V EÚ je široká zhoda na reforme trhu s elektrinou
19. 6. 2023
Cieľom je zlepšiť prístup spotrebiteľov k cenovo výhodným energiám z obnoviteľných zdrojov, povedal minister. Medzi členskými štátmi Európskej únie sa rysuje široká zhoda v otázke reformy spoločného trhu s elektrinou. Vyhlásil to v pondelok nemecký minister hospodárstva.
Európska komisia (EK) predložila v marci návrh reformy trhu s elektrickou energiou v snahe zabrániť nadmernému zdražovaniu cien pre spotrebiteľov a podporiť rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa návrhu sa majú podporovať dlhodobé zmluvy na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a jadrovej energie. O konečnej podobe legislatívneho návrhu reformy teraz rokujú členské štáty EÚ a Európsky parlament (EP). Všetky technické otázky sú riešiteľné, nemecký minister hospodárstva
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Stimuly ECB musia zostať flexibilné
27. 5. 2020
Stimuly Európskej centrálnej banky (ECB) na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu musia zostať flexibilné, uviedol guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau.
ECB nemusí v rámci stimulov pri nákupe vládnych dlhopisov zohľadňovať veľkosť jednotlivých ekonomík, povedal v rozhovore pre CNBC de Galhau. Týmto spôsobom reagoval na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý požaduje zachovanie tohto kľúča, aby sa predišlo riziku deformácie trhov. Treba však dodať, že rozhodnutie súdu sa týkalo iného programu ECB, nie toho, o ktorom hovoril. Nákup veľkých objemov vládnych dlhopisov je súčasťou snahy ECB o obmedzenie ekonomických následkov koronakrízy. V rámci núdzového pandemického programu nákupu (Pandemic Emergency Purchase Programme, PEPP) ohláseného v marci do konca tohto roka nakúpi dlhopisy v objeme 750 miliárd eur.
Európske štrukturálne a investičné fondy
25. 5. 2020
Novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, bola sa predložená ako iniciatívny materiál.
Cieľom novely zákona je reagovať na situáciu, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 vo vzťahu k implementácii pomoci a podpory poskytovanej z fondov v programovom období 2007-2013 v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a k implementácii príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v zmysle zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v zákone, sú dočasného charakteru, pričom ich časová pôsobnosť je určená uplynutím šiestich mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s Covid-19.
Cieľom dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali, tak, aby bola v čo najväčšej možnej miere zabezpečená plynulosť čerpania finančných prostriedkov už zazmluvnených projektov, aby boli zjednodušené existujúce procesy a zároveň sa umožnilo poskytovateľom operatívne reagovať na požiadavky súvisiace s presmerovaním finančných prostriedkov vo vzťahu k už vyhláseným, prípadne pripravovaným výzvam, a to výlučne v reakcii na Covid-19. Tieto opatrenia sú preto smerované tak na vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.
Súkromný sektor eurozóny spomalil viac, než sa čakalo
22. 5. 2020
Pokles súkromného sektora eurozóny sa v máji spomalil viac, než sa čakalo, naďalej však zostáva v hlbokej kontrakcii. Dôvodom sú reštriktívne opatrenia prijaté na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19.
Zložený index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v máji stúpol na 30,5 bodu z rekordného minima 13,6 bodu v apríli, uviedla firma IHS Markit. Index však naďalej zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje kontrakciu od expanzie. Ekonómovia počítali s nárastom indexu len na 25 bodov. "Eurozóna zaznamenala v máji ďalší kolaps podnikateľskej aktivity, ale údaje tohto prieskumu prinajmenšom priniesli upokojujúce signály, že prepad zrejme dosiahol dno v apríli," povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson. "HDP v 2. kvartáli zrejme aj tak padne bezprecedentným spôsobom, zhruba o 10 % v porovnaní s 1. štvrťrokom, ale zvýšenie PMI podporuje očakávania, že pokles bude miernejší, keďže reštrikcie sa budú do leta ešte uvoľňovať." Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítajú v 2. štvrťroku s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 11,3 %. PMI pre sektor služieb v máji stúpol na 28,7 bodu z 12 bodov v predchádzajúcom mesiaci a index pre výrobný sektor na 39,5 bodu z 33,4 %.
Euro výrazne posilnilo
20. 5. 2020
Spoločná európska mena pokračuje po výraznom pondelkovom raste v prudkom posilňovaní aj v utorok. V poludňajšom obchodovaní sa predávala po 1,0976 dolára, čo je najviac od začiatku mája. V skorom obchodovaní sa kurz eura ešte pohyboval len tesne nad hranicou 1,09 dolára/euro.
Európska centrálna banka (ECB) stanovila v pondelok referenčný kurz na 1,0832 (v piatok: 1,0798) dolára/euro. Už v pondelok si euro pripísalo okolo jedného centa. Spoločnú menu podporil aj plán Francúzska a Nemecka, predstavený v pondelok a týkajúci sa vytvorenia fondu obnovy pre európsku ekonomiku po koronakríze v objeme 500 miliárd eur.