Zmeny vo finančnej oblasti
16. 2. 2021
Zámerom novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 je zavedenie nulovej sadzby dane z pridanej hodnoty na osobné ochranné prostriedky slúžiace na zabezpečenie vyššej ochrany dýchacích orgánov, ktoré sú filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP2 alebo filtračnou tvárovou polmaskou kategórie FFP3.
Uvedeným opatrením sa sleduje zníženie ceny týchto tovarov pre konečného spotrebiteľa, čo by malo pozitívne ovplyvniť vyššiu ochranu verejného zdravia. Uvedené opatrenie by sa malo uplatňovať do 30. apríla 2021. Zákon bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny sociálny vplyv a nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti a ani na služby verejnej správy pre občana.
K
Otvorenie hraníc
8. 6. 2020
Štátne hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom sú od piatka 5. 5. 2020 od 08.00 h pre občanov týchto krajín otvorené bez obmedzení.
Tento deň bol návratom slobody občanom Slovenskej republiky i Maďarska, ako aj návratom do normálneho režimu. Ministerský predseda ocenil, že občania oboch krajín pristupovali ku koronavírusovej pandémii zodpovedne.
Dohoda medzi uvedenými štyrmi krajinami o zrušení doterajších epidemiologických opatrení bola možná z toho dôvodu, že pandémia je už na ústupe, a preto bolo možné uskutočniť veľmi dôležitú etapu otvárania.
Rizikové krajiny tretieho sveta, z ktorých budú ľudia prekračovať hranice schengenského priestoru, musia byť tiež zodpovedné. Keď priletia títo ľudia niekde na letisko, musia tam byť také opatrenia, aby sme si na Slovensku boli istí, že nakazení ľudia sa nám sem nedostanú, a to aj napriek tomu, že žiadna krajina nebude mať stopercentné opatrenia, ale urobia všetko pre to, aby to tak bolo. Príchod ľudí z tretích krajín sveta a ich kontrola bude otázkou pri najbližších rokovaniach s európskymi krajinami.
Bez povinnosti karantény alebo predloženia negatívneho testu na ochorenie COVID-19 môžu bez časového ohraničenia prísť na Slovensko všetky osoby s trvalým alebo prechodným pobytom alebo osoby zdržiavajúce sa na území Česka, Maďarska, Rakúska alebo na území Slovenska, ktoré vstupujú do SR cez hraničné priechody z troch spomínaných susedných štátov. Ak tieto osoby nemajú potvrdenie o trvalom alebo prechodnom pobyte, musia preukázať skutočnosť o zdržiavaní sa na území týchto štyroch krajín najmenej dvoma hodnovernými dokladmi. Ľudia sa môžu preukázať napríklad preukazom o zdravotnom poistení, nájomnou zmluvou, pracovnou zmluvou, potvrdením od zamestnávateľa, poistnou zmluvou alebo potvrdením o platbe inkasa.
Núdzový stav sa zatiaľ neruší
8. 6. 2020
O zrušení núdzového stavu na Slovensku rozhodovali odborníci. Vláda si počkala na ich odporúčanie. Zrušenie núdzového stavu bolo témou štvrtkového zasadnutia krízového štábu.
Ak by sa konzílium odborníkov rozhodlo, že nie je potrebné pokračovať v núdzovom stave, že stačí len mimoriadna situácia, tak vláda by prijala adekvátne opatrenia a v prípade, že ak by nastala mimoriadna situácia, vyžadovalo by si to nejaké legislatívne zmeny. Ministri sa však zhodujú, že aj ďalej bude pokračovať mimoriadna situácia.
Skôr ako po 90 dňoch sa núdzový stav rušiť nebude. Po rokovaní ústredného krízového štábu to uviedol predseda vlády SR, ktorý dodal, že ak bude prevládať priaznivá epidemiologická situácia, núdzový stav sa predlžovať nebude.
Vláda schválila preplácanie časti nájmov
5. 6. 2020
Reštaurácie, bary a kaviarne bojovali od vypuknutia pandémie o život. Turisti z ulíc zmizli a s nimi na dva mesiace aj príjem pre majiteľov podnikov. Dnes sa už život pomaly vracia do normálu, majiteľom prevádzok však ostali na krku dlhy.
„Začiatok roka býva vždy slabší, rozbeh sme očakávali práve na jar. A vtedy sa všetko vyplo. Zo dňa na deň mi tak ostal plný sklad, zásoby, ktoré sme museli vyhadzovať. Už za prvý mesiac som bola v strate vyše 10-tisíc eur,“ opísala pre HN Jana Miláčková, majiteľka bistra La Vecchia Bottega. To malo u nej, ako aj u mnohých ďalších podnikateľov za dôsledok aj to, že nebola schopná zaplatiť nájom. A od vysťahovania ju uchránila len dohoda s majiteľom budovy, ktorý jej dva mesiace nájmu odpustil.
Ochrana, podpora a rozvoj verejného zdravia
1. 6. 2020
Účelom novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia je podporiť uplatňovanie a dodržiavania proti epidemiologických opatrení v čase mimoriadnej situácie vyvolanej pandémiou ochorenia COVID-19 proporcionálnym a ústavne konformným spôsobom.
Aktuálny skutkový stav v čase prijímania tejto novely zákona je taký, že je nariadená povinná štátna alebo domáca karanténa / izolácia pre takmer všetky osoby, ktoré vstúpia na územie Slovenskej republiky zo zahraničia a zároveň pre osoby, ktoré boli v kontakte s ďalším okruhom osôb. Tieto opatrenia boli zavedené Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Práve z dôvodu vynucovania povinnej štátnej karantény pri vstupe na územie Slovenskej republiky boli vyčlenené rôzne kapacity štátnych účelových zariadení ako aj ďalších ubytovacích zariadení orgánov verejnej správy. Aktuálne kapacity štátnych karanténnych zariadení sú maximálne vyťažené a v prípade akejkoľvek ďalšej zvýšenej potreby o ubytovanie osôb budú vystavené nezvládnuteľnej situácii. Prirodzeným očakávaním vlády pri uvoľňovaní najprísnejších opatrení a obmedzení v súvislosti s pandémiou je, že táto zvýšená potreba môže nastať. Existujú teda dve skupiny osôb, a to osoby, ktoré sú povinné absolvovať karanténu v štátnom zariadení pod sprísneným štátnym dohľadom; a osoby, ktoré majú povinnosť absolvovať karanténu v domácom prostredí, bez sprísneného štátneho dohľadu. Prekážkami, ktoré boli v praxi identifikované sú nasledovné.
Vo vzťahu k štátnej karanténe; jej dodržiavanie pod sprísneným štátnym dohľadom je síce zabezpečené na vysokej úrovni, ale nie je možné objektívne navyšovať kapacity štátnej karantény. Taktiež verejnosť nevníma štátnu karanténu pozitívne, ale ako opatrenie ktoré pôsobí pomerne reštriktívne. Jednak z dôvodu negatívnych správ v médiách, ale aj z dôvodu samotnej skutočnosti, že osoby prichádzajúce zo zahraničia nemajú inú možnosť ako podrobiť sa pobytu v štátnom zariadení. Štátna karanténa síce plní svoj účel, ale bolo by vhodnejšie identifikovať opatrenie, ktoré by súčasne odbremenilo kapacity štátnych karanténnych zariadení; pôsobilo by menej invazívnym spôsobom na osoby prichádzajúce na územie Slovenskej republiky zo zahraničia; ale zároveň poskytovalo porovnateľnú úroveň dodržiavania karanténnych opatrení ako v prípade povinnej štátnej karantény.
Zároveň by však dané opatrenie malo byť legitímnym, nevyhnutným a proporcionálnym opatrením v demokratickej spoločnosti vo vzťahu k sledovanému cieľu, ktorým je ochrana života a zdravia v súvislosti so šírením nového korona vírusu.