Štáty budú po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov
26. 2. 2024
Od roku 2025 budú musieť štáty Európskej únie (EÚ) zavádzať navrhnuté reformy a zlepšovať verejné financie tak, aby zabezpečili návrat a udržanie verejného dlhu pod hodnotou 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) v období nasledujúcich 14 rokov. Na nových rozpočtových pravidlách sa nedávno dohodla Európska rada a Európsky parlament. Dokončiť sa ešte musí legislatívny proces.
„Pre Slovensko by nové pravidlá znamenali prísnejšie podmienky a tlačili by vládu k rýchlejšej konsolidácii smerom k udržateľným verejným financiám," upozornil v aktuálnom týždňovom prehľade ekonomického diania Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
Členské krajiny budú musieť Európskej komisii (EK) po novom predkladať 4-ročné plány reforiem, investícií a fiškálnych cieľov. Komisia tieto plány vyhodnotí a navrhne spôsob znižovania verejného dlhu a deficitu v krajinách, kde dlh prekračuje hranicu 60 % HDP alebo deficit výšku 3 % HDP. Národné plány by mali vychádzať z odhadu EK pre výšku verejného dlhu a salda verejných financií krajín pre rok 2024.
Stanovené štvorročné obdobie bude možné predĺžiť na maximálne sedem rokov, ak členské krajiny vykonajú reformy zamerané na fiškálnu udržateľnosť s ohľadom na spoločné priority EÚ. „K prioritným reformám patrí dosiahnutie spravodlivej, ekologickej a digitálnej transformácie, zabezpečenie energetickej bezpečnosti, posilnenie sociálnej a hospodárskej odolnosti a v prípade potreby budovanie obranných kapacít," priblížil ISA...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
EÚ: rast výrobných cien opäť zrýchlil
3. 3. 2011
Rast výrobných cien v eurozóne aj v EÚ v januári už piatykrát po sebe zrýchlil. V eurozóne na 1,5 % z decembrových 0,8 %a a v celej EÚ na 1,4 % z 1,2 %.
Novinárov o tom informoval Eurostat.V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka výrobné ceny v krajinách platiacich európskou jednotnou menou vzrástli dokonca o 6,1 % a v celej EÚ o 6,5 %.
Slováci dôverujú sile eura
1. 3. 2011
Napriek minuloročným problémom, ktorými prechádzala eurozóna, Slováci naďalej veria v silu eura.
Väčšina Slovákov (89 %) je za to, aby v rámci EÚ fungovala európska hospodárska a menová únia s jednotnou menou. Až 68 % súhlasí s názorom, že euro zmiernilo negatívny dosah ekonomickej krízy.
Slováci majú pozitívny postoj k rozširovaniu EÚ
1. 3. 2011
Obyvatelia Slovenska majú nadpriemerne pozitívny postoj k ďalšiemu rozširovaniu EÚ.
Ako vyplýva z najnovšieho prieskumu Eurobarometer, podporuje ho 68 % populácie. Slováci sú však selektívni, pokiaľ ide o okruh štátov, ktoré by radi videli v únii. Najväčšiu podporu majú Švajčiarsko, Nórsko a Chorvátsko. Najnižšiu dostali Albánsko, Kosovo a Turecko.
Spotrebiteľská dôvera v EÚ rastie
18. 2. 2011
Spotrebiteľská dôvera v eurozóne i v celej Európskej únii sa vo februári zlepšila. Vyplýva to zo správy Európskej komisie.
Index dôvery pre eurozónu vo februári stúpol na mínus 9,9 bodu z revidovaných mínus 11,2 bodu v predchádzajúcom mesiaci. Index pre EÚ sa zvýšil na mínus 12,4 bodu z januárových mínus 12,6 bodu. Podľa analytikov je silný spotrebiteľský dopyt kľúčový pre udržateľný hospodársky rast v eurozóne. Úsporné opatrenia, ktoré veľa vlád z členských krajín EÚ zaviedlo, by však mohli mať na tento dopyt negatívny vplyv.