Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
OECD vyradila Slovensko zo zoznamu tzv. klasifikovaných krajín
10. 2. 2009
Podľa najnovšieho hodnotenia OECD Slovensko dosiahlo pri meraní rizika splácania úverov pre zahraničných obchodných partnerov rating "0". Vďaka tomu nie je viac v zozname tzv. klasifikovaných krajín. Slovensko dosiahlo maximálnu úroveň ratingu.
Krajiny
dostávajú pri hodnotení rating od 1 do 7, pričom platí, že čím nižšia hodnota,
tým menšie riziko. Z 32 hodnotených krajín je Slovenskou jedinou krajinou,
ktorá si polepšila.
Podľa generálneho sekretára OECD napriek zníženiu odhadu
rastu Slovensko bude jednou z mála krajín, ktorých ekonomika zaznamená
pozitívnu hodnotu rastu napriek prebiehajúcej kríze.
EÚ žiada revízia mobilných poplatkov
9. 2. 2009
Európska komisia chce požiadať národných regulátorov telekomunikácií, aby obmedzili výšku poplatkov za posielanie textových správ a ukončenie hovorov medzi konkurenčnými mobilnými sieťami.
Očakáva, že
oklieštenie zisku za bezdrôtové služby prinúti mobilné telekomunikačné
spoločnosti investovať viac do optických sietí.
Brusel sa chce týmito
skutočnosťami zaoberať v apríli alebo v máji. Malo by ísť o širšiu revíziu súčasného systému vzájomného
spoplatňovania služieb konkurenčnými mobilnými operátormi.
Hoci stanovisko Komisie bude mať pravdepodobne iba charakter
odporúčania, pôjde o silné politické gesto a impulz.
Mobilní operátori sa bráni a tvrdia, že drastické zníženie
poplatkov za ukončenie hovoru môže naopak služby zdražieť.
Brusel je presvedčený, že zníženie ukončovacích poplatkov
bude stimulom, aby mobilní operátori viac investovali do tzv. sietí ďalšej generácie (NGN), ktoré
umožnia poskytovať kvalitné vysokorýchlostné dátové služby, ako i celú paletu
ďalších služieb, ako sú napríklad sofistikovaná tele-práca, či digitálne
internetové TV vysielanie.
Lídri EÚ a USA chcú posilňovať vzťahy s Ruskom
9. 2. 2009
Lídri EÚ a USA chcú posilniť vzťahy s Ruskom a budovať novú bezpečnostnú architektúru. Vyhlásili to cez víkend na 45. ročníku Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.
Zišlo sa na nej viac ako 300 účastníkov, medzi nimi asi tucet
premiérov a hláv štátov a približne 50 ministrov. Ameriku zastupoval nový americký viceprezident Joe Biden a Rusko
prvý vicepremiér Sergej Ivanov.
Diskusie boli zamerané
na kontroverzné regionálne i globálne bezpečnostné témy:
transatlantické vzťahy, izraelsko-palestínsky konflikt, Irak, boj proti
Talibanu v Afganistane, iránsky jadrový program, či vzťahy Ruska so
Západom.
Zatiaľ najväčším ústupkom je zdržanie plánov na výstavbu
protiraketového systému v Poľsku a Českej republike.
Poľský obrat v energetike
6. 2. 2009
Zásadný obrat vo svojej energetickej politike robí Poľsko. Do roku 2025 chce mať dve funkčné jadrové elektrárne a tým sa zbaviť závislosti na uhlí.
Poľsko patrilo medzi krajiny, ktoré nesúhlasili so zavádzaním plného
obchodovania emisných povoleniek v energetickom sektore. Vo výrobe energie
totiž až na 95 % závisí na uhlí. Dve nové elektrárne by túto závislosť mali
znížiť.