Bitcoin nemá strop, o polstoročie môže pohltiť tradičný finančný svet
28. 3. 2024
Kryptomeny sú produktom slobodného sveta a čiastočne aj revoltou voči tradičným peniazom, ktoré nahlodáva inflácia. Reagujú kryptomeny na vývoj ekonomických fundamentov a prečo?
Ja by som odpovedal na prvú časť otázky, že kryptomeny sú revoltou. Ono je to tak, že keď sa niečo deje v ekonomickej a finančnej oblasti, tak najprv je tu nejaký stav, potom antitéza a aby sa to mohlo dať dokopy, tak prichádza syntéza. A toto sa deje práve teraz. Kryptomeny už nie sú len revoltou, ale súčasťou spoločnej reality finančného sveta.
Vidíme tu prienik tradičných foriem peňazí a kryptoaktív do jedného, a to je rozhodne veľmi pozitívny vývoj. A kryptomeny reagujú na vývoj ekonomických fundamentov a reagovali na to aj predtým skôr ako rizikové aktívum. No teraz sa v prípade kryptomien prejavujú aj ich vlastné fundamenty ako nezávislosť, motivácia ľudí ich nakupovať z dôvodov, že sú nezávislé a nezničiteľné a v mnohých krajinách sveta sú dostupnejšie ako bankové peniaze.
Aká je súvislosť napríklad s infláciou, keď kryptomeny reagovali poklesom z cyklických výšin na posledné údaje o americkej inflácii a možno to súvisí s tým, kedy klesnú úrokové sadzby, ktoré centrálne banky zvýšili na dekádne maximá?
Kryptoaktíva, no obzvlášť bitcoin a ether, majú v sebe dve kapitálové vrstvy. Jedna, ktorá sa zaoberá ich vlastnou investičnou tézou, čím bude bitcoin a ethereum o desať rokov a aké sú ich vlastné výhody. A vo vnútri sú to oveľa stabilnejšie peniaze.
No je tam aj druhá vrstva rizikových peňazí, ktoré pritekajú práve vtedy, keď sa fundamenty zlepšujú a zvyšuje sa dostupnosť peňazí. No a práve tie v minulosti výrazne prevyšovali tú prvú vrstvu, a preto tam bola taká vysoká volatilita ako pri rizikových aktívach. V súčasnosti sa ten pomer vyrovnáva. No keď príde k raketovému nárastu, ku ktorému čiastočne už došlo, tak ten vždy priťahuje rizikový kapitál. No a ten je, samozrejme, vrtkavý...
B
(Zdroj: hnonline.sk)
Globálny predaj osobných počítačov rekordne klesol
11. 10. 2022
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Globálny predaj osobných počítačov zaznamenal v uplynulom štvrťroku rekordný pokles. Ekonomická neistota a veľká zásoba nepredaných zásob brzdili ich dodávky štvrtý kvartál po sebe.
Celosvetové dodávky desktopov a notebookov v 3. kvartáli medziročne padli o 19,5 percenta, uviedla poradenská spoločnosť Gartner. To je najprudší pokles, ktorý firma zaznamenala za vyše dve desaťročia sledovania trhu s osobnými počítačmi.
Globálnym lídrom z hľadiska predaja zostalo čínske Lenovo, aj keď dodávky firmy klesli o 15 percent. Spomedzi veľkých výrobcov zaznamenalo najprudšie zníženie odbytu HP a to až o 28 percent.
Podľa ďalšej poradenskej spoločnosti IDC sa odbyt osobných počítačov v uplynulom štvrťroku znížil o 15 percent na 74,3 milióna z 87,3 milióna v rovnakom období pred rokom.
V
Poslednú superpokutu dostala Billa
26. 9. 2022
V parlamente prešla koncom mája novela zákona, ktorá okresáva výšku pokút pre reťazce pri opakovanom porušení povinností. Z miliónových trestov sa tak od júla stali „iba“ päťdesiattisícové. Veterinári však v júni rozhodli o jednej – a poslednej – „superpokute“.
Uložili ju reťazcu Billa na základe kontroly z marca vlaňajška. Sankciu vymerali prevádzkarni v Liptovskom Mikuláši na Smrečianskej ulici, ktorú medzičasom predajca zatvoril. Čo je „jablkom sváru“ tentoraz? Pavlína Kojnok z kancelárie ústredného riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy poskytla HN detaily prípadu.
V
Predaj áut v Európskej únií sa v auguste zvýšil
16. 9. 2022
Predaj nových osobných áut v Európskej únii sa v auguste medziročne zvýšil o 4,4 percenta na 650 305 vozidiel. Vo svojej správe to dnes uviedlo Európske združenie výrobcov automobilov, ktoré sleduje vývoj registrácií. Skončilo sa tak viac ako rok trvajúce obdobie, keď sa predaj každý mesiac znižoval. Počet predaných áut však stále zostáva hlboko pod hodnotami pred pandémiou covidu-19.
Od januára do augusta je predaj stále v záporných hodnotách. Celkovo sa za osem mesiacov tohto roka predalo viac ako 5,99 milióna osobných áut, čo je oproti rovnakému obdobiu vlaňajška prepad o 11,9 percenta.
K rastu v auguste prispeli všetky kľúčové trhy - v Taliansku sa počet registrácií medziročne zvýšil o 9,9 percenta, v Španielsku o 9,1 percenta a v Nemecku o tri percentá. Z menších trhov napríklad v Česku predstavoval rast 0,8 percenta, uviedol už minulý týždeň Zväz dovozcov automobilov, ktorého údaje ACEA preberá.
Automobilka Škoda predala na unijnom trhu v auguste 35.951 áut, čo je medziročný nárast o 11,7 percenta. Jej trhový podiel sa pritom zvýšil na 5,5 percenta, zatiaľ čo pred rokom predstavoval 5,2 percenta. Skupina Volkswagen, kam Škoda patrí, zvýšila augustový predaj v EÚ o 7,9 percenta na 172.017 vozidiel.
V
Veľkí zamestnávatelia hromadne prepúšťajú
12. 9. 2022
Cena elektrickej energie za megawatthodinu v posledných dňoch lieta medzi hodnotami od päťsto do tisíc eur a plyn v tom istom čase nemal problém prekročiť hranicu tristo eur. To je pre celý európsky biznis sektor v mnohých prípadoch likvidačné.
O kritickej situácii hovorí celý energeticky náročný priemysel v Európe. Ten v mnohých krajinách využíva na rozdiel od našich podnikov vyššie kompenzácie cien energií a rovnako aj ďalšie podporné schémy. Príkladom je Španielsko, Francúzsko, Nemecko, ktoré len nedávno vyčlenilo pre podniky kompenzáciu zvýšených cien energií až päť miliárd eur a pomoc biznis sektoru aktuálne už poskytlo alebo poskytne aj Rakúsko, Švajčiarsko, Fínsko a Švédsko.
Naše podniky sa však musia zatiaľ spoľahnúť samy na seba. Tie, ktoré mohli, zakročili a posilnili svoju sebestačnosť. Príkladom je top producent zeleniny Agromačaj, ktorý sa rozhodol investovať do solárnych panelov aj bioplynu. Strojári z CMS Industry stavili takisto na solárnu energiu a výrobné haly nevykurujú plynom, ale štiepkou. „Do týchto riešení sme investovali zhruba jeden milión eur,“ potvrdil pre HN šéf fabriky Tomáš Maroš s tým, že pred pandémiou boli zálohové platby na energie na úrovni 20-tisíc eur, v minulom roku po štarte energetickej krízy zhruba štvornásobne viac a po najnovších investíciách odhaduje náklady na energie na úrovni 40- až 50-tisíc eur.
Sú tu však podniky, ktoré na výber nemajú a rasty cien energií musia znášať v plnej miere, čo na Slovensku už viedlo k prvým hromadným prepúšťaniam. Redakcia HN prináša tie najdôležitejšie z nich.
V