Nová definícia zdravotníckeho pracovníka
13. 11. 2020
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol predložený a schválený v reakcii na aktuálne potreby spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19.
Jedným zo základných nástrojov boja proti zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 je rýchla diagnostika a identifikácia osôb potenciálne šíriacich nákazlivé ochorenie. Na tento účel je potrebné vytvoriť čo najjednoduchší mechanizmus fungovania odberných a diagnostických miest a zabezpečiť ich fungovanie.
Dostupnosť testovania pre širokú verejnosť musí byť zabezpečená tak z geografického hľadiska, ako aj z hľadiska ceny. Jednoduchý prístup k testu na zistenie ochorenia pre osoby, u ktorých je podozrenie na ochorenie, ale aj pre zdanlivo zdravé osoby, u ktorých môže skrytý výskyt ochorenia spôsobiť nebadané šírenie ochorenia s veľkým rizikom pre ohrozené skupiny obyvateľstva.
Dostupnosť testovania pre širokú verejnosť môže významným spôsobom pomôcť predchádzať šíreniu ochorenia a hroziacim následkom. Zákonom sa ustanovuje, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy mohol testovanie na ochorenie a diagnostiku operatívne zabezpečovať podľa aktuálnej geografickej a epidemiologickej potreby, a to prostredníctvom uzatvorenia zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Taktiež sa zaviedla spolupráca so Slovenským Červeným krížom. Analogicky sa umožňuje zabezpečovať testovanie osôb aj pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to najmä na účel vykonávania odberov a diagnostiky pre osoby, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky zo zahraničia. Výsledkom tejto právnej úpravy má byť zabezpečenie prístupu obyvateľov Slovenskej republiky k bezplatnému a rýchlemu testovaniu na zistenie ochorenia COVID- 19 a zamedzenie šírenia pri cezhraničnom pohybe osôb.
Zákon ďalej rozširuje definíciu zdravotníckeho pracovníka o ďalších vybraných študentov a žiakov, ktorí by mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného vírusového ochorenia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Na zabezpečenie personálnych kapacít pri testovaní osôb na zistenie ochorenia COVID-19, ktoré nezahŕňa iba samotné odoberanie biologického materiálu, ale sa tiež umožňuje, aby jednotlivé ďalšie úkony pri spracovávaní vzoriek biologického materiálu, ktorý odobral odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník, mohli vykonávať aj osoby, ktoré nemajú odbornú spôsobilosť. Takáto osoba môže vykonávať iba úkony, pri ktorých nedochádza k priamemu kontaktu s testovanou osobou. Táto úprava môže byť využitá výlučne počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu.
K
Zákaz predaja ochranných pomôcok sa môže čiastočne uvoľniť
9. 6. 2020
Zákaz predaja osobných ochranných prostriedkov by sa mohol čiastočne uvoľniť.
Dôvodom je zlepšenie situácie okolo nového koronavírusu. Vyplýva to z novely zákona v súvislosti s mimoriadnymi opatreniami súvisiacimi so šírením koronavírusu. Iniciatívny materiál z dielne ministerstva zdravotníctva na svojom zasadnutí 4. 6. 2020odobrila vláda SR. Národná rada ho prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Otvorenie hraníc
8. 6. 2020
Štátne hranice medzi Českom, Maďarskom, Rakúskom a Slovenskom sú od piatka 5. 5. 2020 od 08.00 h pre občanov týchto krajín otvorené bez obmedzení.
Tento deň bol návratom slobody občanom Slovenskej republiky i Maďarska, ako aj návratom do normálneho režimu. Ministerský predseda ocenil, že občania oboch krajín pristupovali ku koronavírusovej pandémii zodpovedne.
Dohoda medzi uvedenými štyrmi krajinami o zrušení doterajších epidemiologických opatrení bola možná z toho dôvodu, že pandémia je už na ústupe, a preto bolo možné uskutočniť veľmi dôležitú etapu otvárania.
Rizikové krajiny tretieho sveta, z ktorých budú ľudia prekračovať hranice schengenského priestoru, musia byť tiež zodpovedné. Keď priletia títo ľudia niekde na letisko, musia tam byť také opatrenia, aby sme si na Slovensku boli istí, že nakazení ľudia sa nám sem nedostanú, a to aj napriek tomu, že žiadna krajina nebude mať stopercentné opatrenia, ale urobia všetko pre to, aby to tak bolo. Príchod ľudí z tretích krajín sveta a ich kontrola bude otázkou pri najbližších rokovaniach s európskymi krajinami.
Bez povinnosti karantény alebo predloženia negatívneho testu na ochorenie COVID-19 môžu bez časového ohraničenia prísť na Slovensko všetky osoby s trvalým alebo prechodným pobytom alebo osoby zdržiavajúce sa na území Česka, Maďarska, Rakúska alebo na území Slovenska, ktoré vstupujú do SR cez hraničné priechody z troch spomínaných susedných štátov. Ak tieto osoby nemajú potvrdenie o trvalom alebo prechodnom pobyte, musia preukázať skutočnosť o zdržiavaní sa na území týchto štyroch krajín najmenej dvoma hodnovernými dokladmi. Ľudia sa môžu preukázať napríklad preukazom o zdravotnom poistení, nájomnou zmluvou, pracovnou zmluvou, potvrdením od zamestnávateľa, poistnou zmluvou alebo potvrdením o platbe inkasa.
Núdzový stav sa zatiaľ neruší
8. 6. 2020
O zrušení núdzového stavu na Slovensku rozhodovali odborníci. Vláda si počkala na ich odporúčanie. Zrušenie núdzového stavu bolo témou štvrtkového zasadnutia krízového štábu.
Ak by sa konzílium odborníkov rozhodlo, že nie je potrebné pokračovať v núdzovom stave, že stačí len mimoriadna situácia, tak vláda by prijala adekvátne opatrenia a v prípade, že ak by nastala mimoriadna situácia, vyžadovalo by si to nejaké legislatívne zmeny. Ministri sa však zhodujú, že aj ďalej bude pokračovať mimoriadna situácia.
Skôr ako po 90 dňoch sa núdzový stav rušiť nebude. Po rokovaní ústredného krízového štábu to uviedol predseda vlády SR, ktorý dodal, že ak bude prevládať priaznivá epidemiologická situácia, núdzový stav sa predlžovať nebude.
Vláda schválila preplácanie časti nájmov
5. 6. 2020
Reštaurácie, bary a kaviarne bojovali od vypuknutia pandémie o život. Turisti z ulíc zmizli a s nimi na dva mesiace aj príjem pre majiteľov podnikov. Dnes sa už život pomaly vracia do normálu, majiteľom prevádzok však ostali na krku dlhy.
„Začiatok roka býva vždy slabší, rozbeh sme očakávali práve na jar. A vtedy sa všetko vyplo. Zo dňa na deň mi tak ostal plný sklad, zásoby, ktoré sme museli vyhadzovať. Už za prvý mesiac som bola v strate vyše 10-tisíc eur,“ opísala pre HN Jana Miláčková, majiteľka bistra La Vecchia Bottega. To malo u nej, ako aj u mnohých ďalších podnikateľov za dôsledok aj to, že nebola schopná zaplatiť nájom. A od vysťahovania ju uchránila len dohoda s majiteľom budovy, ktorý jej dva mesiace nájmu odpustil.