Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
ECB sadzby nezmenila
26. 7. 2019
Európska centrálna banka (ECB) v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Signalizovala však ďalšie uvoľňovanie. Rada guvernérov na svojom štvrtkovom zasadnutí ponechala kľúčový úrok na rekordnom minime nula percent. Sadzba na jednodňové refinančné operácie zostáva na 0,25 percenta a depozitná sadzba na -0,40 percenta.
Rada guvernérov vo svojom vyhlásení uviedla, že sadzby zostanú na aktuálnej úrovni minimálne do konca 1. polroka 2020, v každom prípade dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie pokračovania trvalého smerovania tempa rastu spotrebiteľských cien k inflačnému cieľu ECB. ECB sa snaží dosiahnuť v strednodobom horizonte medziročnú mieru inflácie tesne pod dvoma percentami. Rada guvernérov takisto zdôraznila potrebu zachovať dlhší čas vysoký stupeň akomodácie v nastavení menovej politiky, keďže aktuálna aj očakávaná inflácia zostáva pod inflačným cieľom ECB. Rada bude konať, ak strednodobé inflačné vyhliadky budú naďalej zaostávať za jej cieľom, a je pripravená zmeniť nastavenie všetkých svojich nástrojov tak, aby zabezpečila trvalý vývoj tempa rastu spotrebiteľských cien smerom k inflačnému cieľu banky. ECB tiež uviedla, že sa bude snažiť nájsť spôsob, ako utlmiť vplyv negatívnych úrokových sadzieb na banky.
Ako Únia hľadá nové zdroje príjmov
24. 7. 2019
Spoločný prístup k zdaňovaniu uhlíkových emisií by podľa záverov pracovnej skupiny vytvoril efektívnejší a spravodlivejší prístup pre ekonomických hráčov v rámci Únie. Zvýšila by sa právna istota a znížili by sa administratívne náklady.
V závislosti od nastavenia by to mohlo viesť aj k zníženiu diskriminácie medzi európskymi producentmi na domácich a externých trhoch. Napríklad uhlíková daň založená na destinácii (uvalená na spotrebu, nie výrobu) by zabránila strate konkurencieschopnosti EÚ oproti zvyšku sveta. Ďalším z možných zdrojov financovania eurorozpočtu je presunutie príjmov z obchodovania z národných pokladníc. Zvýšila by sa tak priama zodpovednosť. Prehĺbilo by sa prepojenie medzi výnosmi a pôvodcom európskeho systému obchodovania s emisiami.
Čína zavedie clá na oceľ z Európskej únie a ďalších krajín
22. 7. 2019
Čína zavedie antidumpingové clá na dovoz určitých výrobkov z nerezovej ocele z Európskej únie, Japonska, Južnej Kórey a Indonézie. Nové clá sa pohybujú v rozmedzí 18,1 až 103,1 percenta a platiť začnú od 23. júla 2019. Oznámilo to dnes čínske ministerstvo obchodu.
Opatrenia sa týkajú ingotov z nerezovej ocele a za tepla valcovaných plechov z tohto materiálu. Rozhodnutie je výsledkom vyšetrovania z júla minulého roka na základe sťažnosti štátnej spoločnosti Shanxi Taigang Stainless Steel. Vyšetrovatelia podľa ministerstva teraz dospeli k záveru, že k dumpingu pri preverovaných výrobkov došlo a že dumping spôsobuje čínskemu priemyslu podstatné škody. Oba spomínané produkty sa využívajú hlavne ako surovina na výrobu za studena valcovaných výrobkov, ale používajú sa tiež v lodnom staviteľstve, energetike, na železnici a ďalších odvetviach. Čína je najväčším svetovým výrobcom nerezovej ocele, v roku 2018 objem jej produkcie stúpol o 2,4 percenta a dosiahol 26,71 milióna ton. Dovoz výrobkov z nerezovej ocele krajina vlani zvýšila o 53,7 percenta na 1,85 milióna ton, upozornila agentúra Reuters.
Británii hrozí rok trvajúca recesia po tvrdom brexite
19. 7. 2019
Británii hrozí rok trvajúca recesia, ak opustí Európsku úniu (EÚ) bez dohody o brexite. Uviedol to vo štvrtok Úrad pre rozpočtovú zodpovednosť (OBR) vo svojej správe. "Spojené kráľovstvo vstúpi do celoročnej recesie v 4. štvrťroku 2019, ak Británia opustí blok 31. októbra bez dohody a bez prechodného obdobia," varoval úrad.
OBR hodnotil dôsledky pre ostrovnú ekonomiku pri najhoršom scenári, teda pri jej odchode bez dohody, a tým pádom aj bez prechodného obdobia. Pri takomto scenári hrozí Británia "plná" recesia. Okrem toho, rozpočtový schodok Spojeného kráľovstva by sa po brexite bez dohody mohol viac ako zdvojnásobiť. OBR tiež predpovedal, že piata najväčšia svetová ekonomika v 2. štvrťroku 2019 stagnovala, alebo dokonca klesla po budovaní skladových zásob na začiatku roka 2019. A viaceré júnové prieskumy priniesli obzvlášť slabé výsledky, čo naznačuje, že tempo hospodárskeho rastu Británie bude pravdepodobne aj naďalej slabé. Tým sa zvyšuje riziko recesie. Brexit bez dohody by ešte viac poškodil dôveru a investície a viedol k bariéram v obchode s Európskou úniou. To povedie oslabeniu libry a spôsobí, že výkon ekonomiky do konca roka 2020 klesne o dve percentá, poznamenal úrad. To sa zhoduje s predpoveďou Medzinárodného menového fondu.