Štát získa dodatočne na daniach tri miliardy eur
1. 7. 2022
K dobru tento rok vyše jednu miliardu eur a na budúci rok ďalšie takmer dve miliardy. To je aktuálny účet pre štátnu kasu na základe nového odhadu výberu daní. Ten je totiž podstatne lepší, ako vláda očakávala vlani na jeseň pri tvorbe rozpočtu na rok 2022 s výhľadom na ďalšie roky.
Vojna na Ukrajine a sankcie voči Rusku síce znižujú rast nášho hospodárstva, na daniach to však necítiť. Dôležitým faktorom je, že výsledkom invázie je aj rast cien energií a dvojciferná inflácia.
Keďže štát neznížil daň z pridanej hodnoty, jej výber sa podstatne zvýši. A to tento rok oproti predpokladom o takmer 650 miliónov eur a ďalší rok o takmer 1,1 miliardy. Darí sa aj trhu práce, kde klesá nezamestnanosť a rastú nominálne platy, na základe čoho sa zvyšuje výber odvodov.
Vyplýva to z novej daňovej prognózy, ktorú dnes zverejnil Inštitút finančnej politiky pri...
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Brusel chce zmeny v U. S. Steel či Dusle
1. 2. 2021
Energeticky náročné podniky sa budú musieť vyrovnať so svojimi emisiami CO2. Plán obnovy počíta s pomocou Bruselu na úrovni stoviek miliónov eur.
Slovensko je európskou jednotkou. Nie však v lichotivom zmysle slova. Sme prví v pomere produkcie CO2 z priemyslu a spotreby fosílnych palív k celkovým emisiám. Priemysel totiž produkuje až 41 percent celkových slovenských emisií, pričom priemer Únie je o polovicu nižší. Prvú päťku top emitentov CO2 na našom trhu bezkonkurenčne vedie košická Steelka. Za ňou sa nachádzajú Slovenské elektrárne, chemička Duslo, rafinéria Slovnaft či cementáreň v Rohožníku CRH.
V
Brusel odobril pomoc pre krajiny zapojené do výroby nových batérií
27. 1. 2021
Európska komisia v utorok v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií. Projekt s názvom "European Battery Innovation" spoločne pripravili a oznámili Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Dvanásť členských štátov poskytne v nasledujúcich rokoch financovanie až do výšky 2,9 miliardy eur, pričom sa očakáva, že verejné financovanie pritiahne ďalších 9 miliárd eur súkromných investícií.
Výkonná podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla, že pre tieto obrovské inovačné výzvy pre európske hospodárstvo môžu byť riziká príliš veľké na to, aby ich mohol prijať len jeden členský štát alebo jedna spoločnosť.
"Dnešný projekt je príkladom toho, ako politika hospodárskej súťaže funguje ruka v ruke s inováciami a konkurencieschopnosťou," uviedla v správe pre médiá.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za Európsku alianciu batérií, upozornil, že zameraním sa na novú generáciu batérií pomôže tento silný celoeurópsky projekt spôsobiť revolúciu na trhu s batériami a posilní to aj strategickú autonómiu EÚ v sektore nevyhnutnom na ekologický prechod Európy a dlhodobú odolnosť.
"Pred asi tromi rokmi nebolo odvetvie batérií v EÚ takmer na mape. Dnes je Európa globálnym hotspotom batérií. Do roku 2025 bude výsledkom opatrení cez Európsku alianciu pre batérie odvetvie, ktoré bude schopné každý rok poháňať najmenej šesť miliónov elektrických automobilov," odkázal slovenský eurokomisár.
Komisia tvrdí, že vytvorením kompletného, dekarbonizovaného a digitálneho hodnotového reťazca batérií vznikne pre toto odvetvie konkurenčná výhoda, vytvoria sa nové pracovné miesta a zníži sa závislosť Únie od tretích krajín.
V
Švédsko znervózňuje rastúca príjmová nerovnosť
25. 1. 2021
Počet švédskych milionárov od roku 2019 prudko rastie, zatiaľ čo finančná situácia ostatných obyvateľov sa veľmi nelepší. Ministerka financií Magdalena Anderssonová označila prehlbujúcú sa nerovnosť za "zjavné riziko", keďže pandémia tento trend urýchlila. Vyššie dane pre bohatých zrejme neprichádzajú do úvahy, švédske zdanenie príjmov patrí už dnes k najvyšším na svete.
V rozhovore pre agentúru Bloomberg sa Anderssonová zverila so svojou obavou, že švédsku ekonomiku čaká po koronakríze zotavenie "v tvare K".
Ekonómovia týmto písmenom označujú situáciu, keď sa rôzne časti ekonomiky spamätávajú z recesie rôznym tempom. Podľa Anderssonovej Švédsku hrozí, že sa bohatí stanú ešte bohatšími a najzraniteľnejšie skupiny ľudí naopak o príjmy prídu.
Dôvodom je podľa nej politika centrálnych bánk, ktoré sa snažia nielen vo Švédsku nakopnúť hospodárstvo nízkymi úrokovými sadzbami.
Tie majú pozitívny vplyv na akciové trhy a vedú aj k rastu cien nehnuteľností. Anderssonová však varuje, že pandémia zasiahla predovšetkým sektor služieb a horšie platené pracovné pozície, ktoré zastávali najmä mladí ľudia bez majetku v podobe akcií či nehnuteľností. Z krokov centrálnych bánk tak profitujú iba bohatšie vrstvy obyvateľstva.
Švédska centrálna banka Riksbank síce v decembri 2019 po zhruba piatich rokoch ukončila éru negatívnych úrokových sadzieb, hlavnú sadzbu však stále drží na nule.
Hlavné švédske akciové indexy podľa Bloombergu od marca posilnili o 50 percent, zatiaľ čo ceny nehnuteľností boli v decembri medziročne o 13 percent vyššie.
"Ak nás čaká dlhšie obdobie s nízkymi sadzbami, nerovnosť bohatstva sa pravdepodobne prehĺbi. Ďalšou vecou, z ktorej mám obavy, je nezamestnanosť mladých. Z krízy z 90. rokov vieme, že dlhšie obdobie bez práce na začiatku produktívneho veku môže mať dlhodobé následky," uviedla ministerka.
Nezamestnanosť vo Švédsku sa vlani dostala na 8,5 percenta, tento rok sa podľa Anderssonovej vyšplhá na deväť percent. Bez práce je však pätina ľudí vo veku od 15 do 24 rokov.
V
Koronavírus naďalej predstavuje vážne riziko pre ekonomiku eurozóny
22. 1. 2021
Európska centrálna banka v súlade s očakávaniami nezmenila svoje výrazne akomodatívne nastavenie menovej politiky.
Varovala však, že rýchle šírenie nového koronavírusu predstavuje riziko ohrozujúce zotavovanie ekonomiky eurozóny, a potvrdila, že bude držať úrokové sadzby nízko, aby pomohla ekonomike prekonať koronakrízu.
Rada guvernérov ECB vo štvrtok nezmenila úrokové sadzby ani nastavenie mimoriadnych nástrojov, vrátane pandemického programu nákupu aktív (PEPP), na podporu ekonomiky.
Šéfka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii po skončení zasadnutia Rady guvernérov varovala, že pandémia nového koronavírusu naďalej predstavuje "vážne riziko" pre ekonomiku eurozóny.
"Opätovný prudký nárast infekcií novým koronavírusom a reštriktívne a predĺžené protipandemické opatrenia zavedené v mnohých krajinách eurozóny narušujú ekonomickú aktivitu," povedala Lagardová.
Začiatok očkovania v eurozóne je podľa nej dôležitým míľnikom pri riešení pokračujúcej koronakrízy. "Táto pandémia však naďalej predstavuje vážne riziko ohrozujúce verejné zdravie a eurozónu a globálne ekonomiky."
Podľa Lagardovej sú v tejto situácii nevyhnutné rozsiahle monetárne stimuly. Šéfka ECB priznala, že vyhliadky vývoja ekonomiky eurozóny v najbližších mesiacoch sú veľmi neisté.
V