Cestný zákon
2. 4. 2024
Účelom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), je rozšíriť dozornú (kontrolnú) právomoc ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie na cestách I. až III. triedy a miestnych cestách.
Súčasná právna úprava neposkytuje ministerstvu náležité kompetencie v prípadoch, ak nežiaducimi opatreniami orgánov miestnej štátnej správy či obcí dôjde k ohrozeniu verejného záujmu na zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky. Po novom by malo ministerstvo uložiť pokutu do 33 190 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa osobitných predpisov, ak neplní opatrenie uložené ministerstvom na základe ním vykonaného štátneho odborného dozoru podľa § 3c ods. 2. Ak by uloženie pokuty neviedlo k náprave v lehote 60 dní odo dňa nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia o uložení pokuty, ministerstvo bude môcť uložiť pokutu opakovane až do výšky trojnásobku hornej hranice pokuty, a to až do splnenia opatrenia. Odvolanie proti rozhodnutiu o uložení pokuty nebude mať odkladný účinok. Proti rozhodnutiu o uložení opakovanej pokuty sa nebude možné odvolať.
K
Globálny predaj osobných počítačov rekordne klesol
11. 10. 2022
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Globálny predaj osobných počítačov zaznamenal v uplynulom štvrťroku rekordný pokles. Ekonomická neistota a veľká zásoba nepredaných zásob brzdili ich dodávky štvrtý kvartál po sebe.
Celosvetové dodávky desktopov a notebookov v 3. kvartáli medziročne padli o 19,5 percenta, uviedla poradenská spoločnosť Gartner. To je najprudší pokles, ktorý firma zaznamenala za vyše dve desaťročia sledovania trhu s osobnými počítačmi.
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Podľa ďalšej poradenskej spoločnosti IDC sa odbyt osobných počítačov v uplynulom štvrťroku znížil o 15 percent na 74,3 milióna z 87,3 milióna v rovnakom období pred rokom.
V
Poslednú superpokutu dostala Billa
26. 9. 2022
V parlamente prešla koncom mája novela zákona, ktorá okresáva výšku pokút pre reťazce pri opakovanom porušení povinností. Z miliónových trestov sa tak od júla stali „iba“ päťdesiattisícové. Veterinári však v júni rozhodli o jednej – a poslednej – „superpokute“.
Uložili ju reťazcu Billa na základe kontroly z marca vlaňajška. Sankciu vymerali prevádzkarni v Liptovskom Mikuláši na Smrečianskej ulici, ktorú medzičasom predajca zatvoril. Čo je „jablkom sváru“ tentoraz? Pavlína Kojnok z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy poskytla HN detaily prípadu.
V
Predaj áut v Európskej únií sa v auguste zvýšil
16. 9. 2022
Predaj nových osobných áut v Európskej únii sa v auguste medziročne zvýšil o 4,4 percenta na 650 305 vozidiel. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov, ktoré sleduje vývoj registrácií. Skončilo sa tak viac ako rok trvajúce obdobie, keď sa predaj každý mesiac znižoval. Počet predaných áut však stále zostáva hlboko pod hodnotami pred pandémiou covidu-19.
Od januára do augusta je predaj stále v záporných hodnotách. Celkovo sa za osem mesiacov tohto roka predalo viac ako 5,99 milióna osobných áut, čo je oproti rovnakému obdobiu vlaňajška prepad o 11,9 percenta.
K rastu v auguste prispeli všetky kľúčové trhy - v Taliansku sa počet registrácií medziročne zvýšil o 9,9 percenta, v Španielsku o 9,1 percenta a v Nemecku o tri percentá. Z menších trhov napríklad v Česku predstavoval rast 0,8 percenta, uviedol už minulý týždeň Zväz dovozcov automobilov, ktorého údaje ACEA preberá.
Automobilka Škoda predala na unijnom trhu v auguste 35.951 áut, čo je medziročný nárast o 11,7 percenta. Jej trhový podiel sa pritom zvýšil na 5,5 percenta, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 5,2 percenta. Skupina Volkswagen, kam Škoda patrí, zvýšila augustový predaj v EÚ o 7,9 percenta na 172.017 vozidiel.
V
Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú
12. 9. 2022
Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné.
O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V