Byť či nebyť v 2. pilieri? Odpoveď vás možno prekvapí
27. 9. 2023
Máte obavy z možného poklesu finančných trhov, ktorý by vás obral o investované úspory? Nasledujúci článok by mal vaše obavy zmierniť a ukázať, že výhody 2. piliera jednoznačne prevažujú možné nevýhody.
Skúsme sa teraz pozrieť bližšie na dôležité informácie o dlhodobom investovaní, kam sporenie v 2. pilieri patrí. Aké sú teda kľúčové výhody 2. piliera?
• Nemíňate ani euro zo svojej peňaženky, keďže príspevky doň idú z odvodov do Sociálnej poisťovne, ktoré aj tak musíte platiť. Z aktuálnej priemernej hrubej mzdy, ktorá je približne 1 300 €, je to niečo vyše 70 € každý mesiac.
• Potenciál rastu a reinvestovanie výnosov, keďže sa zhodnocujú nielen príspevky z odvodov zo Sociálnej poisťovne, ale aj výnosy z predchádzajúceho obdobia. Spolu s dlhodobým charakterom sporenia, ktorý sa počíta v desiatkach rokov, to znamená vysoký potenciál zhodnotenia úspor v 2. pilieri.
• Pravidelnosť príspevkov zo Sociálnej poisťovne, za ktoré sa každý mesiac kupujú podiely v dôchodkovom fonde za aktuálne platné ceny. V prípade poklesu akciových trhov ich tak získate viac a, naopak, v čase rastu akciových trhov ich kúpite za daný príspevok menej. Pravidelné sporenie spriemeruje nákupné ceny, a tým zvýši stabilitu úspor, zároveň znižuje riziko výraznejších dlhodobých strát.
• Nízke poplatky, ktoré sú aktuálne vo výške len 0,45 % ročne a ešte budú klesať na cieľový stav 0,40 % ročne v roku 2025. Sporenie v 2. pilieri je tak z pohľadu poplatkov najlacnejšou formou sporenia na dôchodok.
Aký je potenciál rastu indexových fondov? Toto číslo vás prekvapí
Kľúčovú rolu v 2. pilieri zohrávajú negarantované indexové fondy, ktoré sú postavené najmä na indexe MSCI World. Ide o jeden z najznámejších globálnych indexov na akciovom trhu, ktorý sleduje výkonnosť veľkých a stredne veľkých spoločností v 23 rozvinutých krajinách sveta od roku 1969. Aké výsledky dosahuje? Pre väčšinu to bude prekvapenie, pretože dlhodobý výnos v dolároch za obdobie vyše 53 rokov do konca roku 2022 je 6,2 % ročne.
Aj po odpočítaní aktuálnych poplatkov v 2. pilieri, ktoré sú jedny z najnižších a ešte sa znížia, tak ide o výnos, ktorý vám za 45 rokov dôchodkového sporenia prvý príspevok zo Sociálnej poisťovne teoreticky zhodnotí viac ako desaťnásobne.
Prepady akciových trhov? Dočasná záležitosť
Mnohí za najväčšie riziko akciových fondov považujú veľké prepady globálnych finančných trhov. Tie sú však rizikom len pre tých, ktorým sa blíži odchod do dôchodku. Pre mladších sporiteľov, naopak, znamenajú výhodnejší nákup podielov v čase prepadu. Systém 2. piliera však myslí aj na situácie starších sporiteľov a vďaka automatickému postupnému presúvaniu úspor od 50. roku života do konzervatívnych fondov vo výške 4 % ročne je toto riziko v 2. pilieri minimalizované.
Keď sa pozrieme na jeden z najväčších posledných prepadov v histórii indexu MSCI World, zistíme, že kríza amerického realitného trhu a bankrot Lehman Brothers v roku 2008 znamenala stratu vyše 50 %, ktorú sa však podarilo zmazať za 6 rokov a 4 mesiace. A ostatný výraznejší prepad o vyše tretinu prišiel v spojitosti s pandémiou, avšak všetky straty index MSCI World zmazal už po polroku. Nehovoriac o tom, že obdobie prepadu bolo z pohľadu sporiteľov výhodou, pretože počas tohto obdobia nakupovali podiely v dôchodkových fondoch za výhodnejšie ceny.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Obnoviteľné zdroje energie
23. 6. 2020
Účelom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, je odstránenie nedostatkov existujúcej právnej úpravy v § 3b ods. 5 a zároveň následkov, ktoré vyplynuli z jeho aplikácie.
Ukázalo sa, že jeho dopad môže byť de facto likvidačný pre široký okruh výrobcov elektriny s právom na podporu, čo priamo negatívne vplýva aj na existenciu od nich závislých pracovných miest. Takéto následky zjavne neboli cieľom právnej úpravy.
Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) v doterajšom znení nespĺňa kvalitatívne kritéria na právne predpisy vyplývajúce z Ústavy a rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR. Ustanovenie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení nespĺňa kritérium vhodnosti, nevyhnutnosti ani primeranosti. Za porušenie povinnosti (bez skúmania jeho závažnosti) totiž ukladá automaticky tú najprísnejšiu možnú sankciu - zánik práva na podporu. Pre dosiahnutie účelu tohto ustanovenia je však postačujúce uloženie aj miernejšej sankcie bez likvidačných následkov na hospodársku životaschopnosť dotknutých výrobcov.
Existencia takto prísnej sankcie sa navyše javí ako nevhodná aj z dôvodu, že nepomáha ani štátu pri plnení si záväzkov podielu energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z Národného energetického a klimatického plánu na roky 2021 – 2030.
Predkladaný návrh zákona preto koriguje majetkovú sankciu v § 3b ods. 5 zákona, a to tak, že odstraňuje jej likvidačnú povahu. Predkladaný návrh zákona zároveň zachováva recipročný charakter § 3b ods. 5 zákona, keď právo na podporu doplatkom alebo príplatkom nepatrí výrobcovi s právom na podporu počas doby, kedy si vedome neplní svoje daňové a odvodové povinnosti.
Predkladaný návrh zákona zároveň odstraňuje neprimeraný dopad aplikácie § 3b ods. 5 zákona v doterajšom znení na tých výrobcov, ktorí svoje daňové a odvodové povinnosti ku dňu účinnosti tohto zákona splnili, a to spôsobom, ktorý nezasahuje do už nadobudnutých práv. Takýmto výrobcom právo na podporu doplatkom alebo príplatkom trvá naďalej, a to podľa podmienok podpory platných a účinných v čase uvedenia ich zariadení na výrobu elektriny do prevádzky.
Predkladaný návrh zákona zároveň v ustanovení § 3b ods. 5 zákona napĺňa účel článku 6 Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, podľa ktorého podmienky podpory pre výrobcov z obnoviteľných zdrojov nemajú byť zo strany štátu revidované spôsobom, ktorý negatívne ovplyvňuje už priznané práva na podporu alebo narušuje hospodársku životaschopnosť už podporených projektov.
Hranice Česko a Slovensko sú otvorené
10. 6. 2020
Premiér SR rokoval s českým premiérom o otvorení hraníc.
Nanovo sa obnovil neobmedzený režim na hraniciach medzi Slovenskou a Českou republikou. Dohoda padla už 2. 6. 2020, pričom zlomovým bodom pri úvahách o možnom otvorení hraníc bol názor konzília odborníkov. Premiéri pripomenuli, že na slovenskej strane ostane kontrolný režim v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín. Na strane ČR bol o uvoľnenie režimu na hraniciach veľký záujem. Poukázal pritom na to, že Slovensko je pre ČR druhou najvýznamnej-šou exportnou krajinou a rovnako druhou najpreferovanejšou turistickou destináciou pre Čechov. Bolo preto dôležité, aby sa spoločne podporil cestovný ruch, keďže aj Slováci stále viac cestujú do ČR. Otázka verejnej medzinárodnej autobusovej a vlakovej dopravy je otázkou ďalších diskusií.
Slováci môžu využívať leteckú, lodnú, autobusovú aj železničnú dopravu do Českej republiky
9. 6. 2020
Rozhodol o tom ústredný krízový štáb, povolenie je už účinné. Informovalo o tom vo štvrtok 4. 6. 2020 Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Konkrétne autobusové a vlakové spoje budú pridávané postupne.
Odmietnutie náhradného zájazdu cestujúcim
29. 5. 2020
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu umožňuje aj čiastočné odmietnutie náhradného zájazdu, ak cestujúci, ktorý je na zmluve o zájazde, tzn. nie ten, ktorý zmluvu o zájazde uzatváral, spadá do jednej z výnimiek vymedzených novelou zákona.
V tomto prípade je možné odmietnutie len v tej časti, ktorá je viazaná na osobu, ktorá spadá do výnimiek (napr. štvorčlenná rodina mala zakúpený zájazd, zmluvu uzatváral syn, avšak len otec spadá do výnimiek - bude možné odmietnuť náhradný zájazd vo vzťahu k otcovi, ostatní členovia rodiny dostanú možnosť využiť náhradný zájazd).
Ak cestujúci, ktorý odmietne poskytnutie náhradného zájazdu a dokáže, že spadá pod výnimky doložením potrebných podkladov, cestovná kancelária mu vráti všetky platby, ktoré prijaté na základe zmluvy o zájazde bez toho, aby si účtovala akékoľvek odstupné, keďže nejde o odstúpenie od zmluvy, ktoré by bolo bezdôvodné. Takisto je nutné dokázať príslušnosť do výnimky, ak sa odmietne náhradný zájazd len čiastočne vo vzťahu ku konkrétnej osobe uvedenej na zmluve o zájazde. V takom prípade cestovná kancelária vráti platby, ktoré sa vzťahujú na poskytnutie zájazdu osobe, ktorá spadá pod výnimky. Zákon tak rieši situáciu, že aj iný cestujúci ako ten, čo zmluvu uzatvoril, bude mať možnosť náhradný zájazd odmietnuť.