Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste skončila s deficitom
14. 10. 2022
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur. Zahranično-obchodná bilancia eurozóny sa v auguste 2022 skončila s deficitom vo výške 50,9 miliardy eur. Prispelo k tomu opäť predovšetkým prudké zdraženie energií, ktoré zvýšilo hodnotu dovozu. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.
Podľa prvého odhadu Eurostatu sa vývoz tovaru z eurozóny do zvyšku sveta v auguste 2022 zvýšil o 24 percent na 231,1 miliardy eur, ale dovoz zo zvyšku sveta vzrástol až o 53,6 percenta na 282,1 miliardy eur. V dôsledku toho eurozóna zaznamenala v auguste 2022 deficit v obchode s tovarom vo výške 50,9 miliardy eur, ktorý ostro kontrastuje s prebytkom 2,8 miliardy eur v auguste 2021.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol v auguste 2022 o 34,8 percenta na 210,5 miliardy eur.
Eurostat informoval tiež, že v januári až auguste 2022 sa vývoz tovaru z eurozóny zvýšil o 18,7 percenta na 1,8598 bilióna eur, zatiaľ čo dovoz vyskočil o 44,7 percenta na 2,0886 bilióna eur. Euroregión tak vykázal za prvých osem mesiacov roka schodok v obchode 228,8 miliardy eur po vlaňajšom prebytku 124 miliárd eur.
Vnútorný obchod v rámci eurozóny vzrástol za osem mesiacov do konca augusta o 27,2 percenta na 1,7669 bilióna eur.
Z celej Európskej únie sa podľa prvého odhadu v auguste 2022 zvýšil vývoz tovaru o 24,2 percenta na 207,1 miliardy eur a dovoz vzrástol o 56,4 percenta na 271,8 miliardy eur. Výsledkom bol deficit v obchode s tovarom 64,7 miliardy eur, ktorý bol vyšší ako schodok 7,1 miliardy eur pred rokom, v auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol v auguste 2022 o 32,3 percenta na 329,5 miliardy eur.
Za osem mesiacov do konca augusta stúpol vývoz tovaru z EÚ o 18,1 percenta na 1,6573 bilióna eur a dovoz vzrástol o 49,9 percenta na 1,9669 bilióna eur. Únia tak zaznamenala deficit 309,6 miliardy eur po prebytku 91,8 miliardy eur v januári až auguste 2021.
Obchod v rámci EÚ vzrástol za prvých osem mesiacov roka o 25,1 percenta na 2,7404 bilióna eur.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Ceny potravín môžu mierne vzrásť, ale môžu byť aj stabilné
28. 1. 2009
Na ceny potravín majú analytici rôzne názory. V odhadoch vplyvov krízy na ceny potravín sú opatrní.
Podľa jedných môžu potraviny do konca roka zdražieť zhruba o desať percent.
Nárast sa dá očakávať už v apríli a máji. Zdražovanie by však nemalo byť také
výrazné ako minulý rok. Iní očakávajú skôr stabilné ceny potravín. Výkyvy cien vidia skôr v prepojení svetových ekonomík. Spoločná poľnohospodárska
politika EÚ by mohla viesť k presunu
časti dotácií na stabilizáciu cien potravín.
Siemens dosahuje aj počas krízy dobré hospodárske výsledky
27. 1. 2009
Nemecký koncern Siemens oznámil prudký nárast prevádzkového zisku v prvom kvartáli a potvrdil svoje pozitívne prognózy na rok 2009.
Výkonný riaditeľ spoločnosti sa
vyjadril, že podnik zatiaľ nezaznamenal zrušenie žiadnej zo svojich hlavných
objednávok ani pokles cien, preto sa domnieva, že prognózy sú realistické.
Vyhlásenia Siemensu prijali trhy veľmi pozitívne, keďže jeho konkurenti
Phlilips a General Electric zverejnili v predchádzajúcich dňoch slabé výsledky.
Výzvy k ekonomickému nacionalizmu
26. 1. 2009
Socialistickí lídri v Španielsku v rámci opatrení proti dôsledkom krízy vyzývajú obyvateľov k ekonomickému nacionalizmu. Minister priemyslu, obchodu a cestovného ruchu sa obrátil na obyvateľov s výzvou, aby pre svoje vlastné dobro podporili domáce produkty, priemysel a služby.
Pokles spotreby môže znamenať stratu ďalších 120
tisíc pracovných miest. Patriotickým
nákupom výrobkov domácej výroby by bolo podľa neho možné zachrániť tieto
pozície. Ekonómovia a pravicová opozícia oponujú, že práve ekonomické
zvýhodňovanie domácich produktov spôsobilo protekčnú špirálu. Nacionalizácia
podľa nich nevyrieši nerovnováhu na trhu, ktorý si žiada globálne zvýšenie
spotreby. Španielsky premiér ubezpečil,
že nedovolí obmedzovanie zahraničných produktov. Na stretnutí s portugalským
premiérom však zároveň povedal, že osobne bude propagovať španielske a
portugalské produkty.
Špekulácie o eurozóne
23. 1. 2009
V dôsledku finančnej krízy sa začínajú objavovať špekulácie o tom, že počet krajín platiacich eurom by sa mohol znížiť. Prezident Európskej centrálnej banky to však nepripúšťa.
Problémy finančných trhov a podporné balíčky na záchranu
ekonomík vedú vlády členských štátov k zadlžovaniu. Rozdiel vo výnosoch zo štátnych dlhopisov prevzal
úlohu, ktorú v minulosti mali kurzy národných mien. Lepšie hospodáriace štáty
si môžu požičiavať lacnejšie, hoci existujú v jednotnej menovej únii. Analytici
pripomínajú, že rozdielnu cenu dlhopisov majú aj jednotlivé štáty v USA. Náznaky politického záujmu o odčlenenie z
eurozóny zo strany niektorej členskej krajiny neexistujú.