Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Európa si posvieti na kúpu Shazamu
25. 4. 2018
V decembri minulého roku spoločnosť Apple oznámila kúpu služby Shazam. Aplikácia, ktorá slúži na identifikáciu hudby rýchlym nahraním časti skladby, sa pod Apple dostala za sumu 400 miliónov dolárov (327 miliónov eur). V súvislosti so spájaním dvoch významných hráčov na digitálnom trhu s hudbou chce Európska komisia začať vyšetrovanie.
Hlavným dôvodom je podľa komisárky Margrethe Vestager snaha zaistiť poslucháčom hudby čo najvyššiu slobodu pri výbere spôsobu prehrávania. Spojenie týchto dvoch spoločností by totiž mohlo z trhu vytlačiť konkurenciu a priblížiť Apple k monopolu v digitálnom prenose hudby.
„Spôsob, akým sa ľudia v dnešnej dobe dostávajú k hudbe, sa za posledné roky radikálne zmenil. Naše vyšetrovanie má za úlohu zaistiť Európanom možnosť výberu medzi viacerými streamovacími službami tak, aby neboli nútení vyberať si z menšieho množstva len kvôli tomuto spojeniu,“ vysvetlila v tlačovej správe Vestager. Problém predstavujú aj dáta, ktoré aplikácia zbiera. Údaje, ktoré by mohli iné spoločnosti zneužiť, spočívajú najmä v hudobných návykoch poslucháčov. V prípade, že niekto takéto dáta bude vlastniť, môže ich ľahko zneužiť na cielenie proti konkurenčným službám.
Európska únia chystá fond pre neziskové organizácie
23. 4. 2018
Neziskové organizácie to nemajú v mnohých štátoch Európskej únie ľahké. V Maďarsku ich premiér Viktor Orbán pred voľbami označoval za pomocníkov živelnej migrácie do Európy, v Poľsku štát vytiahol proti desiatkam aktivistov protestujúcich proti výrubu Bielověžského pralesa.
Koniec koncov, aj prezident Miloš Zeman označil neziskovky za „pijavice štátneho rozpočtu“. Pomocnú ruku teraz neziskovky získali v Bruseli. Európska komisia sa rozhodla, že pomôže občianskym skupinám a neziskovým organizáciám vytvorením osobitného fondu na podporu demokracie a spoločných európskych hodnôt. Prípravu „eurosorosa“, ako sa v kuloároch v narážke na maďarsko-amerického mecenáša Georgea Sorosa fond prezýva, dostala na starosť eurokomisárka Věra Jourová. O návrhu na jeho zriadenie by mal hlasovať Európsky parlament. Fond s pracovným názvom European Values Instrument (nástroj na podporu európskych hodnôt) by mal byť priamo napojený na rozpočet Únie po roku 2020. Brusel s ním počíta v rámci prípravy nového sedemročného výhľadu.
Prichádza koniec európskeho rastu?
20. 4. 2018
Ekonomická expanzia v eurozóne sa začína silno otriasať vo svojich základoch. Utorkové dáta z Nemecka totiž ukázali, že dôvera investorov poklesla na najnižšiu úroveň od roku 2012 a pravdepodobnosť recesie prudko vzrástla.
Manažérsky a investorský prieskum inštitútu ZEW ukázal, že viac investorov očakáva zhoršenie ekonomickej situácie než jej zlepšenie. A to v horizonte najbližších mesiacov. Za zhoršením výhľadu stojí podľa prezidenta ZEW hlavne možnosť obchodnej vojny medzi USA a Čínou, zhoršenie diplomatických vzťahov medzi krajinami G7, ako aj slabé domáce (nemecké) ekonomické čísla z posledných týždňov. Pokles dôvery investorov v Nemecku bol spôsobený aj spomínaným prudkým nárastom pravdepodobnosti recesie. Tú vypočítal Makroekonomický inštitút v Dusseldorfe (IMK) až na 32 percent na nasledujúce tri mesiace. Zatiaľ nejde o jednoznačný signál, že trh očakáva recesiu v Nemecku, každopádne pravdepodobnosť narástla o výrazných sedem percent oproti marcu. Situácia sa tak začína pre najväčšiu ekonomiku v Nemecku rýchlo zhoršovať.
Rok po ukončení intervencií je česká koruna podhodnotená
18. 4. 2018
Už je to rok, odkedy Česká národná banka ukončila intervencie českej meny, ktoré ju umelo držali v hodnote blízko 27 korún za euro. Analytici vtedy predpokladali jej posilnenie na menej ako 25 korún za euro, no rok po ukončení intervencií je kurz českej meny stále podhodnotený o šesť percent. Včera sa jej hodnota pohybovala na úrovni 25,31 koruny za jedno euro.
„Česká koruna sa po roku od ukončenia intervencií pohybuje na slabších úrovniach, než sa pred rokom očakávalo. Hlavnými príčinami pravdepodobne budú obavy zo zhoršenia súčasných, nad očakávania dobrých makroekonomických ukazovateľov,“ uviedol Pavel Drahotský, riaditeľ Saxo Bank pre strednú a východnú Európu. Konkrétne ide o tempo rastu HDP, rast miezd, cien nehnuteľností alebo dlhodobo rekordne nízka miera nezamestnanosti. Pri ich súčasných úrovniach je podľa Drahotského priestor smerom k ďalšiemu zlepšeniu menší než priestor pre určitý pokles hodnoty meny. Práve to je pravdepodobne faktorom, ktorý hovorí proti okamžitému posilňovaniu koruny.