Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Ďalšie emisné kladivo na automobilky
12. 8. 2009
Malé nákladné autá, ktoré sa budú vyrábať po roku 2013, by na jeden kilometer jazdy nemali produkovať viac ako 175 gramov emisií CO2. Tak si to aspoň predstavuje Európska komisia, ktorá vypracúva nové emisné limity. Výrobcovia automobilov však tvrdia, že ak sa návrh prijme, priemerná cena malého nákladného auta sa zvýši o 6 tisíc €.
V súčasnosti je v
platnosti limit, ktorý stanovuje maximálnu hranicu nad 200 g CO2 na
kilometer jazdy. Ak by do platnosti vstúpil nový návrh, výrobcovia malých
nákladných áut by museli znížiť produkciu skleníkových plynov vo svojich autách
približne o 13 %. Európska komisia v dlhodobej perspektíve okrem toho uvažuje o postupnom znižovaní limitu na úroveň
135 g CO2 na kilometer, čo by sa priblížilo limitu, aký v súčasnosti
platí pre prevádzku osobných automobilov.
Výrobcovia tvrdia,
že nemajú nič proti rozumnej regulácii, ale tieto návrhy podľa nich môžu ohroziť konkurencieschopnosť
priemyslu. Peniaze na naplnenie nových
štandardov dnes vraj výrobcovia jednoducho nemajú. Čas medzi dizajnovaním a
produkciou malého nákladného automobilu sa pohybuje od 7 do 10 rokov. Navrhnutý termín pre rok 2013 je úplne a totálne nedosiahnuteľný. Pre britský FT to
uviedol generálny tajomník ACEA -
Asociácie európskych výrobcov automobilov.
Takýto veľký
nárast ceny (predpokladá sa zvýšenie v priemere o 6 000 €) je
niečo, čo si výroba vo svojej podstate nezaslúži.
Denník FT
uzatvára, že najmä automobilky v Nemecku a v Taliansku sa voči
novým návrhom bránia. Britskí výrobcovia už EÚ predbehli a v rámci svojej
výroby uplatňujú vlastné dobrovoľné emisné štandardy.
Minimálna mzda v EÚ
11. 8. 2009
Nominálna minimálna mzda v Európskej únii sa pohybuje od 123 eur mesačne v Bulharsku po 1642 eur v Luxembursku. Na Slovensku je minimálna mzda druhá najvyššia spomedzi krajín V4 a dosahuje 296 €.
Podľa Inštitútu
zamestnanosti (IZ) z pohľadu trhu práce je dôležité zachovať aj nízkoplatené pracovné
miesta. Ďalší nárast miery nezamestnanosti by nielenže zvýšil výdavky štátu na
nezamestnaných, ale u tejto skupiny obyvateľov by spôsobil aj stratu
pracovných návykov. IZ konštatuje, že v čase krízy by zvyšovanie
minimálnej mzdy malo odrážať reálnu situáciu v ekonomike.
Z krajín V4 je najvyššia nominálna minimálna mzda v Českej republike, a to 306 €|,
nasleduje Slovensko (296 €), potom Poľsko (281€) a Maďarsko (270 €). Z pohľadu
PKS je už poradie iné: Poľsko (468 €), Česká republika (443 €), Slovensko (409 €)
a tesne za nami Maďarsko (408 €).
Minimálnu mzdu legislatíva stanovuje v dvadsiatich členských krajinách -
Belgicku, Bulharsku, Španielsku, Grécku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Litve,
Lotyšsku, Luxembursku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku,
Českej republike, na Malte a Slovensku a vo Veľkej Británii. Najnižšia nominálna
minimálna mzda je v Bulharsku (123 €) a najvyššia v Luxembursku (1648 €),
vyplýva to z údajov IZ. Po zohľadnení parity kúpnej sily (PKS ) v danej krajine
má minimálna mzda v Bulharsku úroveň 240 € a v Luxembursku je to 1413 €.
Zahraničné talenty by si Briti mali udržať daňami
10. 8. 2009
Pred dôsledkami rozhodnutia zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe napraviť stav verejných financií varoval britskú vládu Inštitút pre výskum verejnej mienky.
Veľká Británia by sa podľa správy
Inštitútu pre výskum verejnej politiky (IPPR) mala pokúsiť udržať si
talentovaných migrantov, ktorí ju v čoraz väčšej miere opúšťajú. Snaží sa ich zaujať
daňovými úľavami.
Pred dôsledkami rozhodnutia
zaviesť vyššiu daňovú sadzbu pre tých, ktorí majú ročný príjem vyšší ako 150 tisíc britských libier, v snahe
napraviť stav verejných financií varoval IPPR. Pri transformovaní na znalostné
hospodárstvo to britskej ekonomike môže skôr uškodiť.
Vyššia daňová
sadzba zasiahne najmä talentovaných zahraničných profesionálov, ktorí postupne
strácajú záujem pracovať vo Veľkej Británii.
Tí, ktorí tam pracovali doteraz,
vo zvýšenej miere odchádzajú za lepšími podmienkami v iných štátoch. V správe sa
uvádza, že Britániu v roku 2007 opustilo viac ako 190 tisíc takýchto „mozgov“ a
odhaduje, že v roku 2008 toto číslo bude ešte vyššie.
Inštitút vládu vyzval, aby urobila viac pre to, aby talenty v Británii ostávali.
Napríklad daňovými úľavami či
zjednodušením vízového procesu. Kľúčoví
profesionáli budú podľa odborníkov vyhľadávať tie krajiny, ktoré im ponúknu
najlepšie podmienky. Tie, ktoré budú mať najmenšie bariéry zaujmú nielen kvalifikovanú pracovnú silu, ale
aj investorov. IPPR upozorňuje najmä na Francúzsko, Španielsko, Belgicko a
Švajčiarsko, ktoré vytvorili pre takýchto migrantov špecifické daňové schémy.
EÚ môže profitovať zo služieb v internetovom prostredí
7. 8. 2009
Krajiny EÚ majú vhodné predpoklady, aby sa transformovali na ekonomiky, ktoré aktívne využívajú a profitujú zo služieb poskytovaných v internetovom prostredí.
Konštatuje
to nová správa Európskej komisie. V niektorých smeroch však analýza protirečí
iným podobným štúdiám.
Správu
predstavila Európska komisia v utorok 4. augusta. Podľa správy je súčasný
stav nasledovný: 56 % Európanov používa internet pravidelne a 80 %
používateľov sa pripája cez širokopásmové linky.
Európska
komisia píše na svojej stránke, že tieto
štatistiky z Európy robia svetového lídra širokopásmového
internetu. Táto informácia je na druhej
strane v kontraste s tým, čo tvrdí analytický portál budde.com.au,
podľa ktorého má najvyšší počet širokopásmových služieb na obyvateľa. Na
začiatku roka 2009 bolo do širokopásmovej internetovej infraštruktúry
pripojených viac ako 90 % tamojších domácností.
Južná Kórea
predbehla EÚ aj v otázke budovania tzv.
sietí ďalšej generácie (NGN). Kým v
Európe sa téma optických sietí len otvára a diskutuje o tom, ako sa projekt
zaplatí, Južná Kórea takéto siete buduje. Dominantný telekomunikačný operátor KT chce aj napriek
svetovej hospodárskej kríze do roku 2010 prebudovať všetky svoje dátové siete
na optické vlákna.
Správa
Európskej komisie pokračuje, že Európa je svetovou mocnosťou aj v otázke
rozšírenia mobilných telefónov: Európa je prvým skutočným mobilným kontinentom,
kde existuje viac zákazníkov ako obyvateľov (podiel sa šplhá k 119 %).
Európska
digitálna ekonomika má obrovský potenciál prinášať vysoký zisk naprieč všetkými
sektormi. Aby sa ale táto výhoda premenila na udržateľný rast a tvorbu
pracovných miest, vlády musia preukázať líderstvo tým, že prijmú koordinované
politiky, ktoré prekonajú súčasné bariéry pre nové služby. Vyhlásila to komisárka, zodpovedná za
informačnú spoločnosť a médiá.