Slovensko dostane z Bruselu osem miliárd
29. 5. 2020
Vytvorenie rezervy v objeme 750 miliárd eur si vyžiada zavedenie nových daní aj zvýšenie platieb krajín do európskeho rozpočtu.
Prepad ekonomiky európskeho hospodárstva bude tento rok dvakrát hlbší, než to bolo po finančnej kríze pred dvanástimi rokmi. Európska centrálna banka predpokladá, že výkon krajín eurozóny spadne o osem až 12 percent. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová preto včera predstavila rozsiahly plán pomoci v objeme 750 miliárd eur. Pol bilióna eur majú tvoriť priame platby, na ktoré si chce Brusel požičať na finančných trhoch. Zvyšných 250 miliárd poskytne vo forme úverov. Komisia chce za dlh ručiť budúcim sedemročným rozpočtom na roky 2021 až 2027.
(Zdroj: hnonline.sk)
Zemanovo víťazstvo neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku
29. 1. 2018
Znovuzvolenie Miloša Zemana za českého prezidenta neovplyvní priamo ani finančné trhy, ani ekonomiku. Analytici však očakávajú, že investori budú venovať ďalšiemu vnútropolitickému vývoju v Česku značnú pozornosť.
Víťazstvo úradujúcej hlavy štátu v prezidentských voľbách 2018 môže napomôcť aj exportu na východné trhy, tvrdia znalci pomerov. "Samotné znovuzvolenie Zemana na Hrad bude mať neutrálny dopad na českú ekonomiku. Na ekonomiku majú najväčší vplyv rozhodnutie vlády a centrálnej banky. Ani jeden z prezidentských kandidátov nemal v programe diskusie o zmene ekonomického nastavenia v ČR. Ekonomike sa darí a iba máloktorý politik by sa teraz chcel púšťať do zásadných ekonomických zmien," uviedol pre internetový server Novinky ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Podľa jeho názoru bude Miloš Zeman s určitosťou pokračovať v úzkych vzťahoch s Ruskom a Čínou, z čoho budú profitovať najmä veľké spoločnosti. Pre malé a stredné podniky v ČR je podstatne dôležitejšia podpora vnútorného spotrebiteľského trhu a využívanie európskych dotácií. Pokiaľ Zeman bude propagovať ČR na Východe, tak bude vhodné, aby vláda krajiny propagovala ČR zasa na Západe, dodal.
Macedónsko predstavilo dva kroky, ktorými chce prispieť k vyriešeniu sporu s Gréckom
26. 1. 2018
Macedónsko oznámilo ďalšie dva kroky, ktoré by mali prispieť k urýchleniu riešenia dlhoročného sporu s Gréckom o názov tejto postjuhoslovanskej republiky.
Tak medzinárodné letisko v macedónskej metropole Skopje, ako aj diaľnica spájajúca macedónsku metropolu s macedónsko-gréckou štátnou hranicou nebudú už niesť v budúcnosti meno Alexandra Veľkého. V Davose to po stredajšom rokovaní s gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom oznámil predseda macedónskej vlády Zoran Zaev. Využívanie mena macedónskeho panovníka vnímali v Grécku ako "provokáciu" a "prevzatie gréckej histórie" majoritne slovanským Macedónskom. Grécko požaduje, aby si susedná krajina zmenila svoj názov, pretože rovnako sa nazýva aj najväčšia grécka provincia. Predseda tamojšej vlády Alexis Tsipras však vyjadril v stredu nádej, že veto vstupu Macedónska do Severoatlantickej aliancie (NATO) a Európskej únie (EÚ) zo strany Atén sa po vyriešení tohto sporu stane minulosťou. Obaja lídri uviedli, že začnú uplatňovať celý rad opatrení na vybudovanie vzájomnej dôvery.
Česi obsadili slovenský nápojový trh
24. 1. 2018
V nápojárskom segmente sa odohral významný obchod. Sladené nápoje Pepsi, Mirinda, 7Up, Gatorade, Mountain Dew, Lipton a Toma spolu s distribúciou zemiakových čipsov Lay´s a Cheetos menia na Slovensku, v Česku a Maďarsku majiteľa. Na tróne vystrieda nadnárodnú spoločnosť PepsiCo česká spoločnosť Karlovarské minerálne vody.
Koncom novembra sa o zmene vlastníckych štruktúr výrobcu iba špekulovalo. Včera českí nápojári informáciu potvrdili. Obchod by mal byť dokončený v prvej polovici tohto roku. Na jeho zavŕšenie totiž musia dať zelenú najskôr Róbert Turzaprotimonopolné úrady jednotlivých krajín. „Vďaka tejto akvizícii budeme schopní ponúknuť spotrebiteľom portfólio z najprémiovejších produktov. V Česku, Maďarsku i na Slovensku doplníme našu existujúcu ponuku pre Horeca segment o doteraz chýbajúcu kategóriu kolových nápojov,“ uvádza generálny riaditeľ spoločnosti Karlovarské minerálne vody Alessandro Pasquale.
Za energie platíme najviac v EÚ
22. 1. 2018
Prísľub poklesu cien energií stále visí vo vzduchu. Hovorí sa o ňom aj v horizonte najbližších mesiacov.
Elektrina a plyn nad zlato. Platenie faktúr, či už pre podnikateľov alebo domácnosti, sa však rozprávkou jednoznačne nazvať nemôže. Zo štatistík Eurostatu totiž vyplýva, že aj po rokoch prísľubov má Slovensko dlhodobo najvyššie ceny energií spomedzi krajín Európskej únie. Netýka sa to len ich nominálnych hodnôt, ale aj v porovnaní parity kúpnej sily. Teda koľko si vlastne môžeme dovoliť energie v porovnaní s inými štátmi.