Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Prvé zelené dlhopisy EÚ vyvolali rekordný záujem investorov
13. 10. 2021
Prvé zelené dlhopisy, ktoré dnes vydáva Európska únia, sa stretli s rekordným záujmom, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na informácie od hlavného manažéra ponuky.
EÚ ponúka 15-ročné dlhopisy za 12 miliárd eur, záujem však bol o dlhopisy za viac ako 135 miliárd eur. Ponuka tak bola rekordná ako z hľadiska veľkosti emisie, tak aj z hľadiska vyššieho dopytu po zelených dlhopisoch.
EÚ tak urobila prvý krok k tomu, aby sa stala najväčším emitentom dlhopisov, ktoré budú financovať aktivity priateľské k životnému prostrediu.
Z dlhopisov sa majú financovať environmentálne projekty v rámci fondu na obnovu únie po pandémii ochorenia covid-19. Budú financovať až 30 percent programu EÚ pre obnovu po covide-19, ktorý má poskytovať granty a pôžičky členským krajinám až do konca roka 2026 a k dispozícií má mať až 800 miliárd eur.
Celkovo by tak EÚ mohla vydať zelené dlhopisy až za 250 miliárd eur, čo by z EÚ urobilo najväčšieho emitenta zelených dlhopisov na svete.
Analytici BOFA Securities očakávajú, že EÚ by ročne mohla vydať zelené dlhopisy za 35 až 45 miliárd eur. To zodpovedá tomu, čo vydali všetci európski štátni a nadnárodní dlžníci v roku 2020.
V
Drahé energie drvia európsky priemysel, podniky musia obmedziť výrobu
11. 10. 2021
Zdražovanie zemného plynu v Európe naberá na intenzite. Cena kontraktu s dodaním v novembri v stredu v jednej chvíli prekonala 160 eur za megawatthodinu, čo predstavovalo takmer štyridsaťpercentné zdraženie počas jediného dňa. Ukazujú to dáta z obchodného uzla Title Transfer Facility v Holandsku, ktorý je určujúci pre ceny plynu na európskom trhu.
Neskôr cena klesla až na 105 eur, na čom sa zrejme podpísalo aj stredajšie vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že je Rusko pripravené stabilizovať trh zvýšením dodávok plynu do Európy. Nad cenovú hranicu 100 eur sa novembrový kontrakt prvýkrát dostal až v utorok. Niektoré európske priemyselné firmy s vysokou spotrebou plynu museli kvôli vysokej cene obmedziť výrobu. Príkladom je rakúska chemička Borealis AG alebo nórsky výrobca hnojív Yara International ASA.
V
Zelená batéria Európy sa vybíja
8. 10. 2021
Zdražovanie dopadá na prevádzkovateľov ťažby či tovární, ktoré potrebujú veľké množstvo energie, a zároveň aj na skupinu sociálne slabších ľudí či študentov, ktorí majú problémy s platením účtov.
Nedostatok elektriny na severe Európy je zapríčinený predovšetkým klesajúcimi zásobami vody v kombinácii s celosvetovým nedostatkom zemného plynu a uhlia, informuje agentúra Bloomberg. „Kombinácia nízkych zásob severských vodných nádrží a nízkych európskych zásob plynu vytvára problém,
V
Britským pumpám už pomáhajú vojaci
6. 10. 2021
Armáda začala pomáhať so zásobovaním britských čerpacích staníc. Podľa agentúry Reuters dnes príslušníci armády dorazili do skladiska pohonných hmôt spoločnosti BP (nadnárodná energetická spoločnosť British Petroleum pozn. red.).
Mnohé čerpacie stanice museli v uplynulých dňoch zatvoriť kvôli nedodaniu pohonných hmôt v dôsledku nedostatku vodičov cisternových vozidiel. Britský minister financií Rishi Sunak dnes oznámil, že sa situácia zlepšuje.
Britská vláda minulý týždeň nariadila armáde, aby pomohla s distribúciou pohonných hmôt kvôli akútnemu nedostatku vodičov. Kvôli situácii, ktorá je zrejme dôsledkom brexitu a pandémie covidu-19. V britských obchodoch chýbajú aj základné potraviny alebo lieky. Niektorí ľudia začali tovar aj benzín v panike vykupovať. Mnohé čerpacie stanice sú zatvorené, pred inými sa tvoria rady a dochádza na nich k nezhodám.
V