V EÚ je široká zhoda na reforme trhu s elektrinou
19. 6. 2023
Cieľom je zlepšiť prístup spotrebiteľov k cenovo výhodným energiám z obnoviteľných zdrojov, povedal minister. Medzi členskými štátmi Európskej únie sa rysuje široká zhoda v otázke reformy spoločného trhu s elektrinou. Vyhlásil to v pondelok nemecký minister hospodárstva.
Európska komisia (EK) predložila v marci návrh reformy trhu s elektrickou energiou v snahe zabrániť nadmernému zdražovaniu cien pre spotrebiteľov a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa návrhu sa majú podporovať dlhodobé zmluvy na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. O konečnej podobe legislatívneho návrhu reformy teraz rokujú členské štáty EÚ a Európsky parlament (EP). Všetky technické otázky sú riešiteľné, nemecký minister hospodárstva
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Koniec predaja benzínových a naftových áut v roku 2030
16. 11. 2020
Britský premiér Boris Johnson plánuje budúci týždeň oznámiť zákaz predaja nových áut na benzín a naftu od roku 2030, teda o päť rokov skôr, než sa pôvodne plánovalo. Informoval o tom dnes denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje z prostredia priemyslu a vlády. Hovorca Downing Street odmietol vec komentovať.
Británia najprv plánovala ako súčasť snahy o znižovanie emisií skleníkových plynov zakázať predaj nových vozidiel na benzín a naftu od roku 2040. Vo februári Johnson termín posunul na rok 2035. Britský ekonomický denník napísal, že britský premiér má teraz v úmysle lehotu znova priblížiť. Na rok 2030 ju údajne posunie v prejave o zelenej politike budúci týždeň. Podobne o veci informoval bez uvedenia zdrojov tiež spravodajský web BBC. Nový harmonogram nebude podľa Financial Times zrejme platiť pre niektoré hybridné automobily, ktoré kombinujú elektrický a fosílny pohon. Tie sa budú môcť predávať do konca roka 2035.
V
Slovensko porastie rýchlejšie ako Európska únia
6. 11. 2020
Hospodársky rast Slovenska bude v najbližších dvoch rokoch o niečo rýchlejší ako celkovo v 19-člennej eurozóne alebo 27-člennej EÚ. Naznačili to vo štvrtok zverejnené jesenné ekonomické prognózy Európskej komisie (EK). Podľa ekonomických predpovedí exekutívy EÚ ekonomika eurozóny sa tento rok prepadne až o 7,8 percenta a ekonomika SR o 7,7 percenta. Zároveň miera hospodárskeho rastu v rokoch 2021 a 2022 vyzerá byť slabšia, ako sa doteraz predpokladalo, čo platí tak pre EÚ ako celok, ako aj pre eurozónu.
Ak v roku 2021 hospodársky rast v eurozóne bude na úrovni 4,2 percenta a v EÚ na úrovni 4,1 percenta, v prípade Slovenska sa odhaduje 4,7-percentný rast. V roku 2022 by ekonomika eurozóny a aj EÚ mala zhodne narásť o 3 percenta, avšak v prípade Slovenska sa rast odhaduje na 4,3 %. Prognózy EK naznačili, že ak Slovensko tento rok ukončí s dvojpercentnou infláciou, tá by na budúci rok mala medziročne klesnúť o 0,7 percenta a v roku 2022 sa vyšplhá na úroveň 1,4 percenta.
V
Prepad českého HDP sa nezastavil
2. 11. 2020
Česká ekonomika v treťom štvrťroku zmiernila svoj prepad, medzikvartálne došlo vďaka nízkej porovnávacej základni k jej rastu. Hrubý domáci produkt očistený o cenové vplyvy a sezónnosť bol v treťom štvrťroku podľa predbežného odhadu o 5,8 percenta nižší ako v rovnakom štvrťroku predchádzajúceho roka a v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol o 6,2 percenta.
Negatívny medziročný vývoj HDP bol spôsobený predovšetkým poklesom tvorby kapitálu a nižšou spotrebou domácností.
K poklesu hrubej pridanej hodnoty došlo vo väčšine odvetví národného hospodárstva. Negatívny vplyv na zníženie HPH mal najmä vývoj v priemysle a v skupine odvetví obchodu, dopravy, ubytovania a pohostinstvá.
Zamestnanosť klesla oproti rovnakému štvrťroku minulého roka o 1,7 percenta a oproti predchádzajúcemu štvrťroku o 0,1 percenta.
V
ECB menovú politiku nezmenila, kľúčovú sadzbu necháva na nule
30. 10. 2020
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila nastavenie menovej politiky. Uviedla, že pozorne sleduje vývoj pandémie a v prípade potreby v decembri prijme nové opatrenia, keďže rýchle šírenie koronavírusu zhoršuje ekonomické vyhliadky.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 percenta a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 percenta.
Rada uviedla, že v súčasnej situácii existuje veľké riziko zhoršenia ekonomických vyhliadok eurozóny. Preto bude pozorne sledovať prichádzajúce informácie týkajúce sa napríklad dynamiky pandémie, perspektív potenciálnych vakcín či vývoja kurzu eura.
Rada v decembri na základe aktualizovaných prognóz prehodnotí ekonomické vyhliadky a riziká. Na tomto základe potom pristúpi k rekalibrácii všetkých nástrojov, aby pomohla zmierniť následky pandémie a zabezpečila podporu zotavovania ekonomiky.
Rada guvernérov očakáva, že hlavné úrokové sadzby zostanú na aktuálnych úrovniach, alebo ešte klesnú, kým sa výhľad rastu spotrebiteľských cien nezačne výrazne približovať k inflačnému cieľu ECB. Táto konvergencia sa navyše musí konzistentne prejavovať v dynamike inflácie.
V