasť kultúry zaslúži väčšiu pozornosť a podporu zo strany štátu. Podpora po novom spočíva vo forme poskytovania dotácií uvedeným subjektom alebo jednotlivcom na účel zakúpenia alebo obstarania ľudových krojov, kostýmov, hudobných nástrojov, hudobnej aparatúry, náradia a prístrojov na tvorbu umeleckých výrobkov, potrieb pre tvorbu výtvarníkov, atď.
Obnova knižníc a knižničného fondu bude zmeraná na podporu rozvoja verejných knižníc. Nový dotačný titul napĺňa Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2015 – 2020. Podpora bude zmeraná na skvalitnenie, modernizáciu a ďalší rozvoj verejných knižníc.
Sudcovia a prísediaci – zmeny zákona
22. 1. 2020
Vzhľadom na negatívny vplyv zverejnených informácií týkajúcich sa súdnictva a prokuratúry na spoločnosť a vzhľadom na nevyhnutnosť posilniť dôveryhodnosť verejnosti v súdny systém a prokuratúru sa považovalo za potrebné prijať konkrétne legislatívne opatrenia tak, aby mohli byť účinné čo najskôr, a to od 1. 1. 2020.
Javilo sa, že neriešenie vzniknutej situácie alebo odďaľovanie jej riešenia by bolo príčinou ďalšieho zníženia dôvery verejnosti v riadny výkon súdnej moci, a to aj z hľadiska ochrany ústavných práv občanov na súdnu a inú právnu ochranu a spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Aj keď predchádzajúca právna úprava umožňovala dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, ako aj výkon funkcie prokurátora z taxatívnych dôvodov, tieto sa však neuplatňovali zo strany príslušných orgánov v dostatočnej miere, preto bolo potrebné od januára 2020 tieto dôvody rozšíriť o ďalšie, ktoré zohľadňujú potrebu dôveryhodnosti súdnictva a jeho dobrú povesť. Nové opatrenia nereagujú len na vzniknutú situáciu, ale majú zabezpečiť predchádzaniu vzniku súčasného stavu v budúcnosti.