Vláda schválila nový systém riadenia ľudských zdrojov pre eurofondy
28. 9. 2023
Ľudské zdroje zapojené do implementácie eurofondov v novom programovom období by sa mali riadiť spoločnými princípmi, postupmi a nástrojmi. Stanovuje ich Systém riadenia ľudských zdrojov zapojených do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027, ktorý v stredu schválila vláda.
Cieľom nového dokumentu nie je zmena legislatívnych noriem a všetky jeho návrhy sú definované ako odporúčania. Venuje sa rôznym oblastiam od plánovania ľudských zdrojov, ich vzdelávania, cez hodnotenie výkonnosti, až po odmeňovanie a motiváciu.
Dokument sa týka zamestnancov orgánov verejnej správy, ktorí sa podieľajú na implementácii eurofondov ako tzv. administratívne kapacity. Ich úlohou je prispievať k úspešnej implementácii fondov EÚ zabezpečením koordinácie, riadenia, implementácie, monitorovania, hodnotenia, kontroly a auditu eurofondov v programovom období 2021 až 2027, a to bez ohľadu na zdroj financovania.
„Sekundárnym cieľom predkladaného materiálu je stanoviť rámec a odporúčania pre subjekty zapojené do implementácie fondov EÚ v programovom období 2021 – 2027 v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to za účelom eliminácie nedostatkov z predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020," priblížilo ministerstvo. Zámerom je zlepšiť efektívnosť a výkonnosť subjektov, zvýšiť motiváciu ľudských zdrojov a nastaviť systém ich odmeňovania prepojený na výkonnosť pri dodržaní efektívneho čerpania technickej pomoci.
Dokument je určený pre programy spolufinancované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Európskeho sociálneho fondu +, Kohézneho fondu, Fondu na spravodlivú transformáciu a Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu. Pri jeho vytváraní vychádzalo MIRRI z analýzy predchádzajúceho programového obdobia 2014 – 2020 pre potreby prípravy Cestovnej mapy budovania administratívnych kapacít pre 2020+, ako aj z ďalších materiálov a informácií popisujúcich riadenie ľudských zdrojov v rámci eurofondov...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Európsky menový fond
9. 3. 2010
Nemecká kancelárka je naklonená myšlienke vytvorenia Európskeho menového fondu, ktorého úlohou by bolo zachraňovanie členských štátov eurozóny. Varovala však, že by to znamenalo zmenu zmluvných základov.
Nemecký minister financií cez víkend podporil návrh, aby aj Európska únia mala inštitúciu na spôsob Medzinárodného menového fondu, ktorý by pomáhal krajinám s finančnými problémami.
Európska komisia včera potvrdila, že spolu s Nemeckom, Francúzskom a ďalším členskými štátmi pracuje na takomto projekte. Zároveň upozornila, že je príliš skoro hovoriť o niečom konkrétnom.
Nemecká kancelárka vyhlásila, že detaily nie sú vyriešené. Únia ale potrebuje mechanizmus, ktorým by si pomáhala v prípade problémov, dokonca aj keby to znamenalo zmenu zmluvných základov. Európsky menový fond označila ako dobrý nápad.
Bez zmeny zmluvy to ale nebude možné. Musela by sa revidovať. Európska zmluva však nebude koncom histórie. Európa musí byť schopná odpovedať na nové situácie.
Euro je totiž v zmluve zaviazané klauzulou, ktorá zakazuje, aby jeden členský štát eurozóny na seba prebral dlhy inej krajiny s eurom.
Ekonomickí analytici tvrdia, že nový fond by mohol byť v zmluve založený na ustanovení, ktoré by umožnilo skupine krajín oveľa užšie vzájomne spolupracovať v určitých záležitostiach ako s ostatnými. Takto by došlo k väčšej politickej koordinácii v rámci eurozóny. Na druhej strane, krajiny bez eura by boli odstavené na vedľajšiu koľaj.
Projekt boja proti chudobe
8. 3. 2010
Celoročný projekt Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu dnes odštartovalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v spolupráci s Fondom sociálneho rozvoja. Ministerka rezortu V. Tomanová na otváracej konferencii konštatovala, že spoločnosť o tomto probléme veľa nevie. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť rozhodujúci vplyv na odstránenie chudoby tiež prijatím Národného programu SR k Európskemu roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu 2010.
Na zabezpečenie opatrení v rámci tohto programu únia Slovensku poskytne 169 685 eur. Rovnaká suma bude vyčlenená aj zo štátneho rozpočtu SR.
Okrem rezortov budú do projektu zapojené samosprávy, mimovládne organizácie, cirkvi, komunitné centrá a ďalšie subjekty venujúce sa problému chudoby.
Pod hranicou chudoby žije v súčasnosti asi 80 miliónov (16 %) obyvateľov EÚ. Až 19 miliónov z nich sú deti. Na to, aby zaplatil bežné výdavky domácnosti a na zabezpečenie potrieb svojich detí nemá dostatočný príjem každý šiesty obyvateľ Európy.
Podľa prieskumu Eurobarometer si až 89 % Európanov myslí, že na riešenie problematiky chudoby sú potrebné urýchlené opatrenia vlastných vlád. V boji proti chudobe úlohu EÚ za dôležitú považujú takmer tri štvrtiny obyvateľov.
Európska komisia (EK) preto rok 2010 vyhlásila za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom zvýšiť povedomie o tejto problematike a podporiť programy na sociálne začlenenie. Kampaň EK pozornosť celej EÚ obracia k boju proti chudobe, ktorá sa priamo týka každého šiesteho Európana.
Európa stojí na niekoľkých križovatkách
8. 3. 2010
Podľa Brigity Schmögnerovej, viceprezidentky Európskej banky pre obnovu a rozvoj, stojí Európa na začiatku druhej dekády 21. storočia hneď na niekoľkých križovatkách. Môže si znovu získať srdcia ľudí, alebo sa stane irelevantnou. Realistické odhady ukazujú, že do roku 2020 sa nestihne pohnúť ďaleko, a v istom zmysle slova bude na viacerých z týchto križovatiek ešte stáť.
Prvou križovatkou v súčasnosti je, či Európa opäť uspeje v snahe o opätovné získanie sŕdc ľudí a vnútornej sily, ktorý z toho vychádza, alebo stratí pre európskych občanov relevantnosť.
Rastúci skepticizmus voči EÚ signalizujú nízka účasť na európskych voľbách v roku 2009, dominancia lokálnych a národných tém aj prítomnosť krajne pravicových strán v Európskom parlamente. Ak sa EÚ chce pohnúť pozitívnym smerom, viac sa musí zamerať na oblasti, ktoré sú pre obyčajných ľudí dôležité: zamestnanosť, zdravotná starostlivosť, vzdelávania, ktoré sú prioritami v každej členskej krajine, ako aj nelegálna migrácia, klimatické zmeny, životné prostredie a finančná regulácia, ktoré viac trápia štáty EÚ-15. Napriek tomu, že mnohé z týchto otázok sú v kompetencii vlád, dominantnejšiu pozíciu by mala prebrať koordinácia medzi členskými krajinami. Je potrebné dohodnúť sa na minimálnych štandardoch a napĺňať ich.
Druhou križovatkou súčasnosti je, či sa EÚ stane opäť otvorenou ďalším rozšíreniam, alebo nemožno do roku 2020 očakávať žiadne podstatné rozšírenie Únie. Rastúci nesúhlas s prijímáním nových členov sa dá do istej miery pripísať hospodářským problémom. Brigita Schmögnerová dúfa, že tento trend bude zvrátený a krátko po kríze entuziazmus pre rozširovanie EÚ opäť narastie.
Treťou križovatkou je, aby EÚ urobila všetko, čo je v jej silách, pre získanie dôležitosti ako globálny hráč v svetovej ekonomike, v klimatických rokovaniach, či v oblasti globálnej bezpečnosti. Inak bude marginalizovaná a paralyzovaná, bude divákom prechodu moci na G2 a krajiny BRIC. EÚ nebude moct formovať globálne pravidlá, ak je rozdelená v kľúčových otázkach a jej rozhodovanie je neefektívne.
EÚ je stále atraktívnou v mnohých oblastech. Jej environmentálny, sociálny a politický model garantuje mier, demokraciu a prosperitu. Atraktívne sú jej záväzky v boji proti klimatickým zmenám a za vymazanie globálnej chudoby, jej mäkká moc a pod. Lídri EÚ však musia prijať správne rozhodnutia, aby sa EÚ stala relevantnejšou dovnútra a globálne. Čas sa rýchlo míňa.
Hedžové fondy sú v nemilosti
5. 3. 2010
Väčšina členských štátov je naklonená novému regulačnému rámcu, ktorý by aktivitu hedžových fondov obmedzil. Ministri financií v polovici marca rozhodnú. O kompromisoch týkajúcich sa návrhu smernice o správcoch fondov alternatívneho investovania včera rokovali diplomati. Ministri by text mohli odobriť už 16. marca.
Kampaň proti direktíve vedie najmä Veľká Británia. Označuje ju za protekcionistickú a drakonickú. Britskí diplomati sú však ochotní text podpísať, pokiaľ bude obsahovať viacero výnimiek.
Členské štáty sa dohadujú predovšetkým o tom, ktoré fondy by smernica mala pokrývať – všetky alebo len tie, ktoré sú svojou veľkosťou pre ekonomiku relevantné. Aj v tejto otázke Briti zaujali jasné stanovisko a skupinu G20 na summite v Pittsburghu vyzvali, aby sa európske pravidlá vzťahovali len na hospodársky významné fondy a nie malé, ktoré majú problémy pre krízu.
Opačný je názor Nemcov, Francúzov a Talianov. Podľa zdrojov budú na národnej úrovni môcť členské štáty využiť výnimky, čo by znamenalo, že fondy s aktívami s hodnotou nižšou ako 100 miliónov eur by unikli európskym obmedzeniam. Miernejšie pravidlá pravdepodobne budú platiť aj pre špekulatívne fondy s aktívami nižšími ako 500 miliónov eur. Diplomati si pravdepodobne uvedomili, že pokiaľ by sa smernica vzťahovala na všetky fondy bez ohľadu na veľkosti, mohla by poškodiť krajiny s málo vyvinutými alebo len malými fondmi.
Kompromis bol dosiahnutý aj v otázke depozitárov – kde sa budú uskladňovať prostriedky fondov. Kým Nemci, Francúzi a Taliani presadzovali prísne obmedzený počet inštitúcií, Briti poukázali, že takto by mohli vzniknúť veľké monopoly, a tento argument zavážil.
Pokiaľ ide o fondy z tretích krajín, podliehajúce miernejším pravidlám, smernica chce obmedziť ich aktivity v rámci európskych fondov. Ani tento bod nemá čo zablokovať a to, že sú proti nemu Česi, Briti, Íri, Fíni a Švédi, nestačí na zastavenie tohto pravidla.