Kurzarbeit
17. 5. 2021
Na základe skúseností z doterajšieho priebehu ekonomickej krízy v dôsledku pandémie spôsobenej šírením ochorenia COVID-19 a tiež skúseností z tzv. „Prvej pomoci“, ktorá je poskytovaná ako aktívne opatrenie na trhu práce formou konkrétneho projektu po predchádzajúcom schválení jeho podmienok vládou Slovenskej republiky, vznikla dôvodná potreba ukotviť v slovenskom právnom poriadku stály, stabilný a samostatným zákonom ustanovený nástroj pasívnej politiky trhu práce.
Podstatou tohto nástroja od 1. 1. 2022 bude poskytovanie právne nárokovej podpory, ktorá bude účelovo jednoznačne určená na vyplácanie náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu a dochádza tak k tzv. „skrátenej práci“, ktorej rozsah, podmienky a mechanizmus poskytovania, výšku podpory a ďalšie rozhodujúce náležitosti jej poskytovania identifikuje nový zákona o podpore v čase skrátenej práce.
Cieľom bolo vytvorenie zákona, ktorý sa stane funkčnou súčasťou stabilného právneho poriadku Slovenskej republiky na systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľov v čase trvania vonkajšie faktora, ktorý má dočasný charakter, zamestnávateľ ho nemohol ovplyvniť alebo mu nemohol predísť a ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom, najmä mimoriadnej situácie, výnimočného stavu, núdzového stavu, mimoriadnej okolnosti vyhlásenej vládou Slovenskej republiky, alebo okolnosti vyššej moci, ktoré žiaden zo zamestnávateľov nemôže ovplyvniť, čím dochádza k významne negatívnym vplyvom na pracovné miesta trhu práce, k ich ohrozeniu až zániku.
Z hľadiska hospodárskej praxe ide o situácie, keď zamestnávateľovi vznikajú nezanedbateľné mzdové náklady, ktoré však z dôvodu obmedzenia jeho prevádzkovej činnosti bez vlastného zavinenia nie sú pokryté ekonomickou činnosťou, resp. príjmami z nej.
Účelom zákona je okrem zabezpečenia krytia časti náhrady mzdy zamestnanca alebo náhrady platu zamestnanca v čase, keď zamestnávateľ z dôvodu vonkajších faktorov nemôže prideľovať zamestnancom prácu v pôvodne dohodnutom rozsahu, aj udržanie pracovných miest a konkurencieschopnosti zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb v čase hospodárskej krízy, recesie a krízovej situácie. Zároveň sa predpokladá, že nová právna úprava primeraným spôsobom doplní úspešné pôsobenie doteraz zavedených opatrení aktívnej politiky na trhu práce na riešenie negatívnych vplyvov mimoriadnej situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu na zamestnanosť.
Ďalším dôvodom predloženia nzákona je aj postupné zavádzanie stálych nástrojov „skrátenej práce“ vo všetkých krajinách Európskej únie, ktorý sa tak stáva kritériom konkurencieschopnosti krajiny, a aj tlak Európskej únie na zavádzanie trvalých nástrojov na udržanie zamestnanosti a kompenzáciu straty príjmov.
K
AstraZeneca požiadala o schválenie vakcíny
13. 1. 2021
Európska agentúra pre lieky (EMA) dostala žiadosť o podmienečnú registráciu vakcíny proti covidu-19 vyvinutú v spolupráci s firmou AstraZeneca a Oxfordskou univerzitou. EMA o tom dnes informovala v tlačovej správe. Ak označí vakcínu za kvalitnú, bezpečnú a účinnú, mohla by ju Európskej komisii odporučiť na schválenie na svojom zasadnutí 29. januára.
Agentúra Únie bude vakcínu hodnotiť v zrýchlenom konaní. Upozornila, že je kvalitu, bezpečnosť a účinnosť lieku schopná posúdiť za menej ako mesiac preto, že množstvo potrebných dát dostala už skôr. K nim patria napríklad údaje z laboratórnych testov, informácie o zložkách vakcíny a výrobnom postupe a niektoré dôkazy z klinických skúšok v Británii, Brazílii a Juhoafrickej republike. Ak EMA označí vakcínu za bezpečnú a účinnú, môže ju odporučiť k podmienečnému povoleniu na trhu Európskej únie už na svojom zasadnutí 29. januára. Schváliť musí vakcínu následne Európska komisia. EMA aj po podmienečnom povolení ďalej zhromažďuje o vakcíne dáta. Už 30. novembra podali žiadosti o podmienečnú registráciu svojich vakcín konzorcium americkej firmy Pfizer a nemeckej spoločnosti BioNTEch a tiež americká firma Moderna.
V
Slovensko z koronakrízy vyjde s rekordnou sekerou
25. 11. 2020
Slovensko vyjde z koronakrízy s rekordným dlhom. V dobrých časoch totiž vlády nedodržiavali rozpočtové ciele. Uviedla to na sociálnej sieti Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá upozornila na to, že vlády počas dobrých časov na Slovensku nepripravili dlh na krízu. RRZ zdôraznila, že pandémia so sebou priniesla recesiu a rast dlhu. "Každá ekonomická kríza vystavuje účet za to, ako sa verejné financie spravovali v dobrých časoch," podotkla.
Poukázala na to, že obdobie od roku 2013 do roku 2020 bolo obdobím lepších časov. "Solídny rast ekonomiky vyústil až do rekordne nízkej nezamestnanosti v posledných rokoch. Napriek tomu vlády neplnili vlastné rozpočtové ciele, a tak päť zo siedmich rokov skončilo s vyšším deficitom, ako sa plánovalo v rozpočte. Hoci príjmy bývali vyššie, ako sa očakávalo," skonštatovala rada.
Ak by vlády v dobrých časoch dodržiavali vlastné rozpočtové ciele a nadpríjmy by využili na konsolidáciu verejných financií, do súčasnej koronakrízy podľa RRZ mohli ísť verejné financie s dlhom nižším takmer o 10 percentuálnych bodov.
Upozornila, že keďže sa tak nestalo, Slovensko vyjde na rozdiel od Českej republiky z koronakrízy s rekordným dlhom.
"To je zlá správa nielen pre prípad ďalšej krízy, ale predovšetkým z hľadiska prichádzajúcej záťaže z dôvodu starnutia obyvateľstva, ktoré so sebou prinesie výrazný tlak na rast výdavkov. Pre zachovanie udržateľnosti verejných financií musíme do tohto obdobia vkročiť s nízkym dlhom," dodala RRZ.
V
Nezamestnanosť na Slovensku klesla tretí mesiac po sebe
20. 11. 2020
Miera nezamestnanosti na Slovensku v októbri tretí mesiac po sebe klesla a dosiahla 7,35 percenta, zatiaľ čo v septembri predstavovala 7,43 percenta. Situácia na trhu práce je však naďalej horšia ako v období pred prepuknutím koronakrízy. Vyplýva to z dnešných údajov ústredia práce.
Na začiatku tohto roka sa nezamestnanosť pohybovala okolo piatich percent. Po marcovom potvrdení prvého prípadu koronavírusu v krajine, kedy úrady zaviedli rôzne karanténne obmedzenia a prevádzku obmedzili aj veľké továrne, začala nezamestnanosť stúpať. V júli dosiahla viac ako trojročné maximum 7,65 percenta. Počet registrovaných nezamestnaných, ktorí by mohli okamžite nastúpiť do práce, v októbri klesol medzimesačne zhruba o 2400 na 201 281 osôb. V októbri, kedy po predchádzajúcom uvoľnení obmedzení vstúpili kvôli druhej vlne koronavírusu do platnosti nové karanténne opatrenia, vláda zvýšila finančné stimuly pre podnikateľov a ďalšie skupiny obyvateľov na kompenzáciu negatívnych dopadov pandémie. Čerpanie pôvodne vyčleneného balíka peňazí na tento účel už na jar zaostalo za očakávaniami.
V
Nová definícia zdravotníckeho pracovníka
13. 11. 2020
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, bol predložený a schválený v reakcii na aktuálne potreby spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19.
Jedným zo základných nástrojov boja proti zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 je rýchla diagnostika a identifikácia osôb potenciálne šíriacich nákazlivé ochorenie. Na tento účel je potrebné vytvoriť čo najjednoduchší mechanizmus fungovania odberných a diagnostických miest a zabezpečiť ich fungovanie.
Dostupnosť testovania pre širokú verejnosť musí byť zabezpečená tak z geografického hľadiska, ako aj z hľadiska ceny. Jednoduchý prístup k testu na zistenie ochorenia pre osoby, u ktorých je podozrenie na ochorenie, ale aj pre zdanlivo zdravé osoby, u ktorých môže skrytý výskyt ochorenia spôsobiť nebadané šírenie ochorenia s veľkým rizikom pre ohrozené skupiny obyvateľstva.
Dostupnosť testovania pre širokú verejnosť môže významným spôsobom pomôcť predchádzať šíreniu ochorenia a hroziacim následkom. Zákonom sa ustanovuje, aby Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ako ústredný orgán štátnej správy mohol testovanie na ochorenie a diagnostiku operatívne zabezpečovať podľa aktuálnej geografickej a epidemiologickej potreby, a to prostredníctvom uzatvorenia zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Taktiež sa zaviedla spolupráca so Slovenským Červeným krížom. Analogicky sa umožňuje zabezpečovať testovanie osôb aj pre Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to najmä na účel vykonávania odberov a diagnostiky pre osoby, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky zo zahraničia. Výsledkom tejto právnej úpravy má byť zabezpečenie prístupu obyvateľov Slovenskej republiky k bezplatnému a rýchlemu testovaniu na zistenie ochorenia COVID- 19 a zamedzenie šírenia pri cezhraničnom pohybe osôb.
Zákon ďalej rozširuje definíciu zdravotníckeho pracovníka o ďalších vybraných študentov a žiakov, ktorí by mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť v rozsahu zdravotného výkonu odberu biologického materiálu osobe na zistenie respiračného vírusového ochorenia v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. Na zabezpečenie personálnych kapacít pri testovaní osôb na zistenie ochorenia COVID-19, ktoré nezahŕňa iba samotné odoberanie biologického materiálu, ale sa tiež umožňuje, aby jednotlivé ďalšie úkony pri spracovávaní vzoriek biologického materiálu, ktorý odobral odborne spôsobilý zdravotnícky pracovník, mohli vykonávať aj osoby, ktoré nemajú odbornú spôsobilosť. Takáto osoba môže vykonávať iba úkony, pri ktorých nedochádza k priamemu kontaktu s testovanou osobou. Táto úprava môže byť využitá výlučne počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu.
K