Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Gazprom chce do Európy vyviezť tento rok rekordný objem plynu
2. 7. 2018
Ruský plynárenský koncern Gazprom očakáva, že tento rok vyvezie do Európy nové rekordné množstvo plynu. Uviedol to v závere týždňa šéf spoločnosti Alexej Miller, ktorý zároveň dal najavo, že dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA nepredstavuje pre Gazprom veľkú konkurenciu.
Miller uviedol, že vývoz ruského plynu do Európy a Turecka by mohol tento rok presiahnuť 205 miliárd kubických metrov (m3). V minulom roku vyviezol Gazprom do Európy a Turecka 194,4 miliardy m3, čo bol vtedajší rekord. Očakávaný rekord potvrdil aj zástupca šéfa Gazpromu Alexander Medvedev. "Túto perspektívu nám dáva klesajúca produkcia plynu v európskych krajinách, v ktorých zároveň stúpa dopyt po plyne," povedal Medvedev. Ako dodal, Gazprom má potrebnú kapacitu na zabezpečenie dodávok do Európy v takom objeme, v akom ich Európa potrebuje. Podľa niektorých analytikov by pozíciu Gazpromu na európskom trhu mohli narušiť dodávky LNG zo Spojených štátov, ktoré prvý náklad LNG dodali do Európy v minulom roku. Niektoré krajiny, medzi nimi Litva a Poľsko, začali v poslednom období znižovať svoju závislosť od ruského plynu práve prostredníctvom dovozu LNG zo Spojených štátov.
Lídri Únie dosiahli významnú dohodu o migrácii
29. 6. 2018
Lídri EÚ dosiahli v piatok na summite v Bruseli dôležitú dohodu o migrácii. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie predsedu Európskej rady (ER) Donalda Tuska zverejnené na Twitteri.
Na základe návrhu dohody, ku ktorému lídri EÚ po celonočnom rokovaní dospeli, umožnia jednotlivé členské štáty Únie na dobrovoľnej báze zriaďovať na svojom území centrá pre prijímanie migrantov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil podľa spravodajskej televízie Sky News dohodu za "dobrú správu". V podobnom duchu komentovala dosiahnutie dohody aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá však zároveň pripomenula, že medzi členskými štátmi EÚ stále vládnu v otázke migrácie veľké názorové rozdiely. "Po intenzívnej diskusii na nanajvýš náročnú tému, ktorou je pre EÚ migrácia, je dobrým signálom, že sme sa zhodli na spoločnom znení (dohody)," povedala po 12 hodín trvajúcich rokovaniach Merkelová. "Sme spokojní," povedal taliansky premiér Conte novinárom po skončení deväťhodinových rokovaní v Bruseli. "Bolo to dlhé vyjednávanie, ale oddnes Taliansko už nie je osamotené," dodal. Taliansky premiér spomenul body dohody vrátane možnosti zriadenia centier pre migrantov v krajinách EÚ, zameraných na rozhodovanie o žiadostiach o azyl. Zároveň však vyhlásil, že sa Taliansko doposiaľ nerozhodlo, či bude mať takéto zariadenia na svojom území.
Investície automobiliek v Británii klesli
27. 6. 2018
Kvôli neistote spojenej s odchodom Británie z Európskej únie sa investície automobilového priemyslu v Británii v tohtoročnom prvom polroku znížili na polovicu. Uviedol to dnes britský Zväz výrobcov a predajcov automobilov (SMMT).
Kým vlani automobilky za prvých šesť mesiacov investovali 647,4 milióna libier, tento rok len 347,3 milióna libier. Brexitové plány premiérky Mayovovej týkajúce sa obchodu pritom zväz označil za nereálne. Šéf zväzu Mike Hawes stanici BBC povedal, že sektor potrebuje mať jasno. Žiada tiež, aby Británia zostala v colnej únii. Scenár, keď krajina colnú úniu opustí bez toho, aby mala uzatvorenú preferenčnú obchodnú dohodu, je tou horšou z predpokladaných možností. Na otázku, čo by sa stalo, keby Británia s EÚ neuzavrela dohodu do konca roka, Hawes odpovedal, že by to nebol okamžitý koniec, ale že by išlo skôr o smrť kvôli "tisíckam menších uhryznutí". "Konkurencieschopnosť Británie sa postupne zhoršuje, takže je oveľa ťažšie prilákať investície. A investície sú tým, vďaka čomu sektor takú konkurenčnú schopnosť má," povedal. V stávke je budúcnosť jedného z mála britských úspechov v oblasti výroby od 80. rokov: automobilový priemysel zamestnáva vyše 800 tisíc ľudí a vytvára obrat okolo 83 miliárd libier ročne.
V gréckom Solúne vypukli búrlivé demonštrácie proti dohode s Macedónskom
25. 6. 2018
Viac než 5000 ľudí demonštrovalo v nedeľu v druhom najväčšom gréckom meste Solún proti dohode o budúcom názve susedného štátu Macedónsko. Informuje o tom agentúra AP.
Demonštranti pochodovali k budove macedónskeho konzulátu v Solúne, ako aj k sídlam dvoch gréckych koaličných strán - Syriza a Nezávislí Gréci (Anexartiti Ellines). Pred straníckymi sídlami demonštranti hádzali fľaše a stoličky. Polícia proti nim zakročila slzotvorným plynom a oslepujúcimi granátmi. Informácie o prípadných zraneniach neboli známe a polícia uviedla, že nedošlo ani k zatknutiam. Dohodou, ktorú podpísali 17. júna na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka, by sa mal vyriešiť dlhoročný spor medzi oboma krajinami. Macedónsko sa po novom bude volať Republika Severné Macedónsko (Republika Severna Makedonija). Grécko by výmenou malo stiahnuť svoje námietky voči členstvu Macedónska v Severoatlantickej aliancii (NATO) a Európskej únii (EÚ). Dohoda má v oboch krajinách svojich odporcov. Macedónsko by malo oficiálne zmeniť svoj názov až po plánovanom referende na jeseň tohto roka. Ak by občania v plebiscite nový názov schválili, malo by dôjsť aj k úprave macedónskej ústavy. Keby sa tak nestalo, v krajine vypíšu predčasné parlamentné voľby, ktoré budú súčasne akýmsi referendom.