Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Voľby do Európskeho parlamentu
8. 6. 2009
Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa vo väčšine krajín darilo skôr pravici ako ľavici. Pravica by si tak mala udržať dominanciu v parlamente aj v novom funkčnom období.
Oproti súčasnému
stavu by sa však rozdiel medzi počtom
poslancov ľudovcov a socialistov, ktorí sú druhou najsilnejšou frakciou v
Štrasburgu, mal znížiť. Liberáli by mali zostať na treťom mieste. Vo viacerých krajinách dobré výsledky
zaznamenali krajne pravicové
nacionalistické či xenofóbne strany.
V Nemecku zvíťazili kresťanskí demokrati na čele s kancelárkou Angelou
Merkelovou, vo Francúzsku Únia za ľudové hnutie prezidenta Nicolasa
Sarkozyho.
Na Slovensku získala najväčšiu podporu a päť mandátov strana Roberta Fica.
Podporilo ju vyše 32 % voličov. Do
Európskeho parlamentu sa dostali SDKÚ, SMK a KDH (po dve kreslá), HZDS a SNS (po jednom kresle). SaS, Strana
zelených a koalícia KDS-OKS sa do parlamentu nedostali.
Sociálno-demokratické strany prehrali vo všetkých dôležitých štátoch.
Smer-SD tak bude jedna z mála delegácii Strany európskych socialistov, ktorá
posilnila. Oficiálne výsledky za Slovensko potvrdili rozdelenie síl v EP: PES 5
(Smer-SD), EPP 6 (SDKÚ-DS, SMK, KDH), UEN 1 (SNS) a ALDE 1 (HZDS).
(Zdroj: ETREND, EURACTIV)
Eurozóna zatiaľ nepotrebuje nové stimulačné opatrenia
5. 6. 2009
Medzinárodný menový fond (MMF) je presvedčený, že eurozóna si počínala dobre v snahe chrániť svoje hospodárstvo pred najhorším poklesom od konca druhej svetovej vojny a nové stimulačné opatrenia zatiaľ nepotrebuje.
Správa MMF hovorí, že v súčasnosti sa zdá, že ďalší stimul
nie je potrebný a najprv sa má umožniť doteraz prijatým opatreniam, aby
prejavili svoje účinky. MMF však v
správe hovorí aj o tom, že napriek určitým
pozitívnym znakom v ekonomike, kríza sa ešte neskončila. MMF svoju správu predloží v pondelok na
schôdzke skupiny ministrov financií eurozóny Eurogroup v Luxemburgu, na ktorej
sa zúčastnia aj zástupcovia Európskej centrálnej banky.
Voľby do Európskeho parlamentu sú prejavom nadnárodnej demokracie
5. 6. 2009
Svet sa stáva svedkom jednej z najneobyčajnejších udalostí demokratickej politiky. Voľby do europarlamentu sa priamo dotknú 375 miliónov ľudí z viac ako dvoch tuctov rôznych krajín. Tieto voľby sú najvýznamnejším prejavom nadnárodnej demokracie na tejto planéte.
Hlas každého eurovoliča sa môže stať dôležitejším než
kedykoľvek predtým. Má to dva dôvody: prvým je, že svet prechádza
najväčšou hospodárskou krízou od 30. rokov minulého storočia. Rozhodný,
koordinovaný postup v rámci celej EÚ je nevyhnutný, ak sa má minimalizovať
straau pracovných miest a prebudovať hospodárstva tak, aby v budúcnosti
mohli využívať výhody perspektívnych odvetví. Toto sa môže uskutočniť iba
s podporou európskych občanov.
Druhým dôvodom je skutočnosť, že Európsky parlament sa
má stať (pokiaľ Lisabonská zmluva bude ratifikovaná a nadobudne platnosť v
priebehu nastávajúcich mesiacov) ešte významnejším aktérom pri spravovaní
záležitostí Európy.
S vývojom
spoločenstiev sa vyvíja aj Európska únia. Na začiatku bolo cieľom EÚ
podporovať mier a vyššiu životnú úroveň – EÚ nielenže urovnala dávne
nepriateľstvá, ale prostredníctvom procesu rozšírenia rozšírila svoj priestor mieru, bezpečnosti
a prosperity do všetkých kútov kontinentu.
Dnes však ľudstvo čelí novým výzvam, ktoré
nerešpektujú žiadne hranice. Finančná kríza, zmena klímy, energetická neistota,
medzinárodný terorizmus a pandémie sú len niektoré z nich. Preto, i keď mnohí
ľudia považujú mier za zabezpečený, pre národy Európy stále neexistuje iná
alternatíva, než naďalej spolupracovať na základe partnerstva v rámci
inštitúcií EÚ.
Európskemu parlamentu, ktorý má v rukách zákonodarstvo
spolu s vládami jednotlivých štátov, ale aj s občanmi Únie Európska
komisia skladá účty.
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso preto
vyzval občanov Únie aby si zvolili europoslancov, ktorí budú presadzovať ich
názory. Konanie týchto poslancov bude
mať vplyv na každodenný život občanov Európskej
únie.
Európsky parlament zmenil život Slovákov
4. 6. 2009
V sobotu si Slováci zvolia trinásť nových zástupcov v Bruseli. Od ich rozhodnutí budú závisieť stanoviská Európskej únie a teda aj ďalší vývoj Slovenska.
Európsky parlament prijíma legislatívne akty,
ktoré bezprostredne ovplyvňujú život občanov každej členskej krajiny.
Europarlament v podstate prijíma dôležité pravidlá, ktorými sa riadia štáty.
Preto má priamy vplyv na veľa vecí v bežnom živote občanov, do istej miery
reguluje vnútorný trh, zavádza antidiskriminačné prvky, nariaďuje kvóty.
Ovplyvňuje tým napríklad podmienky podnikania.
Činnosť europarlamentu sa takto napríklad
premietla do cien mobilných operátorov, do cien mlieka, rovnakých
bezpečnostných pravidiel, v ochrane životného prostredia.
Sú však aj oblasti, do ktorých europarlament a vôbec
únia nemôžu zasahovať. Europarlament neschvaľuje napríklad smernice týkajúce sa oblastí vnútra a
spravodlivosti. Tie rieši Európska rada alebo Rada ministrov.
Aby sa voliči mohli rozhodnúť, majú k dispozícii množstvo informačných
zdrojov. Napríklad na stránkach Európskeho parlamentu možno nájsť všetkých kandidátov
z jednotlivých krajín a na stránke Europarltv si možno pozrieť volebné spoty.
Nové informácie o voľbách sa okrem toho objavujú každý deň na sociálnych
sieťach ako Facebook alebo Twitter.
Výsledky volieb budú oznámené v
priamom prenose zo sídla Európskeho parlamentu. Prenos sa začne 7. júna 22. hodine.
(Zdroj: HNONLINE, ec.europa.eu)