Daňové opatrenia
16. 2. 2021
Naliehavosť prijatia novely zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 vyplývala z aktuálnej situácie, ktorá si vyžaduje okamžité a účinné riešenia na zmiernenie dopadov na daňovníkov v mimoriadnej situácii, ktorá nastala vplyvom šírenia koronavírusu.
Cieľom zákona je pomôcť daňovníkom postihnutým ekonomickými opatreniami prijatými v rámci mimoriadnej situácie vyvolanej nebezpečnou nákazlivou ľudskou chorobou Covid-19, a to zmiernením podmienok pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa podľa § 33 zákona o dani z príjmov, a uplatnením výdavkov zamestnávateľov alebo daňovníkov s príjmami z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti, ktoré vynaložili na testovanie alebo v súvislosti s ním na zistenie nákazlivej choroby COVID – 19 a prevenciu pred ňou za daňové výdavky.
Právna úprava sa dotkne daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy zo závislej činnosti alebo príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a ktorí z dôvodu prijatých opatrení proti šíreniu koronavírusu nemohli vykonávať svoju prácu a dosahovať príjmy. Týmto daňovníkom štát vyplatil príspevky v rámci pandemických opatrení prostredníctvom „pandemického“ nemocenského, ošetrovného, príspevkov poskytovaných v rámci aktívnej politiky trhu práce a dotácií poskytovaných kultúrnej obci z Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Tieto príjmy sú v súčasnosti od dane z príjmov oslobodené, v dôsledku čoho nevstupujú do zdaniteľných príjmov daňovníka, pričom výška zdaniteľných príjmov daňovníka je jednou z podmienok rozhodujúcich pre uplatnenie nároku na daňový bonus na dieťa, a preto v prípade nedosiahnutia tejto hranice by daňovníci stratili nárok na daňový bonus.
Preto sa v súvislosti s týmito oslobodenými príjmami upravuje podmienka pre uplatnenie daňového bonusu tak, že sa do zákonom určenej hranice výšky zdaniteľných príjmov započítajú aj tieto špecificky vymedzené oslobodené príjmy.
Počas obdobia pandémie sa za daňové výdavky budú považovať výdavky (náklady) zamestnávateľa alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré vynaložil na testovanie alebo v súvislosti s ním z dôvodu zistenia nákazlivej choroby COVID 19 a zabráneniu jej šírenia, pričom sa jedná aj o výdavky vynaložené na blízke osoby zamestnanca alebo daňovníka s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, a výdavky daňovníka na fyzické osoby, ktorých výkon činnosti priamo súvisí s činnosťou daňovníka.
K
Novela zákona o elektronických komunikáciách
14. 9. 2020
Úrad verejného zdravotníctva SR bude môcť získavať od operátorov telefónne čísla ľudí, ktorí sa nachádzali v červených krajinách.
Začiatkom augusta bola schválená novela zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Novela tiež hovorí, že pokuta za nedodržanie izolácie a karantény po návrate na Slovensko z červenej krajiny má byť do výšky 5 000 eur.
Priestupku na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí ten, kto sa v čase krízovej situácie nepodrobí opatreniam, a to nariadenej izolácii alebo karanténnym opatreniam súvisiacim so vstupom na územie SR v spojitosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. Za tento priestupok má hroziť pokuta do výšky 5 000 eur. Uložiť ju má príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Nová úprava má umožniť dodatočnú kontrolu osôb, ktoré sa majú prihlásiť pri príchode z takzvanej červenej krajiny. Cieľom je, aby podnik poskytoval Úradu verejného zdravotníctva SR telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v určenom čase na Slovensko, a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti spracúvať a poskytovať úradu anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb. Operátor by tak mohol spracúvať lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, napríklad pri zasielaní varovných SMS správ.
Novela upravuje aj rozsah údajov, ktoré operátori môžu spracovávať bez súhlasu účastníka. Okrem telefónneho čísla by mohli v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas spracúvať prevádzkové údaje v rozsahu identifikácie prihlásenia účastníka do siete v stanovenom čase i lokalizačné údaje účastníka aj bez súhlasu dotknutého účastníka.
Byty ignorovali koronu aj snahu zjednať cenu
4. 9. 2020
Nehnuteľnosti počas pandémie udržali svoje ceny. Predávajúci síce v inzerátoch bývanie zdražovali, no reálne predávali za podobné sumy ako začiatkom roka.
Hľadáte nové bývanie, týždne či mesiace surfujete po inzertných portáloch a dúfate, že časom spozorujete aspoň mierne znižovanie cien. Veríte, že koronavírus doženie predajcov ponúkať reality lacnejšie. To sa však nedeje. „V našich podmienkach je bežnou praxou, že veľa predávajúcich trvá na tom, aby cena do inzercie bola nastavená ‚o čosi vyššie‘, aby vraj nakoniec mali z čoho spúšťať,“ vysvetlil taktiku niektorých subjektov expert realitnej spoločnosti RE/MAX Alexander Krajňak.
Krajniak pripravuje zavedenie trvalého kurzarbeitu
31. 8. 2020
Slovensko pripravuje zavedenie trvalého systému poskytovania príspevkov na udržanie zamestnanosti, takzvaného kurzarbeitu. Projekt by mal byť financovaný z existujúcich odvodov, ktoré platia zamestnanci či firmy. Vyplýva to z materiálu ministerstva sociálnych vecí, ktorého šéfom je Milan Krajniak (Sme rodina).
Predloha slovenského modelu počíta s tým, zamestnanec v rámci skráteného pracovného týždňa, keď mu zamestnávateľ nebude z vlastného zavinenia schopný prideliť prácu, dostane počas minimálne pol roka spravidla 80 percent predchádzajúcej čistej mzdy. Z toho hlavnú časť pokryje dávka z nového fondu a zvyšok príspevok zamestnávateľa. Do nového fondu bude podľa predlohy presmerovaná časť existujúcich odvodov z poistenia v nezamestnanosti, z ktorého sa teraz vyplácajú dávky v nezamestnanosti. Dlhodobý prebytok terajšieho fondu v nezamestnanosti možno použiť aj na iné účely, čo by v prípade peňazí určených na nový kurzarbeit už nemalo byť možné.
Správa miestnych daní obcou a pandémia
24. 8. 2020
Zákonom č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení neskorších predpisov Národná rada SR schválila opatrenia v oblastiach, ktoré sú v pôsobnosti Ministerstva financií SR a ktorej cieľom je zmiernenie negatívnych následkov pandémie. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 4. 4. 2020.
Takouto oblasťou je aj správa daní resp. zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom správcom miestnych daní je obec.
Opatrenia sa uplatňujú počas obdobia od 12. marca 2020, keď vláda SR vyhlásila mimoriadnu situáciu podľa osobitného predpisu, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vláda mimoriadnu situáciu odvolá a až do uplynutia najneskoršej lehoty podľa tohto zákona. Vláda môže nariadením rozhodnúť aj o predĺžení uplatňovania týchto opatrení.
Čo sa týka oblasti správy miestnych daní a poplatkov, tak sa zákon č. 67/2020 Z. z. (ďalej zákon corona) rieši nasledovné okruhy:
Spôsob doručovania podania
- ak daňový subjekt (ďalej DS) doručil podanie elektronickými prostriedkami (napr. e-mailom), nie je ho potrebné doručiť aj v listinnej podobe (podľa §13 ods. 6 DP by musel podanie doručiť do 5 pracovných dní aj v listinnej podobe),
- ak má podanie nedostatky, správca dane vyzve DS na odstránenie nedostatkov takým istým elektronickým spôsobom, ako použil DS, napr. ak DS doručil podanie e-mailom, správca dane ho vyzve tiež e-mailom (podľa § 13 ods. 8 DP by správca dane nemohol zaslať výzvu e-mailom).
Zmeškanie lehoty
- zmeškanie lehoty, ktorá uplynula počas pandémie, sa odpustí, ak DS zmeškaný úkon vykoná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení obdobia pandémie; to neplatí pre podanie daňového priznania, platenie dane (do 25. 4. 2020 platilo, že DS nemusel požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, ale musel vykonať úkon v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení pandémie a platilo to na všetky prípady, teda aj tie, pri ktorých DP vylučuje možnosť odpustenia zmeškania lehoty , napr. aj §46 ods. 8 DP – daňová kontrola alebo § 49 ods. 2 DP – určenie dane podľa pomôcok; od 25. 4. 2020 platí, že ak DS nepožiadal o prerušenie daňovej kontroly podľa § 6 ods. 1 zákona corona, pri úkonoch v daňovej kontrole sa neuplatní odpustenie zmeškanej lehoty podľa § 4 zákona corona (podľa § 29 ods. DP by správca dane odpustil zmeškanie lehoty len zo závažných dôvodov a ak by o to požiadal najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli tieto dôvody).