Únia ustúpila automobilkám, emisné normy nie sú také prísne
13. 3. 2024
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Europoslanci schválili novú emisnú normu Euro 7. Emisné limity pre osobné aj nákladné autá už však nie sú také prísne ako v pôvodnom návrhu a rovnako sa podarilo dojednať dlhší časový rámec zavedenia normy; okrem iného aj slovenské automobilky teda budú mať viac času pripraviť sa na nové pravidlá.nNariadenie nanovo zavádza opatrenia zamerané na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd a na zvýšenie životnosti batérií. Cieľom nariadenia je podporiť prechod Európskej únie k emisne čistej mobilite a zlepšiť kvalitu ovzdušia. Za normu hlasovalo 297 europoslancov, proti ich bolo 190 a 37 sa zdržalo. Aby predpis začal platiť, musí ho ešte formálne schváliť Rada Únie zložená z členských štátov.
Pri rokovaní o norme v takzvaných trialónoch sa podarilo dosiahnuť kompromis, v niektorých pozíciách ustúpila Rada Európskej únie, v iných zase Európsky parlament. Emisné limity výfukových plynov zostanú na úrovni, ktorú dnes obsahuje platná emisná norma Euro 6, a to vrátane limitov testovania, vyplýva z konečnej verzie predpisu.
Proti pôvodnému návrhu Európskej komisie, aj podľa zástupcov automobilového priemyslu nerealistickej varianty Euro 7, sa postavilo hneď na začiatku rokovaní osem krajín. Česko viedlo koalíciu rovnako zmýšľajúcich štátov, v ktorej boli ešte Francúzsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko.
Platnosť emisného nariadenia Euro 7 mala podľa pôvodného návrhu Európskej komisie prísť pri osobných automobiloch už v polovici roka 2025, pre nákladné vozidlá o dva roky neskôr. To viaceré krajiny únie považovali za nereálne. Automobilky sa tiež sťažovali, že nebudú mať na prípravu zmien dostatok času.
Kompromis preto pôvodný harmonogram predĺžil. Teraz počíta so zavedením opatrenia 2,5 roka od nadobudnutia účinnosti normy pri nových modeloch osobných vozidiel a 3,5 roka pri existujúcich modeloch. Pri nákladných autách to má byť štyri roky, respektíve päť rokov. Tieto lehoty umožnia automobilkám pripraviť sa na nové požiadavky.
"Pokiaľ ide o spaľovacie motory, tam sa v rovine emisií v zásade nič meniť nebude oproti Euru 6. S jednou malinkou výnimkou, a to je filter pevných častíc, ale ten stojí desať eur, čo nie je dráma, "uviedol k osobným a úžitkovým vozidlám už skôr spravodajca normy v Európskom parlamente Alexander Vondra.
Emisné limity pre nákladné automobily sú síce mierne prísnejšie (najmä pokiaľ ide o dusíkaté emisie), no pre výrobcov stále technologicky dosiahnuteľné. Euro 7 nahradí nariadenia Euro 6 (pre osobné autá, dodávky a ľahké vozidlá) a Euro VI (pre nákladné automobily a ťažké nákladné vozidlá), a to jediným právnym aktom, ktorý sa vzťahuje na oba typy vozidiel.
Novo potom norma zavádza opatrenia na zníženie emisií z pneumatík a bŕzd. Emisie tuhých častíc, ktoré vznikajú oterom pneumatík o vozovku a brzdových doštičiek o kotúče, zatiaľ neboli upravované. Nová norma stanovuje limit troch mg/km pre čisto elektrické vozidlá, sedem mg/km pre väčšinu spaľovacích motorov a hybridné elektrické vozidlá a jedenásť mg/km pre veľké dodávky.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Trvalo to 16 rokov. A Nemci splnia „zákon“ eurozóny
30. 8. 2018
Ide o kľúčové kritériá, aby krajina mohla vstúpiť do eurozóny. Zároveň o podmienky, ktoré by mala spĺňať aj naďalej, aby neboli jednotlivé štáty pre menovú úniu hospodársky rizikové. Napriek tomu jedno z maastrichských kritérií, a to pomerne kľúčové, najdôležitejší štát Európy doteraz nedodržiaval. Výšku dlhu pod 60 percent HDP. Aktuálne Nemecko ohlasuje obrat. Prvýkrát po 16 rokoch ho splní. Naposledy sa mu to podarilo v roku 2002, keď euro išlo do obehu.
„Dlh nemeckých verejných financií klesne pod 60 percent hrubého domáceho produktu skôr ako v doteraz predpokladanom roku 2019,“ povedal nemecký minister financií Olaf Scholz. Teda, v preklade, už tento rok. Jedným z dôvodov je priaznivý ekonomický vývoj. V druhom štvrťroku tohto roka krajina medziročne vzrástla takmer o dve percentá, pričom Nemci vyprodukovali počas prvých šesť mesiacov prebytok 48,1 miliardy eur. Motor Únie je bez deficitného hospodárenia od roku 2014. Vlani vykázala prebytok 1,3 percenta HDP, čo je historicky jej najlepší výsledok. „Celkovo sa väčšine krajín Únie darí zmenšovať svoj dlh, pričom by jeho znižovanie v pomere k HDP malo naďalej pokračovať,“ konštatovala Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne. Vlani pritom toto kritérium nesplnilo v rámci eurozóny 12 z 19 členských štátov. Slovensko patrí medzi ten zvyšok, ktoré majú zadlženie v poriadku. Písal sa rok 2002. Slovensko sa tešilo zo zisku premiérového zlata na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Nemci sa zase mohli pred 16 rokmi naposledy tešiť z verejného dlhu menšieho ako 60 percent hrubého domáceho produktu. Vyzerá to tak, že jedna z najsilnejších ekonomík sveta sa pod magickú hranicu 60 percent znova približuje. Minimálne nemecký minister financií Olaf Scholz je o tom presvedčený.
Prvá zásielka amerických inteligentných bômb dorazila do Európy
30. 8. 2018
Prvá z troch veľkých zásielok presne navádzanej leteckej munície z USA dorazila do Európy. Na dodávky inteligentných bômb čaká 11 členských krajín NATO vrátane Česka a tiež partnerské Fínsko. Muníciu kvôli úsporám nakupujú spoločne prostredníctvom aliančnej agentúry NSPA.
Agentúra dostala z USA prvú dodávku laserom navádzanej munície vzduch-zem za zhruba 20 miliónov dolárov, informoval v stredu spravodajský portál iDNES.cz. Ide väčšinou o bomby GBU-31 určené pre vzdušné sily Belgicka a Dánska. Ďalšie dve veľké dodávky majú nasledovať neskôr. Podľa námestníčky generálneho tajomníka NATO má táto iniciatíva vyriešiť problémy, s ktorými sa spojenci v Aliancii stretli prvýkrát počas leteckých úderov v Líbyi v roku 2011. "Keď niektorí spojenci vyčerpali svoje zásoby munície, zistili, že je neuveriteľne ťažké nasadiť (do operácie) iné zbrane," skonštatovala. Spoločný nákup prakticky zhodnej munície 11 spojencov má takéto nedostatky odteraz eliminovať, keď umožní v prípade potreby počas leteckých operácií či v prípade krízy vzájomné využívanie zásob munície. Má sa tým tiež znížiť závislosť európskych spojencov od leteckej dominancie USA. Práve Američania totiž museli v Líbyi spojencom na čele s Francúzskom vypomáhať pre chýbajúcu muníciu.
Európa opäť čelí nájazdníkom z Východu
29. 8. 2018
Podľa bývalého portugalského ministra pre Európu Bruna Maçaesa na brány Európy opäť útočia nájazdníci z Východu a cez celý kontinent sa valí vlna strachu. Európa má za sebou dlhú históriu podobných útokov a napríklad Mongolom sa tu hovorilo Tatári, čo je slovo odvodené od latinského výrazu pre peklo. Maçaes na stránkach Politica tvrdí, že správnou reakciou na podobné hrozby nie je zabarikádovať sa niekde v kúte, ale naopak sa vydať do sveta.
Za novodobých nájazdníkov môžeme považovať napríklad čínske spoločnosti, ktoré sa všemožne snažia o nákup "tých najlepších a najmodernejších firiem s novými technológiami z oblasti robotiky a umelej inteligencie". Európa sa proti nim začína aktívne brániť, čo je zrejmé napríklad z vývoja v Nemecku, kde vláda teraz zablokovala predaj spoločnosti Leifeld Metal Spinning s tým, že by ohrozoval bezpečnosť krajiny. A mechanizmy obrany proti korporátnym nájazdníkom z Východu sa snaží vybudovať aj celý rad ďalších krajín. "Potom je tu Rusko, ktoré v novom vojnovom umení priamo vyniká. Dobrým príkladom sú jeho pokusy o ovplyvňovanie výsledkov demokratických volieb. Mongoli sa spoliehali na svoje činy a na povesť, ktorá ich predchádzala, a podobne sa aj Rusko spolieha na to, že jeho akcie môžu byť relatívne obmedzené, ale často budia veľké ohlasy," píše Politico. Dobrým príkladom majú byť počítačové útoky, ktoré "šíria chaos". V neposlednom rade rastie tlak teroristov, ktorí sú schopní v Európe útočiť z vlastných základní pomocou aktivácie svojich buniek. Ľudia v Európe vnímajú dlhý zoznam podobných hrozieb, dozvedajú sa, že sa zatvárajú továrne kvôli konkurencii z Číny. Niektorí jasne vnímajú, ako sa kvôli imigrácie mení ich okolie či napríklad kvalita poskytovaných verejných služieb.
Zástupcovia SR pre Európsku prokuratúru
28. 8. 2018
Cieľom novovznikajúcej inštitúcie je posilniť boj proti korupcii v celej EÚ, vrátane Slovenska.
Dňa 19. júna 2018 bol v prvom čítaní schválený zákon o výbere kandidátov na funkciu európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora v Európskej prokuratúre. Slovensko tak bude mať zástupcov na Úrade Európskej prokuratúry, ktorý zabezpečí efektívnejšie dozorovanie nad trestnou činnosťou zameranou proti finančným podvodom v EÚ.
Vytvorí sa veľmi dôležitá a nezávislá nadnárodná inštitúcia, ktorá bude kompetentná nielen vyšetrovať, ale takúto činnosť aj reálne trestne stíhať a to bez ohľadu na hranice štátov. Je to opäť krok k vyššej miere efektívnosti, odhaľovania a stíhania predmetných protiprávnych konaní trestno-právneho charakteru s presahom vnútroštátneho práva.
Zoznam kandidátov SR na post európskeho prokurátora a európskeho delegovaného prokurátora navrhnutých Ministerstvom spravodlivosti SR by po schválení zákona predložil vláde SR generálny prokurátor.