Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Idú nariadenia z Bruselu na hranicu fyzikálnych zákonov?
22. 8. 2017
Predajcovia elektroniky nakupujú od výrobcov a distribútorov posledné neúsporné vysávače. Tie po rozhodnutí Európskej únie časom zmiznú aj z regálov obchodov. Požiadavky na vysávače nie sú ojedinelým gestom Európskej komisie. Tá už vyše desať rokov upravuje parametre, ktoré v rámci "ekodizajnu" musia výrobcovia spotrebičov dodržať. Tí však varujú, že legislatíva EÚ ide na hranicu fyzikálnych zákonov.
"Rovnako ako pri prvom nariadení Európskej únie, ktoré obmedzilo príkon vysávačov na 1600 wattov, očakávame výraznú vlnu zvýšenia záujmu o kúpu vysávačov spĺňajúcich starú normu," anticipuje vývoj hovorkyňa siete Euronics v Česku Lenka Mastešová. Príkon však nie je jediným parametrom, ktorý zavelil Brusel zlepšiť. Výrobcovia museli upraviť aj schopnosť odstraňovania prachu na koberci, rovnej podlahe alebo maximálnu hladinu hluku vysávačov. Tá môže dosiahnuť najviac osemdesiatich decibelov. Hodnota len o päť decibelov nižšia sa dá prirovnať k hlučnej ceste, šesťdesiat decibelov zodpovedá hlasitosti reči. Požiadavky na vysávače nie sú ojedinelým gestom Európskej komisie. Tá už viac ako desať rokov upravuje parametre, ktoré v rámci takzvaného ekodizajnu musia výrobcovia spotrebičov dodržať. Došlo už na set top boxy, televízie, chladničky, práčky i umývačky. Výrobcovia to niekedy prijímajú s nevôľou, inokedy im prísnejšie normy nevadia, pretože sa sami v obore, kde je veľká konkurencia, predháňajú v inováciách.
zdroj: hnonline.sk
Vzniká strana s cieľom udržať Britániu v Únii
18. 8. 2017
Bývalý šéf kancelárie britského ministra pre tzv. brexit Davida Davisa v septembri uvedie do činnosti novú politickú stranu s cieľom udržať Britániu v Európskej únii.
Podľa utorkového vyhlásenia Jamesa Chapmana, ktoré podľa agentúry AP zverejnili organizátori nadchádzajúceho Ľudového pochodu za Európu v Londýne, sa bude novozaložená strana snažiť zvrátiť proces vystúpenia Británie z EÚ bez toho, aby o tom obyvatelia museli hlasovať v druhom referende. Terajší kritik rozhodnutia opustiť EÚ, ktorý až do júna pracoval pre ministra Davisa, v tejto súvislosti vyzval vládnych i opozičných zákonodarcov s podobným zmýšľaním, aby sa k nemu pridali. Podľa AP však zatiaľ na túto výzvu nikto z nich verejne nezareagoval. Nová centristická strana s názvom Demokrati má byť oficiálne uvedená do činnosti na uvedenom podujatí v Londýne, ktoré je naplánované na 9. septembra.
zdroj: hnonline.sk
Cena bývania rastie v celej Únii
16. 8. 2017
Ceny bývania rastú v celej Európskej únii. Výnimkou nie sú ani Slováci a za bytové nehnuteľnosti platia čoraz viac. Rýchlosť zdražovania sa však u nás spomalila a je výrazne nižšia ako napríklad u susedov, v Česku. Naopak, u ostatných zahraničných susedov si ľudia za bývanie v medziročnom porovnaní zaplatia o takmer deväť percent viac ako na Slovensku.
Z údajov Európskeho štatistického úradu vyplýva, že v porovnaní s minulým rokom si zo všetkých krajín EÚ najviac za bývanie priplatili práve Česi. Medziročný nárast cien nehnuteľností sa vyšplhal až na 13 percent, pričom na Slovensku je tento rast len takmer štyri percentá. Podobná situácia ako v Česku bola na Slovensku v minulom roku, keď bol rast cien rýchlejší ako celoeurópsky priemer. Český trh ovplyvnili podobné faktory ako u nás. Jeho základom bola veľmi dobrá dostupnosť financovania bývania a tiež pozitívny ekonomický a mzdový rast. „Na Slovensku aj v Česku rástli mzdy medzi rokmi 2009 a 2014 podstatne rýchlejšie ako ceny nehnuteľností, takže sa zvýšila aj ich dostupnosť,“ uvádza Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers. Po skončení dlhovej krízy sa postupne so zrýchľovaním rastu ekonomiky vrátil dopyt, ktorý bol okrem vyšších miezd podporený aj lacnými hypotékami.
zdroj: hnonline.sk
Únia chce oslabiť štáty na trhu s elektrinou
16. 8. 2017
Slovensko i ďalšie štáty môžu stratiť časť kontroly nad trhom s elektrickou energiou. Európska únia chce zobrať rozhodnutia o jeho regulácii do vlastných rúk. Navrhuje to v smernici o vnútornom trhu s touto komoditou. Naše ministerstvo hospodárstva však tvrdí, že tak zasiahne do suverenity jednotlivých krajín.
Smernicou chce únia okrem iného centralizovať riadenie prevádzky a bezpečnosť prenosovej sústavy. To by v praxi znamenalo, že rozhodnutia o tom, koľko elektriny, odkiaľ a kedy naším vedením prejde, by záviseli od nadnárodných inštitúcií. Slovenská prenosová a elektrizačná sústava by bola priamo podriadená im. Tento krok vysvetľuje tým, že cezhraničné obchodovanie s elektrinou je čoraz častejšie a únia by mala zabezpečiť rovnaké podmienky a stabilitu. a tým aj efektívnejšie výsledky. „Nekoordinované vnútroštátne politiky v oblasti zásad pre stanovovanie distribučných taríf môžu narušiť vnútorný trh,“ varujú v dokumente.
zdroj: hnonline.sk