e-Government
7. 11. 2023
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. ustanovuje znenie novej vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 335/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2023.
Informačný obsah o činnosti orgánu verejnej moci pre verejnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona orgán verejnej moci tvorí, zverejňuje a bezodkladne aktualizuje spôsobom, ktorý je spracovaný, štruktúrovaný a prezentovaný, a ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie všetkých informácií, ktoré sú pre používateľa ústredného portálu verejnej správy významné, zabezpečí úplné, správne a dostatočne zrozumiteľné informácie, ktoré zahŕňajú všetko, čo používateľ má vedieť na uplatnenie svojich práv a splnenie si svojich povinností podľa podmienok na ich uplatnenie a splnenie, odkazuje na právne predpisy, usmernenia a iné pravidlá, ktoré majú na uplatnenie práv a splnenie povinností priamy vplyv, ak ide o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, zahŕňa aj informácie o jednotlivých úkonoch, ktoré má používateľ na uplatnenie práv a splnenie povinností v danom konaní absolvovať s uvedením spôsobu ich vykonania, úkonoch, ktoré nie je možné v konaní vykonať elektronicky, označení a kontaktných údajoch orgánu verejnej moci, ktorý konanie vedie, spôsobe identifikácie, autentifikácie a autorizácie osoby v konaní, druhu dôkazov, ktoré je možné v konaní použiť a spôsobe ich uplatnenia, riadnom opravnom prostriedku alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v konaní vrátane prostriedkov, ktoré je možné použiť pri nečinnosti orgánu verejnej moci, poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s konaním a o spôsobe úhrady, s uvedením možnosti elektronickej úhrady, lehote na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, na vydanie rozhodnutia v konaní alebo informáciu o predpokladanej dobe na vydanie rozhodnutia v konaní, jazyku, v ktorom sa konanie vedie a jazyku, v ktorom je možné uplatniť právo alebo splniť povinnosť v konaní, odkaze na webové sídlo, zahŕňa údaje o službách asistovanej komunikácie s orgánom verejnej moci, službách na riešenie problémov a iných obdobných službách, ktoré používateľ môže využiť pri komunikácii s orgánom verejnej moci s uvedením typu služby a účelu, na ktorý je možné službu využiť, označenia a kontaktných údajov orgánu verejnej moci, informácie o poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s využitím služby vrátane uvedenia spôsobu úhrady, pričom sa uvádza aj možnosť elektronickej úhrady, informácie o lehotách na využitie služby, poskytnutie služby a dostupnosti služby alebo informáciu o predpokladanej dobe poskytnutia služby, ak tieto lehoty nie sú ustanovené osobitným predpisom, jazyka, v ktorom sa služba poskytuje, zahŕňa informácie o neexistencii vnútroštátnych pravidiel v určitej oblasti, životnej situácii a službe podľa osobitného predpisu.
Kultúrny profil Slovenska
30. 3. 2010
Dvojjazyčný internetový portál Kultúrny profil Slovenska je od marca 2009 verejne a bezplatne prístupný na internete. Za tento pomerne krátky čas pritiahol vyše milióna návštevníkov zo Slovenska i celého sveta. Portál mesačne navštívi priemerne 100.000 záujemcov o slovenskú kultúru, umenie či históriu, aby získali tipy na zaujímavé výlety, zorientovali sa v ponuke festivalov či nadviazali kontakt s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými skupinami.
Kultúrny profil Slovenska ponúka informácie v slovenskom a anglickom jazyku. Je určený nielen turistom a profesionálom z oblasti kultúry, ale i širokej verejnosti.
Portál má tri základné časti. Tie sa navzájom dopĺňajú a sú priebežne a pravidelne aktualizované. Prvú časť tvorí súhrn základných a všeobecných informácií o Slovensku. Druhú časť tvorí detailný prehľad 19 hlavných oblastí slovenskej kultúry. Táto časť je doplnená o prehľadnú databázu vyše 6000 vizitiek užitočných kontaktov na slovenské kultúrne ustanovizne, vzdelávacie inštitúcie či súkromné agentúry a združenia pôsobiace v jednotlivých oblastiach.
Portál umožňuje vyhľadávať informácie a kontakty nielen podľa jednotlivých kultúrnych sfér, ale tiež podľa regiónov či samotných názvov, pričom je otvorený všetkým subjektom pracujúcim v oblasti kultúry na ich bezplatnú propagáciu.
Kultúrny profil Slovenska sa svojou štruktúrou podobá profilom ostatných krajín, v ktorých sa tento projekt v uplynulých rokoch realizoval. Ako jediný však ponúka informácie aj v domácom jazyku a zároveň v prvom roku svojho fungovania vykázal najvyššiu návštevnosť zo všetkých profilov.
Kultúrny portál funguje na webovej stránke www.slovakia.culturalprofiles.net a je spoločným projektom Ministerstva kultúry SR, British Council a britskej neziskovej organizácie Visiting Arts. Jeho prevádzku a aktualizáciu zabezpečuje Univerzitná knižnica v Bratislave. TASR o portáli informoval tlačový referát Ministerstva kultúry SR.
Hodina Zeme Slovensko neoslovila
28. 3. 2010
Drvivá väčšina Slovákov si vôbec nevšimla sobotňajšiu celosvetovú iniciatívu Hodina Zeme. Svetlá zhasli len v Košiciach a na Bojnickom zámku. Pri porovnaní so susednými krajinami sa správame zahanbujúco.Od svetiel si počas celosvetovej akcie Hodina zeme neoddýchol ani Bratislavský hrad.
V Košiciach v sobotu o pol deviatej večer zhasla dominanta mesta Dóm svätej Alžbety aj gotická Kaplnka svätého Michala. Podľa primátora Košíc aj malé zmeny v našom správaní môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov bez toho, aby ovplyvnili kvalitu nášho života. Na hodinu sa do tmy ponoril aj Bojnický zámok, ktorý tento zámer dopredu avizoval.
K akcii zameranej na zníženie energetickej spotreby sa nijaké iné slovenské mestá nepridali.
Do Hodiny Zeme sa zapojilo ešte zopár firiem - napríklad nákupné stredisko IKEA, Allianz alebo UniCredit, ktoré symbolicky vypli reklamy a logá na svojich budovách.
Podľa hovorkyne slovenského Greenpeace svedčí nízka účasť na ekologickej akcii o tom, ako málo nám záleží na osude planéty. V susedných krajinách proti globálnemu otepľovaniu zabojovali omnoho príkladnejšie. V Česku napríklad zhaslo viac ako 20 miest vrátane Brna, Ústí nad Labem či Uherského Brodu. V Rakúsku sa do akcie zapojili hlavné mestá niektorých spolkových krajín, napríklad Innsbruck, Graz či Bregenz.
Extrémne počasie na Slovensku bude bývať častejšie
28. 3. 2010
Aj na Slovensku budeme častejšie počuť vety typu: „ Počasie sa zase zbláznilo“. Meteorológovia avizujú, že v budúcnosti sa môžu extrémne javy akými sú prívalové dažde, víchrice či dokonca orkány objavovať častejšie ako v súčasnosti. Nestane sa tak zo dňa na deň, bude to otázka desaťročí.
Výskyt extrémnych javov je podľa SMHÚ pre Slovensko typický aj v súčasnosti. Naša krajina sa nachádza v zemepisných šírkach, v ktorých prevláda výrazná premenlivosť počasia. Do budúcnosti podľa odborníkov na Slovensku treba rátať s častejšími búrkami, výraznejšími suchami a prívalovými dažďami.
Klimatické zmeny neobídu nikoho. V najbližších desaťročiach meteorológovia predpovedajú nárast teplôt v južnej Európe. V severnej časti kontinentu by sa teploty výraznejšie zvýšiť nemali a v strednej Európe, kde sa nachádza aj Slovensko, rátajú meteorológovia so zvýšenou frekvenciou extrémnych javov.
Učitelia si nevedia poradiť s mobilmi detí
25. 3. 2010
Mobily zo škôl nevyhnal ani zákaz ministra školstva Jána Mikolaja (SNS). Žiaci si pravidlo nevšímajú, telefóny na hodinách naďalej používajú a učiteľov hnevajú aj počúvaním hudobných mp3 prehrávačov. Podľa rezortu si s problémom majú poradiť samy školy. Kto neuposlúchne môže dostať aj dvojku zo správania. Vyhláška povoľuje používanie mobilných telefónov počas vyučovania iba v mimoriadnych prípadoch po súhlase učiteľa.
Mnohé školy majú však s rešpektovaním vyhlášky problémy. Nie je známe, koľko detí chodí do školy s mobilom. Posledný prieskum je ešte z roku 2006. Spoločnosť AISA Slovakia vtedy zistila, že mobilný telefón používa až 60 percent detí vo veku 8 až 15 rokov. Použitie mobilného telefónu počas vyučovania priznala takmer polovica žiakov.
Podľa psychologičky žiaci neraz zneužívajú mobily počas písomiek na posielanie správnych odpovedí. Učiteľom sa ťažko dokazuje, že to robia naozaj. Do odoslaných správ im totiž nahliadnuť nemôžu.
Učitelia si podľa ministerstva disciplínu na hodinách musia vynútiť. Vyhláška poskytuje vyučujúcemu právomoc zasiahnuť v prípade znižovania kvality výchovno-vzdelávacieho procesu.
Novú vyhláška, do ktorej by doplnili mp3 prehrávače, na ktoré sa učitelia sťažujú tiež, rezort nepripravuje. Podľa ministerstva môžu mp3 prehrávače školy zakázať vo vlastných školských poriadkoch.
Psychologička upozorňuje, že mobilmi by sa nemali zaoberať len školy, ale aj rodičia. Mali by zvážiť, kedy deťom telefón kúpia. Ak ho dostanú priveľmi skoro veku, môžu sa uzavrieť do seba. Prestanú komunikovať so spolužiakmi a cez prestávky radšej hrajú hry alebo esemeskujú.