Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozšírenie sortimentu áut s odpočtom DPH
29. 6. 2009
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES rozšírila využiteľný sortiment áut s odpočtom DPH z malých dodávkových vozidiel aj o klasické osobné autá. Na základe nariadenia slovenskej vlády sa od 29. apríla tohto roku možno na ňu odvolávať aj na Slovensku.
Podľa európskej klasifikácie technicky platí, že ak automobil využíva väčšiu
časť užitočnej hmotnosti na náklad ako pre cestujúcich okrem vodiča, možno ho
považovať za auto kategórie N1. Možno ho teda
registrovať ako úžitkové vozidlo a platitelia DPH si pri jeho kúpe môžu
uplatniť odpočet dane.
Tým pre dovozcov vznikla príležitosť požiadať ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií o zaradenie nových modelov a preradenie starších do kategórie
N1. Vozidlo teda nevyžaduje
"stavebné" úpravy, stačí
len splnenie podmienky rozdelenia
užitočnej hmotnosti, uznanej už pri európskom schvaľovaní. Ministerstvo musí
akceptovať rozhodnutie ktoréhokoľvek štátu Únie o homologovaní vozidla pre
kategóriu N1. Čiže aj tých nemálo, v ktorých kategória N1 schválenú deliacu
mriežku nemusí mať.
Táto novinka pochopiteľne importérov zaujala, pretože prináša šancu zvýšiť
predaje áut, ktoré ovplyvnilo aj šrotovné. Vďaka nemu domácnosti nakúpili toľko
áut, že ich predaje dokonca presiahli
počty dosiahnuté za prvých päť mesiacov minulého roka.
Ministerstvo financií pripúšťa, že bude potrebné prehodnotiť kvantifikáciu
rozpočtových vplyvov. Vyzerá to, že
bude zachovaný súčasný legislatívny
stav. To znamená, že zostane možnosť odpočtu DPH len pre kategóriu N1, s
akceptovaním uznávania európskej homologizácie „bezmrežových“ áut. Tento stav
by mal byť hachovaný dovtedy, kým sa
európska homologizácia nestane povinnou, teda do jesene 2011.
Domény s koncovkou "eu" si poradia s diakritikou
29. 6. 2009
Kým pre ostatné svetové domény je diakritika neprípustná, názvy domén s
koncovkou "eu" budú môcť obsahovať aj takéto znaky. V Európe sa tým otvára
priestor pre použitie diakritiky, azbuky alebo aj gréčtiny.
Európa tak do internetu bude môcť vniesť špecifiká svojich jazykov a
internetisti budú môcť s plným komfortom vpisovať do svojich prehliadačov názvy
tak, ako ich používajú v každodennom živote.
Otázkou zostáva, ako budú na tento jav reagovať užívatelia. Za tie roky,
ktoré používajú internet na
pracoviskách a v domácnostiach si už zrejme zvykli, že adresy diakritiku neobsahujú. Užívatelia si pomerne pomaly zvykali aj na diakritiku
v esemeskách.
Záujem o novú vymoženosť očakávajú najmä v Grécku, na Cypre či v Bulharsku.
Rakúsko dostane pokutu za nadvýrobu mlieka
26. 6. 2009
Rakúski producenti mlieka dodali spracovateľom v agrárnom roku 2008/2009 veľa suroviny. Za prekročenie limitu dostane krajina od Európskej komisie pokutu.
Rakúsko malo ročný limit na výrobu mlieka 2,76 milióna ton, ktorý prekročilo
ho o 1,2 percenta.
V Rakúsku je vyše 40 000 výrobcov
mlieka a z nich vyše svoje zmluvné limity prekročila vyše polovica. Limity dodržalo
len 1551 dodávateľov. Zvyšok zostal pod limitom.
Výzva k väčšej podpore mladých nezamestnaných
26. 6. 2009
Komisár pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimír Špidla vyzval členské štáty, aby urobili viac na ochranu mladých ľudí, ktorí čelia nezamestnanosti. Zopakoval niekoľko návrhov ako bojovať proti kríze na pracovnom trhu. Zamestnanosť považuje za najlepšiu zbraň proti sociálnej exklúzii.
Za tri hlavné aktivity na podporu zamestnanosti počas pretrvávajúcej krízy
označil: zabezpečiť si súčasnú prácu, vytvárať nové pracovné pozície a rozvíjať
mobilitu pracovnej sily a tak otvoriť nové prístupy na pracovný trh.
Pre podporu zamestnanosti bola vytvorená nová online služba vytvorená na to,
aby tým, ktorí hľadajú zamestnanie uľahčila hľadanie práce na základe ich
schopností v rámci celej EÚ.
Táto medzinárodná aplikácia bola zavedená cez existujúci
portál EURES, ktorý získava dáta o voľných miestach od personálnych agentúr.
Komisár zdôraznil
európsku snahu o „znalostnú a zelenú ekonomiku“. Podľa jeho vyjadrenia počet pracovných príležitostí v oboch
oblastiach bude rapídne rásť. Potrebné
je predvídať aj budúce potreby kľúčových oblastí akými sú klimatické zmeny a
energetické technológie či problémy s dodávkou vody. Vďaka tomu by Európa mohla byť dobre pripravená v čase opätovného
hospodárskeho rastu.