Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Opatrnosti nie je nikdy dosť

Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.

Tí, ktorí sú prvý v rade, sú vždy aj prví na rane.

(Murphyho zákony v bájkach)
Márnivosť môže byť nebezpečná

Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.

Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.

Najväčším nebezpečím pre človeka je jeho márnivosť.

(Murphyho zákony v bájkach)
Život je žart...

Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.

Hlas v telefóne: „Vy ste si objednali budenie na 6,30?“ Rozospatý hlas odpovedá: „Eeeeech... áno...“ „Tak potom rýchlo šup-šup von z postieľky, je pol desiatej!“

Absolútny Škót je ten, kto pri ceste vlakom odloží do puzdra okuliare, ak za oknom práve nie je pekná krajina.

(Myšlienky bez cla)
Kolíska práva

Falošný svedok neostane bez trestu a ten, kto klame, sa nezachráni.

Nevynášaj úsudok ak neprehovorili obidve stránky.

Nie je vládca nad zákonmi, ale zákony nad vládcom.

(Myšlienky bez cla)
Manželstvo je podnik

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Najhoršie je, keď vypukne panika a všetci sa tlačia von. Vtedy žiadne argumenty nezaberajú, ak len za argument nepovažujeme poriadne zaucho.

(Zrnká úsmevu)

Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá

13. 6. 2023 Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)

Minimálna mzda v EÚ

11. 8. 2009 Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.

Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|, nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €) a tesne za nami Maďarsko (408 €).

Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách - Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve, Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku, Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €), vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 €  a v Luxembursku je to 1413 €.
(Zdroj: EURACTIV)

Zahraničné talenty by si Briti mali udržať daňami

10. 8. 2009 Pred dôsledkami rozhodnutia zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe napraviť stav verejných financií varoval britskú vládu Inštitút pre výskum verejnej mienky.

Veľká Británia by sa podľa správy Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR) mala pokúsiť udržať si talentovaných migrantov, ktorí ju v čoraz väčšej miere opúšťajú. Snaží sa ich zaujať daňovými  úľavami.
Pred dôsledkami rozhodnutia zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem  vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe napraviť stav verejných financií varoval IPPR. Pri transformovaní na znalostné hospodárstvo to britskej ekonomike môže skôr uškodiť.
Vyššia daňová sadzba zasiahne najmä talentovaných zahraničných profesionálov, ktorí postupne strácajú záujem pracovať vo Veľkej Británii.  Tí,  ktorí tam pracovali doteraz, vo zvýšenej miere odchádzajú za lepšími podmienkami v iných štátoch. V správe sa uvádza, že Britániu v roku 2007 opustilo viac ako 190 tisíc takýchto „mozgov“ a odhaduje, že v roku 2008 toto číslo bude ešte vyššie.  

Inštitút vládu vyzval, aby urobila viac pre to, aby talenty v Británii ostávali. Napríklad daňovými úľavami či zjednodušením vízového procesu.  Kľúčoví profesionáli budú podľa odborníkov vyhľadávať tie krajiny, ktoré im ponúknu najlepšie podmienky. Tie, ktoré budú mať najmenšie  bariéry  zaujmú nielen kvalifikovanú pracovnú silu, ale aj investorov. IPPR upozorňuje najmä na Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Švajčiarsko, ktoré vytvorili pre takýchto migrantov špecifické daňové schémy.
(Zdroj: EURACTIV)

EÚ môže profitovať zo služieb v internetovom prostredí

7. 8. 2009 Krajiny EÚ majú vhodné predpoklady, aby sa transformovali na ekonomiky, ktoré aktívne využívajú a profitujú zo služieb poskytovaných v internetovom prostredí.



Konštatuje to nová správa Európskej komisie. V niektorých smeroch však analýza protirečí iným podobným štúdiám.
Správu predstavila Európska komisia v utorok 4. augusta. Podľa správy je súčasný stav nasledovný: 56 % Európanov používa internet pravidelne a 80 % používateľov sa pripája cez širokopásmové linky.
Európska komisia píše  na svojej stránke, že tieto štatistiky  z  Európy robia svetového lídra širokopásmového internetu.  Táto informácia je na druhej strane v kontraste s tým, čo tvrdí analytický portál budde.com.au, podľa ktorého má najvyšší počet širokopásmových služieb na obyvateľa. Na začiatku roka 2009 bolo do širokopásmovej internetovej infraštruktúry pripojených viac ako 90 % tamojších domácností.
Južná Kórea predbehla  EÚ aj v otázke budovania tzv. sietí ďalšej generácie (NGN). Kým  v Európe sa téma optických sietí len otvára a diskutuje o tom, ako sa projekt zaplatí, Južná Kórea takéto siete buduje. Dominantný  telekomunikačný operátor KT chce aj napriek svetovej hospodárskej kríze do roku 2010 prebudovať všetky svoje dátové siete na optické vlákna.
Správa Európskej komisie pokračuje, že Európa je svetovou mocnosťou aj v otázke rozšírenia mobilných telefónov: Európa je prvým skutočným mobilným kontinentom, kde existuje viac zákazníkov ako obyvateľov (podiel sa šplhá k 119 %).  

Európska digitálna ekonomika má obrovský potenciál prinášať vysoký zisk naprieč všetkými sektormi. Aby sa ale táto výhoda premenila na udržateľný rast a tvorbu pracovných miest, vlády musia preukázať líderstvo tým, že prijmú koordinované politiky, ktoré prekonajú súčasné bariéry pre nové služby.  Vyhlásila to komisárka, zodpovedná za informačnú spoločnosť a médiá.
(Zdroj: EURACTIV)

Až dve tretiny robotníkov podporovaných z EGF našli prácu

6. 8. 2009 Vlani globalizačný fond pomohol desiatim tisícom robotníkov. Podľa správy, ktorú prijala Komisia –novú prácu si našli dve tretiny z nich.




Lídri EÚ sa v decembri 2005 zhodli na vytvorení Európskeho fondu pre vyrovnanie následkov globalizácie a Komisiu požiadali, aby vypracovala pravidlá jeho fungovania. Myšlienka podporného fondu využívaného  v prípadoch, že tlakom globalizácie dôjde k masívnemu prepúšťaniu pracovníkov, sa zrodila po francúzskom a holandskom „nie“ Ústavnej zmluve a veľkej reštrukturalizácii vo francúzskej pobočke firmy HP, ktorá viedla k citeľnému  znižovaniu počtu pracovných miest. Hoci sa pôvodne viacero členských krajín postavilo proti návrhu, cestu k existencii mu otvorila kompromisná dohoda o Finančnej perspektíve na roky 2007-2013.

Od roku 2007 bolo predložených dokopy 22 žiadostí v celkovom objeme 130 miliónov €  určených na pomoc 29 tisícom prepustených pracovníkov najmä v automobilovom, textilnom sektore a tiež výrobe elektroniky, počítačov a domácich spotrebičov.

Podľa  Komisia  záujem o čerpanie pomoci pre robotníkov, prepustených vplyvom globalizácie rastie. Vo svojej správe sa okrem počtu podporenej pracovnej sily Komisia zaoberá aj jej opätovným návratom na nové pozície. Vlani si našli prácu viac ako dve tretiny (69 %) z takmer desaťtisíc robotníkov.  

Komisár zodpovedný za zamestnanosť Vladimír Špidla upozornil okrem toho, že prehodnotili pravidlá o poskytovaní pomoci a rozšírili ich tak, aby pomohli zmierniť sociálne dôsledky globálnej krízy a pomôcť prepusteným rýchlo sa prispôsobiť zmenám na pracovnom trhu.
(Zdroj: EURACTIV)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Pankrác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner