Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rôzne formy rodičovskej dovolenky
21. 1. 2009
Výbor pre práva žien v Európskom parlamente zorganizoval verejné vypočutie na tému "Rodičovská dovolenka, otcovská a materská dovolenka". Reagoval tak na návrh zmeny európskej smernice upravujúcej túto oblasť.
Účastníci sa zhodli, že prípadná dlhšia materská dovolenka, ktorá by pre ženu znamenala dlhší čas mimo pracovného trhu si vyžaduje, aby sa pri dieťaťti striedali obaja rodičia. Podobne sa to deje vo Švédsku, ktoré je dávané v oblasti rovnosti pohlaví za vzor. Dokonca je tam možné, aby obaja rodičia zostali spolu s dieťaťom v prvom roku jeho života.
Implementácia záchranných plánov členských krajín EÚ
21. 1. 2009
Ministri financií na stretnutí Rady Ecofin diskutovali o opatreniach, ako zvrátiť zlé ekonomické prognózy na rok 2009. V centre pozornosti bola implementácia záchranných plánov jednotlivých členských krajín.
Svoje záchranné balíky predložilo Európskej komisii doteraz 18
krajín. Najväčší ekonomický stimul plánuje Nemecko, najdiskutovanejším bol
britský návrh na ochranu bánk proti tzv. toxickým aktívam. Krajiny sa zatiaľ
nezhodli, že britský model by mal byť vzorom pre Európu.
Európski ministri za hlavnú príčinu krízy označili krach na
finančných trhoch a predpokladajú, že očakávaný negatívny vývoj ešte stále
nedosiahol svoj vrchol.
Po koordinovanom stimule by mala nasledovať koordinovaná konsolidácia
20. 1. 2009
Podľa českého predsedníctva by Európska únia mala po finančnej injekcii do európskej ekonomiky začať spoločne znižovať rozpočtové schodky.
Tento dokument však nemá
bezvýhradnú podporu únie. Kým Nemci a Holanďanie súhlasia, Francúzi, Gréci a
Taliani, ktorí sú svojou menšou rozpočtovou disciplínou dlhodobo známi, sú
proti. Hospodárske krízy však môžu znamenať výrazný impulz na dôležité
štrukturálne reformy.
Česko sa nechce vzdávať vlastnej meny
19. 1. 2009
Podľa viceguvernéra ČNB sa Česko pre súčasnú globálnu krízu nemusí vzdávať svojej meny.
Prijatie eura v prípade Českej republiky nie je odchodom od zlej meny k
dobrej, ale výmenou jednej dobrej meny za druhú. Preto
sa v aktuálnej analýze ČNB odhaduje vstup českej koruny do ERM II ako pomerne
rizikový. Termín zavedenia spoločnej
meny vláda plánuje oznámiť 1. novembra 2009.