e-Government
7. 11. 2023
Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky podľa § 59 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 301/2023 Z. z. ustanovuje znenie novej vyhlášky Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky č. 335/2023 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o e-Governmente. Táto vyhláška nadobudla účinnosť 1. septembra 2023.
Informačný obsah o činnosti orgánu verejnej moci pre verejnosť podľa § 6 ods. 3 písm. a) zákona orgán verejnej moci tvorí, zverejňuje a bezodkladne aktualizuje spôsobom, ktorý je spracovaný, štruktúrovaný a prezentovaný, a ktorý umožňuje jednoduché vyhľadávanie všetkých informácií, ktoré sú pre používateľa ústredného portálu verejnej správy významné, zabezpečí úplné, správne a dostatočne zrozumiteľné informácie, ktoré zahŕňajú všetko, čo používateľ má vedieť na uplatnenie svojich práv a splnenie si svojich povinností podľa podmienok na ich uplatnenie a splnenie, odkazuje na právne predpisy, usmernenia a iné pravidlá, ktoré majú na uplatnenie práv a splnenie povinností priamy vplyv, ak ide o konanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach, zahŕňa aj informácie o jednotlivých úkonoch, ktoré má používateľ na uplatnenie práv a splnenie povinností v danom konaní absolvovať s uvedením spôsobu ich vykonania, úkonoch, ktoré nie je možné v konaní vykonať elektronicky, označení a kontaktných údajoch orgánu verejnej moci, ktorý konanie vedie, spôsobe identifikácie, autentifikácie a autorizácie osoby v konaní, druhu dôkazov, ktoré je možné v konaní použiť a spôsobe ich uplatnenia, riadnom opravnom prostriedku alebo mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu v konaní vrátane prostriedkov, ktoré je možné použiť pri nečinnosti orgánu verejnej moci, poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s konaním a o spôsobe úhrady, s uvedením možnosti elektronickej úhrady, lehote na uplatnenie práva alebo splnenie povinnosti, na vydanie rozhodnutia v konaní alebo informáciu o predpokladanej dobe na vydanie rozhodnutia v konaní, jazyku, v ktorom sa konanie vedie a jazyku, v ktorom je možné uplatniť právo alebo splniť povinnosť v konaní, odkaze na webové sídlo, zahŕňa údaje o službách asistovanej komunikácie s orgánom verejnej moci, službách na riešenie problémov a iných obdobných službách, ktoré používateľ môže využiť pri komunikácii s orgánom verejnej moci s uvedením typu služby a účelu, na ktorý je možné službu využiť, označenia a kontaktných údajov orgánu verejnej moci, informácie o poplatku alebo inej platbe, ktorá je spojená s využitím služby vrátane uvedenia spôsobu úhrady, pričom sa uvádza aj možnosť elektronickej úhrady, informácie o lehotách na využitie služby, poskytnutie služby a dostupnosti služby alebo informáciu o predpokladanej dobe poskytnutia služby, ak tieto lehoty nie sú ustanovené osobitným predpisom, jazyka, v ktorom sa služba poskytuje, zahŕňa informácie o neexistencii vnútroštátnych pravidiel v určitej oblasti, životnej situácii a službe podľa osobitného predpisu.
Zmeny v stravovaní od 1. 1. 2022
25. 1. 2022
Na základe novely č. 416/2021 Z. z. zákona o dani z príjmov sa z daňového hľadiska zrovnoprávňujú všetky alternatívy zabezpečovania stravovania zamestnancov (teplé jedlo, gastrolístok, finančný príspevok na stravu).
Od 1. 1. 2022 platí, že suma príspevku zamestnávateľa na stravovanie je od dane oslobodená:
• najviac do výšky 55 % sumy stravného pre 1. časové pásmo pri služobných cestách (aktuálne do 2,81 €) a nepodlieha odvodom na poistné; uvedené platí bez ohľadu na zdroj príjmu – náklady firmy, kolektívna zmluva, interná smernica atď. Suma príspevku na stravovanie nad limit (nad 2,81 €) je zdaniteľný príjem a bude sa z nadlimitnej sumy platiť poistné na ZP a SP.
• suma príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu bez limitu.
Tento postup sa uplatní pri každej forme zabezpečovania stravovania a to prvýkrát pri poskytovaní príspevku na stravovanie na mesiac január 2022.
K
Ruské akcie aj rubeľ prudko oslabujú
24. 1. 2022
Ruské akcie od rána výrazne klesajú, ich hlavný index dopoludnia odpisoval viac ako šesť percent. Výrazne dole zamieril aj ruský rubeľ, ktorý je k doláru na najnižších hodnotách od jesene 2020.
Podľa analytikov je za týmto prepadom citeľné zhoršenie vzťahov medzi Ruskom a Západom. Ten sa obáva, že Rusko sa chystá napadnúť Ukrajinu, hoci Moskva opakovane odmieta, že by niečo také plánovala. Krátko pred 11:00 SEČ sa dolár predával za 78,20 rubľa, a vykazoval tak rast o 0,9 percenta. Naposledy bol tak vysoko v októbri 2020. Ešte vlani na jeseň stačilo na nákup jedného dolára okolo 70 rubľov. Euro sa v rovnakom čase predávalo za 88,55 rubľa a vykazovalo rast o 0,6 percenta.
V
Čínska ekonomika stúpla najrýchlejšie za desať rokov
18. 1. 2022
Čínska ekonomika vlani vzrástla o 8,1 percenta, najrýchlejšie za desať rokov. Dôvera firiem aj spotrebiteľov sa zotavila po slabom raste predvlani, za ktorým bola pandémia choroby covid-19, a silný bol aj vývoz.
Vo štvrtom štvrťroku sa však tempo rastu spomalilo v dôsledku slabej spotreby a poklesu na trhu s nehnuteľnosťami, oznámil dnes čínsky štatistický úrad. Správa tak naznačuje, že druhá najväčšia ekonomika sveta bude potrebovať väčšiu politickú podporu, uviedla agentúra Reuters.
Analytici očakávali za minulý rok osempercentný rast. Cieľom vlády je udržať ročné tempo rastu nad šiestimi percentami. Predvlani hrubý domáci produkt podľa spresnených údajov vzrástol o 2,2 percenta.
V poslednom štvrťroku sa hrubý domáci produkt (HDP) zvýšil o štyri percentá. Prekonal síce očakávania analytikov, tempo rastu však bolo najpomalšie od druhého štvrťroku 2020. V treťom štvrťroku ekonomika expandovala o 4,9 percenta.
Čínska ekonomika zápasí s problémami v realitnom sektore a tiež s lokálnymi ohniskami nákazy covidom-19. To ale sprevádzajú prísne opatrenia, ktoré obmedzujú spotrebu.
Niekoľko čínskych miest je pred oslavami lunárneho nového roka v stave zvýšenej pohotovosti, pretože koronavírusový variant omikron zasiahol ďalšie oblasti, vrátane Pekingu.
V
Na Slovensku zbankrotovalo najviac firiem od roku 2016
7. 1. 2022
Vlani na Slovensku zbankrotovalo výrazne viac podnikov ako v predchádzajúcom roku. Súdy vyhlásili 270 konkurzov na majetok podnikateľských a nepodnikateľských subjektov, čo bolo asi o tri pätiny viac ako predvlani a zároveň najvyšší počet od roku 2016.
Ide však len o zlomok z celkového počtu firiem v krajine. Vyplýva to z dnešných údajov spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá v krajine spravuje úverové registre. "Kým ešte v roku 2020 spoločnosti pred konkurzmi čiastočne chránili vládne opatrenia na zmiernenie dopadov pandémie, ako napríklad dočasná ochrana pred veriteľmi, ako aj finančné rezervy firiem, v roku 2021 sa dôsledky pandémie prejavili už v oveľa širšom meradle," uviedla hlavná analytička CRIF Jana Marková. V konkurze minulý rok podľa Markovej skončili aj firmy, ktoré by inak zbankrotovali už v roku 2020. Vtedy krajina zaznamenala najmenej konkurzov, a to 167.
Koronavírusová kríza a následné reštrikcie negatívne ovplyvnili podniky z rôznych sektorov ekonomiky, hoci vláda zaviedla napríklad program kompenzácie časti mzdových nákladov zasiahnutých firiem.
V konkurze alebo v reorganizácii, ktorá umožňuje silne zadlženej firme uhradiť veriteľom len časť ich pohľadávok, vlani na Slovensku skončili najmä podniky zo sektora veľkoobchodu a maloobchodu. Zbankrotovali hlavne firmy bez zamestnancov.
V