Ak hacker napadne firmu, nevypínajte počítač, zmažú sa totiž stopy
12. 6. 2023
Evidujeme nárast kvality ransomware útokov, ktoré môžu viesť k strate peňazí, duševného vlastníctva alebo môžu spôsobiť sabotáž, hovorí etický hacker Tomáš Zaťko
Etické hackovanie, známe tiež ako „white hat“ hackovanie, je proces skúšania a testovania bezpečnosti počítačových systémov a sietí s cieľom identifikovať a opraviť bezpečnostné chyby a zraniteľnosti. V čoraz väčšej miere služby etických hackerov využívajú firmy z rôznych odvetví. O aktuálnych trendoch, vývoji útokov či chybách zo strany firiem hovorí pre TREND Tomáš Zaťko, CEO spoločnosti Citadelo.
Počet kyberútokov rastie aj pre vojnu na Ukrajine či rýchly rozvoj AI. S ktorými formami hackingu sa slovenské firmy stretávajú najčastejšie?
V rámci Slovenska sú najčastejším problémom útoky, ktorým by bolo možné ľahko predísť, keby firmy viac prioritizovali svoju kybernetickú bezpečnosť. Stačí jeden úspešný útok a firma môže utrpieť nevyčísliteľné škody. Týmto škodám je možné predchádzať, ak by firmy pravidelne realizovali penetračné testy alebo aplikovali programy, ktoré by im umožnili identifikovať slabiny v bezpečnosti vopred. Ak sa tak nestane, stačí jeden úspešný hacker, ktorý dokáže ukradnúť osobné údaje alebo čísla kreditných kariet.
Ak sa firma stane cieľom kyberútoku, aký by mal byť jej postup?
Veľká chyba, ktorú robia firmy je, že ihneď vypnú počítače a týmto sa zmaže veľa stôp. Ak chce firma situáciu aj následne vyšetriť, je potrebné urobiť si snapshoty virtuálnych prístrojov. Ide o veľmi dôležité veci, ktoré inak zo systému zmiznú. Potom je možné zistiť potrebné informácie o útoku a útočníkovi – samozrejme, ak je to niečo, čo spoločnosť považuje za prioritu. Pokiaľ chcú útok len okamžite zastaviť, treba postupovať odpojením všetkých systémov.
Existuje aj možnosť, keď stačí odpojenie od internetu, ale to zastaví iba online prítomnosť útočníka. Často, pokiaľ je útok prepracovaný, môže dostať hacker upozornenie, že už nemá kontakt, a tak sa jeho stopy automaticky začnú mazať. Avšak v závislosti od toho, kto je útočníkom, môže byť rozdiel v tom, aké sú prvé kroky. Preto odporúčam poradiť sa s odborníkom.
B
(Zdroj: https://www.trend.sk/)
TÍTO Slováci budú mesačne dostávať 1 300 eur! Týka sa to aj vás?
12. 6. 2023
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti a garančného poistenia, ktoré svojim poistencom priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa, bude od 1. júla vyššia. Kto má na ne nárok?
Maximálna dávka v nezamestnanosti sa zvýši o viac ako 91 eur mesačne a dávka garančného poistenia stúpne o 279 eur. Vyššiu maximálnu dávku v nezamestnanosti budú dostávať noví žiadatelia – teda tí, ktorí sa po 1. júli 2023 zaevidujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie, v posledných 4 rokoch boli poistení v nezamestnanosti najmenej 730 dní a dosahovali v tomto období mzdu nad hranicou 2 608 eur mesačne.
Maximálna výška dávky v nezamestnanosti dosiahne od 1. júla 2023 pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci 1 329,10 eura (v súčasnosti je to 1 234,30 eura) a pri 30-dňovom mesiaci bude predstavovať 1 286,20 eura (v súčasnosti 1 194,50 eura). Noví žiadatelia o dávku tak budú dostávať maximálnu dávku vyššiu o viac ako 91 eur mesačne. Poberať ju možno najviac 6 mesiacov. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2023. Poistencom, ktorí už dávku poberajú, sa výška dávky od júla nemení.
Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, t. j. zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci – dohodári s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
B
(Zdroj: www1.pluska.sk/rady-a-tipy/)
Výchova a vzdelávanie – zákon nebol prezidentkou podpísaný
7. 6. 2023
Cieľom novely školského zákona, ktorý prezidentka SR nepodpísala, bolo naplnenie Rezolúcie Európskeho Parlamentu z roku 2007, ktorá v desiatom bode vyzýva všetky členské krajiny Európskej únie, aby zaviedli povinnú telesnú a športovú výchovu na základných a stredných školách, a aby prijali také zásady, podľa ktorých by učebný plán zaručoval pre predmet telesná a športová výchova najmenej tri vyučovacie hodiny týždenne, pričom školy môžu v rámci vyučovacích možností toto stanovené minimum prekročiť.
Rezolúcia ďalej vyzýva, aby členské štáty a zodpovedné orgány učiteľom telesnej výchovy zabezpečili odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti zahrnutím tohto aspektu do ich osnov. Žiada, aby sa prestalo s podceňovaním významu telesnej výchovy ako predmetu a postavenia učiteľov telesnej výchovy, zdôrazňuje význam športovej koedukácie detí v predškolských zariadeniach a základných školách, ako i možnosti mať buď koedukované alebo oddelené hodiny telesnej výchovy počnúc strednou školou, aby boli dievčatá podnecované vyskúšať si športy, ktoré tradične robia len muži.
Telesná výchova v školách a šport sú jedným z najdôležitejších nástrojov sociálnej integrácie.
V novele zákona sa stanovuje zaradenie predmetu telesná a športová výchova ako súčasť štátneho vzdelávacieho programu a stanovuje sa časová dotácia predmetu telesná a športová výchova na základnej škole na povinné tri vyučovacie hodiny týždenne a na strednej škole na dve povinné vyučovacie hodiny týždenne.
Za posledných 15 rokov väčšina štátov v Európskej únii pristúpila k naplneniu výzvy Rezolúcie Zavedenie povinnej časovej dotácie a ďalších rámcových ustanovení pre predmet telesná a športová výchova do školského zákona je o to naliehavejšia a k takémuto riešeniu pristúpilo viacero krajín Európskej únie.
Predmet telesná a športová výchova je jediným predmetom v rámci rámcového učebného plánu, ktorý má priamy vplyv na fyzické a zároveň aj duševné zdravie detí a mládeže. V dnešnej pokrokovej dobe techniky trávia deti a mládež stále viac času pred obrazovkami rôznych zariadení, čo neprispieva k zdravému životnému štýlu a správnemu vývinu. Štatistiky ukazujú, že pre 30 percent detí a mládeže, je práve predmet telesná a športová výchova jediným fyzickým pohybom. Ďalších 40 percent detí vykonáva fyzickú aktivitu alebo športuje len príležitostne.
S
Zmeny v právnych predpisoch pre školy
7. 6. 2023
Za posledné tri roky sa zlepšilo prostredie pre personálne zabezpečenie a kvalitu výučby predmetu telesná a športová výchova aj v rámci iných právnych predpisov ako je školský zákon.
Novela zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch, ktorá ustanovuje zaraďovanie do vyšších kariérnych stupňov motivuje odborníkov z praxe, aby pôsobili vo vyučovacom procese.
Novelou vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov sa upravili kvalifikačné predpoklady na vyučovanie príslušných aprobačných predmetov na prvom stupni základnej školy pre učiteľa telesnej a športovej výchovy.
Cieľom Koncepcie je skvalitnenie telesnej výchovy za súčasného zvyšovania rozsahu pohybu žiakov na školách a postupného zvyšovania podielu času, ktorí žiaci trávia na hodinách telesnej a športovej výchovy s cieľom dosiahnuť jednu hodinu pohybu denne, vytvoriť pozitívny vzťah k zdraviu prospešným pohybovým aktivitám a športu u detí, realizovať kurikulárnu reformu telesnej a športovej výchovy, vytvoriť atraktívny a moderný formát školských športových súťaží a aktivít, implementovať a financovať systém voľnočasových poukazov a podporiť pohyb obyvateľov všetkých vekových kategórií v prírode.
S
Zmeny v Civilnom sporovom poriadku
5. 6. 2023
Podľa súčasnej právnej úpravy o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ bol v takomto rozhodnutí nárok priznaný, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
V súčasnej právnej úprave tak absentovala lehota, do ktorej má byť uznesenie obsahujúce výšku náhrady trov konania vydané, po tom, ako bol už nárok súdnym rozhodnutím priznaný.
Podľa predchádzajúcej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom súdnom poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhodol súd spravidla na návrh v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo, pričom účastník, ktorému bol nárok na náhradu trov priznaný bol povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia takéhoto rozhodnutia. Ak bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania, účastník konania následne v lehote zaslal vyčíslenie trov konania. Do vyhotovenia písomného znenia rozhodnutia súd mohol ustáliť presnú výšku náhrady, ktorá bola priznaná a účastníkovi bolo doručené rozhodnutie už s vymedzením výšky priznanej náhrady trov konania, pričom uplynutím lehoty na prípadne podanie opravného prostriedku účastník konania disponoval exekučným titulom nielen k nároku, ktorý bol predmetom súdneho konania, ale aj k nároku na náhradu trov konania, čo umožňovalo začať s vymáhaním oboch nárokov súčasne v rámci jedného vykonávacieho konania.
Nezakotvenie žiadnej lehoty pre vydanie uznesenia k náhrade trov konania viedlo k tomu, že v praxi dochádzalo k situáciám, kedy bol síce účastníkovi súdneho konania nárok na náhradu trov konania priznaný súdnym rozhodnutím, ale ani po niekoľkých mesiacoch od vydania takéhoto rozhodnutia nie je výška nároku ustálená a nie je ju možné vymáhať. V praxi tak nastávali situácie, kedy si účastník konania, ktorému bol priznaný nárok na náhradu trov konania, musel v samostatnom vykonávacom konaní uplatňovať nárok, ktorý bol predmetom súdneho konania a až následne, s časovým odstupom, nárok na náhradu trov konania. To viedlo jednak k zvýšenej administratívnej, časovej, ale aj finančnej záťaži účastníka konania, ale aj k zhoršeniu jeho situácie v prípadnom exekučnom konaní, keďže medzi časom si môžu nároky voči tomu istému dlžníkovi začať vymáhať aj ďalší veritelia a plynutím času sa tiež zvyšujú možnosti dlžníka účelovo sa zbavovať majetku.
Zakotvením lehoty na vydanie uznesenia k náhrade trov konania dochádza k posilneniu právnej istoty účastníkov konania a zvýšeniu kvality fungovania súdneho systému. Predpokladá sa, že ubudnú prípady, kedy vydanie uznesenia o náhrade trov konania trvá neprimerane dlho a zároveň bude určená objektívna hranica, od ktorej sa bude možné odraziť pri posúdení, či nedochádza k prieťahom v konaní. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že lehota je pomerne dlhá a aj vzhľadom na minulú prax by jej dodržiavanie nemalo súdy neprimerane zaťažovať ani im spôsobovať problém.
K