Štát v koronapomoci vyplatil už takmer 901 miliónov eur
1. 2. 2021
V rámci pomocných schém na podporu udržania zamestnanosti – "Prvá pomoc" a jej nová verzia "Prvá pomoc+" - odoslalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny už takmer 901 miliónov eur. Uviedla hovorkyňa ministerstva Michaela Slivková Kirňaková. Od marca minulého roka tak bolo podporených 2 793 315 osôb. Najviac sa využívalo opatrenie 3B. V rámci opatrenia 1 vyplatil rezort od marca 2020 do 28. januára 2021 viac ako 62 miliónov eur prostredníctvom takmer 32-tisíc platieb a podporil tak vyše 160-tisíc osôb.
Tento pomocný nástroj je príspevkom na náhradu mzdy zamestnanca pre zamestnávateľov, ktorí v čase mimoriadnej situácie na základe vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva zatvorili alebo obmedzili svoje prevádzky.
Firmy môžu žiadať o náhradu časti mzdových nákladov vo výške 80 percent celkovej ceny práce (predtým 80 percent priemerného zárobku zamestnanca). Maximálna výška príspevku je 1100 eur na zamestnanca za mesiac.
Na opatrenie 2 minul rezort práce takmer 158 miliónov eur a podporil tak 325-tisíc osôb – počet platieb bol takmer rovnaký. Opatrenie 2 sa týka samostatne zárobkovo činných osôb.
O príspevok môžu žiadať tie SZČO, ktoré museli pre pandémiu svoje prevádzky zatvoriť alebo obmedziť, alebo im poklesli tržby aspoň o 20 percent.
Ak ide o pokles tržieb, výška príspevku sa odvádza od miery tohto poklesu. Pri poklese tržieb od 80 percent a viac bola do septembra 2020 maximálna výška príspevku 540 eur, od októbra je toto maximum na úrovni 810 eur.
Opatrenie 3A využilo 667 147 osôb, ktorým ministerstvo prostredníctvom viac ako 32-tisíc platieb vyplatilo takmer 205 miliónov eur. Najvyužívanejšie bolo opatrenie 3B, rezort naň minul takmer 440 miliónov eur.
Podporil nimi takmer 1,5 milióna osôb, odoslal dokopy takmer 122.000 platieb. Na príspevky z opatrení 3A a 3B, tzv. "kurzarbeit" majú nárok tí zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti minimálne po dobu jedného mesiaca (predtým to boli dva mesiace).
Príspevok je vo výške 80 percent celkovej ceny práce, maximálne však 1100 eur na zamestnanca.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Práva cestujúceho počas výnimočnej situácie
26. 5. 2020
Zájazdy sú rôznorodé a sú poskytované do rôznych destinácií s rôznymi plánmi cesty, ktorá je znemožnená z dôvodu reštrikčných opatrení, ktoré zaviedli krajiny.
Novela zákona o zájazdoch, spojených službách cestovného ruchu, niektorých podmienkach podnikania v cestovnom ruchu plošne rieši také stavy, kedy je cestovanie značne obmedzené alebo nemožné. Novela zákona by mala platiť počas určenej doby, avšak ustanovenia upravujúce práva cestujúceho vyplývajúce z dohody s cestovnou kanceláriou by mali byť zachované aj po uplynutí krízovej situácie; napríklad aj po uplynutí krízovej situácie je nutné, aby cestovná kancelária vrátila cestujúcemu rozdiel v cene zájazdu a sume, ktorú cestujúci cestovnej kancelárii zaplatil za pôvodný zájazd.
Novela zákona rieši hlavný účel, a to možnosť cestovnej kancelárie poskytnúť cestujúcemu alternatívy k zájazdu, ktorý nie je možné poskytnúť.
Napríklad rieši takú situáciu, keď cestujúci má záujem o zájazd a cestovná kancelária mu vie zájazd aj poskytnúť a vie mu navrhnúť konkrétnu zmenu zájazdu - napr. cestujúci mal pôvodne cestovať začiatkom júna na 4 dni do Ríma, čo však nie je z objektívnych príčin možné, avšak má záujem o cestovanie aj tak - cestovná kancelária mu ponúkne zmenu - môže ísť začiatkom júla na 4 dni do Tatier, pričom mu zabezpečí ubytovanie a horského vodcu na 3 dni - cestujúci môže zmenu akceptovať a dôjde k zmene pôvodnej zmluvy o zájazde.
Novela zákona ďalej rieši situáciu, keď cestovná kancelária nevie cestujúcemu zájazd poskytnúť – napr. v máji 7 dní v Barcelona, avšak cestujúci nechce svoj zájazd zmeniť, a chce počkať, ako sa mimoriadna situácia vyvinie - v tomto prípade cestovná kancelária zašle cestujúcemu oznámenie o náhradnom zájazde, ktorý mu bude poskytnutý podľa podmienok ďalej definovaných jednotlivými ustanoveniami novely zákona.
Ďalšie zmeny vo finančnej oblasti
25. 5. 2020
Bol schválený zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov (zákon o finančných opatreniach.
Cieľom nových zmien je rozšíriť finančné opatrenia na zmiernenie vplyvov koronakrízy o ďalšie opatrenie, ktorým je finančná pomoc na zabezpečenie likvidity malých, stredných a veľkých podnikov. Prijatie týchto opatrení umožňuje Dočasný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19, schválený Európskou komisiou. Ide o pomoc v podobe záruk a úverov poskytovaných prostredníctvom úverových inštitúcií.
Vzhľadom na to, že schválením tejto právnej úpravy sa zabezpečil prístup pre všetky typy podnikov k zvýhodnenému financovaniu (prístup k likvidite), novela zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie. Poskytnutie verejných záruk za úvery poskytnuté komerčnými bankami môže mať čiastočne negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, avšak len v prípade, že niektoré úvery zlyhajú a dôjde k plneniu záruky, pričom časť z týchto vplyvov bude krytá z Európskych štrukturálnych a investičných fondov. Prijatie zákona nebude mať vplyvy na manželstvo, rodičovstvo a rodinu, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti ani na služby verejnej správy pre občana.
Novelou zákona o finančných opatreniach sa reaguje aj na postupné uvoľňovanie karanténnych opatrení na zamedzenie šírenia pandémie, ktoré umožňujú správnym orgánom pokračovať v konaniach o uložení odvodu, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny, ktoré boli prerušené z dôvodu zabránenia šíreniu pandémie.
Poskytovanie štátnej pomoci v podobe záruk a úverov
25. 5. 2020
Ustanovenie § 25a zákona o finančných opatreniach predstavuje právny základ pre poskytovanie štátnej pomoci v podobe záruk a úverov prostredníctvom úverových inštitúcií na zabezpečenie likvidity malých, stredných a veľkých podnikov, ktorá vychádza z Dočasného rámca pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v súčasnej situácii spôsobenej nákazou COVID-19, schváleného Európskou komisiou.
Táto finančná pomoc sa bude poskytovať vo forme záruky za úver a vo forme odpustenia poplatku za záruku. Poskytovateľmi takejto finančnej pomoci budú Exportno-importná banka Slovenskej republiky a fondy spravované spoločnosťou Slovak Investment Holding, a. s. Finančnými sprostredkovateľmi budú banky a pobočky zahraničných bánk. Prijímateľmi tejto finančnej pomoci budú môcť byť všetky kategórie podnikov, to znamená malé podniky, stredné podniky alebo veľké podniky.
Finančná pomoc sa bude môcť poskytovať s súlade Dočasným rámcom, na základe a za podmienok ustanovených týmto zákonom a podmienok upravených v zmluve medzi poskytovateľom pomoci a príslušnou bankou. Základné (rámcové) podmienky upravené v zmluve budú vychádzať z Dočasného rámca. Tieto podmienky budú následne premietnuté do úverových zmlúv medzi bankami a jednotlivými podnikmi.
Dočasný rámec umožňuje poskytnúť finančnú pomoc v obidvoch formách najneskôr do 31. decembra 2020. Komplexné pravidlá poskytovania finančnej pomoci budú upravené v schéme štátnej pomoci tak, ako to vyplýva zo zákona o štátnej pomoci, pričom táto schéma musí byť notifikovaná Európskou komisiou. V schéme štátnej pomoci tak bude upravená aj platnosť schémy v súlade s Dočasným rámcom.
Ministerstvo financií SR bude ručiť ex lege za záväzky poskytovateľov pomoci vzniknuté z poskytovania záruk za úvery. Právne vzťahy medzi ministerstvom financií a poskytovateľom pomoci v súvislosti s takýmto ručením upraví písomná zmluva medzi ministerstvom financií a poskytovateľom pomoci, pričom sa primerane použijú ustanovenia§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka . Kontrola dodržiavania podmienok poskytovania finančnej pomoci bude zabezpečená podľa príslušných ustanovení zákona o štátnej pomoci.
Zmeny v školstve
22. 5. 2020
Novela zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a mení a dopĺňa ustanovenia pôvodnej právnej normy súvisiace s mimoriadnou situáciou, núdzovým stavom alebo výnimočným stavom.
Zmeny sú zamerané na skutočnosť, že vysoká škola je oprávnená zo vzdelávacích činností vyhotovovať zvukový záznam alebo audiovizuálny záznam v rozsahu nevyhnutnom na vedecké účely a študijné účely, pričom môže vykonávať aj verejný prenos vzdelávacej činnosti, najmä verejný prenos prednášky, verejnej časti štátnej skúšky alebo verejný prenos verejnej časti rigoróznej skúšky, verejnej časti obhajoby rigoróznej práce, obhajoby habilitačnej práce, habilitačnej prednášky a inauguračnej prednášky. Verejná časť štátnej skúšky, verejná časť rigoróznej skúšky a verejná časť obhajoby rigoróznej práce sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný priamy prenos. Verejná časť obhajoby habilitačnej práce, habilitačná prednáška a inauguračná prednáška sa považujú za verejné aj vtedy, ak vysoká škola zabezpečí ich verejný audiovizuálny priamy prenos.
Okrem uvedeného obsahuje aj ďalšie ustanovenia týkajúc e sa akademického senátu vysokej školy, akademického senátu fakulty a správnej rady verejnej vysokej školy.