Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
(Zdroj: hnonline.sk)
Európske akcie pokračujú v raste
27. 5. 2020
Na európskych akciových trhoch pretrváva dobrá nálada a v utorok predpoludním sa dostali najvyššie za 11 týždňov. Podporuje ich postupné uvoľňovanie reštrikcií a otváranie ekonomík. Po predĺženom víkende výrazne vzrástla londýnska burza.
Paneurópsky index STOXX Europe 600 sa v utorok o 10.00 h SELČ nachádzal s plusom o 0,87 percenta na 348,17 bodu, keď predtým sa dostal až na 349,72 bodu, čo bolo najviac od 10. marca. Index blue-chipov z eurozóny EuroStoxx 50 bol o 9.56 h SELČ v pluse o 0,80 percenta na 2995,01 bodu.
Hlavný nemecký index Dax sa v utorok tesne pred 10.00 h SELČ nachádzal o 0,61 percenta vyššie na 11 461,25 bodu. Kľúčový francúzsky index CAC 40 si polepšil o 1,17 percenta, taliansky FTSE MIB o 1,00 percenta, španielsky IBEX 35 o 1,3 percenta a britský FTSE 100 o 1,74 percenta.
Stimuly ECB musia zostať flexibilné
27. 5. 2020
Stimuly Európskej centrálnej banky (ECB) na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu musia zostať flexibilné, uviedol guvernér francúzskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Francois Villeroy de Galhau.
ECB nemusí v rámci stimulov pri nákupe vládnych dlhopisov zohľadňovať veľkosť jednotlivých ekonomík, povedal v rozhovore pre CNBC de Galhau. Týmto spôsobom reagoval na rozhodnutie nemeckého ústavného súdu, ktorý požaduje zachovanie tohto kľúča, aby sa predišlo riziku deformácie trhov. Treba však dodať, že rozhodnutie súdu sa týkalo iného programu ECB, nie toho, o ktorom hovoril. Nákup veľkých objemov vládnych dlhopisov je súčasťou snahy ECB o obmedzenie ekonomických následkov koronakrízy. V rámci núdzového pandemického programu nákupu (Pandemic Emergency Purchase Programme, PEPP) ohláseného v marci do konca tohto roka nakúpi dlhopisy v objeme 750 miliárd eur.
Európske štrukturálne a investičné fondy
25. 5. 2020
Novela zákona, ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, bola sa predložená ako iniciatívny materiál.
Cieľom novely zákona je reagovať na situáciu, ktorá nastala v spoločnosti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby Covid-19 vo vzťahu k implementácii pomoci a podpory poskytovanej z fondov v programovom období 2007-2013 v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a k implementácii príspevku poskytovanému z európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v zmysle zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Opatrenia, ktoré sú obsiahnuté v zákone, sú dočasného charakteru, pričom ich časová pôsobnosť je určená uplynutím šiestich mesiacov od odvolania mimoriadnej situácie podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov alebo núdzového stavu podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, ktoré boli vyhlásené v súvislosti s Covid-19.
Cieľom dočasných opatrení je umožniť poskytovateľom, prijímateľom aj ostatným subjektom participujúcim na implementácii poskytovania pomoci, podpory a príspevku z fondov EÚ flexibilnejšie sa prispôsobiť zmenám, ktoré vo vzťahu k pandémii v spoločnosti nastali, tak, aby bola v čo najväčšej možnej miere zabezpečená plynulosť čerpania finančných prostriedkov už zazmluvnených projektov, aby boli zjednodušené existujúce procesy a zároveň sa umožnilo poskytovateľom operatívne reagovať na požiadavky súvisiace s presmerovaním finančných prostriedkov vo vzťahu k už vyhláseným, prípadne pripravovaným výzvam, a to výlučne v reakcii na Covid-19. Tieto opatrenia sú preto smerované tak na vyhlasovanie výziev a schvaľovací proces žiadostí o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, ako aj samotnú realizáciu a financovanie projektov.
Súkromný sektor eurozóny spomalil viac, než sa čakalo
22. 5. 2020
Pokles súkromného sektora eurozóny sa v máji spomalil viac, než sa čakalo, naďalej však zostáva v hlbokej kontrakcii. Dôvodom sú reštriktívne opatrenia prijaté na zastavenie šírenia ochorenia COVID-19.
Zložený index nákupných manažérov (PMI) pre eurozónu v máji stúpol na 30,5 bodu z rekordného minima 13,6 bodu v apríli, uviedla firma IHS Markit. Index však naďalej zostáva hlboko pod 50-bodovou hranicou, ktorá oddeľuje kontrakciu od expanzie. Ekonómovia počítali s nárastom indexu len na 25 bodov. "Eurozóna zaznamenala v máji ďalší kolaps podnikateľskej aktivity, ale údaje tohto prieskumu prinajmenšom priniesli upokojujúce signály, že prepad zrejme dosiahol dno v apríli," povedal hlavný ekonóm IHS Markit Chris Williamson. "HDP v 2. kvartáli zrejme aj tak padne bezprecedentným spôsobom, zhruba o 10 % v porovnaní s 1. štvrťrokom, ale zvýšenie PMI podporuje očakávania, že pokles bude miernejší, keďže reštrikcie sa budú do leta ešte uvoľňovať." Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters počítajú v 2. štvrťroku s poklesom hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny o 11,3 %. PMI pre sektor služieb v máji stúpol na 28,7 bodu z 12 bodov v predchádzajúcom mesiaci a index pre výrobný sektor na 39,5 bodu z 33,4 %.