Rada Európskej únie schválila zákon o slobode médií a redakčnej nezávislosti
27. 3. 2024
Rada Európskej únie schválila Európsky zákon o slobode médií, ktorého cieľom má byť ochrana slobody médií, plurality a redakčnej nezávislosti v krajinách EÚ. Legislatíva zakladá spoločný rámec pre fungovanie mediálnych služieb na vnútornom trhu EÚ a zavádza opatrenia na ochranu novinárov a verejnoprávnych i súkromných médií od politického zasahovania. Zároveň im uľahčí cezhraničnú prevádzku v rámci spoločenstva. Oznámila to Rada na svojej webovej stránke, uvádza TASR.
Nové pravidlá majú zaručiť občanom prístup k slobodným a pluralitným informáciám a určujú povinnosti členským štátom, aby zabezpečili podmienky na ich ochranu. Regulácia je podľa Rady odpoveďou na obavy z politizácie médií a ich netransparentného vlastníctva.
Zákon ustanovuje nezávislú európsku radu pre mediálne služby, ktorej členmi budú predstavitelia orgánov zodpovedných za médiá na úrovni členských štátov. Jej úlohou bude dohliadať nad dodržiavaním zákona o slobode médií a poskytovať poradné stanoviská Európskej komisii.
mysel vypracovať zákon o slobode médií v EÚ predstavila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vo svojej správe o stave Únie v roku 2021. Následne Komisia vypracovala návrh a rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom o konečnej podobe legislatívy sa skončili v decembri 2023. Pred dvoma týždňami schválil zákon Európsky parlament...
S
(Zdroj: aktuality.sk)
Zdražovanie služieb separovaného zberu odpadov
22. 1. 2009
V dôsledku svetovej finančnej krízy dochádza aj k zdražovaniu služieb separovaného zberu odpadov. Klesajúce ceny druhotných surovín v čase finančnej krízy spôsobujú, že separácia a následný predaj triedeného odpadu sa stáva menej výnosným.
Odpoveďou na súčasné výkyvy je podľa Slovenského priemyselného združenia pre
obaly a životné prostredie vytvorenie systému manažmentu odpadov z obalov,
ktorý bude transparentný a udržateľný. Systém vydávania potvrdení o zbere a
recyklácii by mal pomôcť vniesť do separovaného zberu viac finančnej rovnováhy.
Znenie zákona, ktoré sa dostalo na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR však
nezlepší finančnú situáciu samospráv a bude znamenať návrat k úplnému vyvážaniu
odpadov na skládky a potlačeniu separovaného zberu odpadu.
Európske krajiny budú robiť zodpovednú štrukturálnu politiku
22. 1. 2009
Krajiny strednej a východnej Európy, ktoré finančná kríza zasiahla výraznejšie ako sa čakalo, sa po jej skončení opäť vydajú na dráhu silného rastu. Aby sa podobným ekonomickým otrasom v budúcnosti vyhli, musia znížiť svoju zadĺženosť a závisloť od vývozu.
Zhodli sa na tom účastníci ekonomickej
konferencie Euromoney vo Viedni. Jedným
z krokov je okrem znižovania deficitu robenie zodpovednej štrukturálnej
politiky.
Odborníci sa zhodli, že po určitom čase stredo- a
východoeurópsky región bude pokračovať v raste. Prijatie jednotnej európskej
meny je dôvodom približovania sa k vyspelej Európe. Väčšina rakúskych
spoločností potrvrdila snahu zostať v
regióne (tehelne Winergerger, rafinéria OMV, Erste bank, ktorá vlastní
Slovenskú sporiteľňu, Vig - materská
firma poisťovne Kooperatíva).
Kroky na zmiernenie krízy
- znižovanie rozpočtového deficitu
- znižovanie závislosti od exportu
- podpora domácej spotreby
- zníženie zadĺženia krajín
- stabilizácia bánk
- zlepšenie regulácie a legislatívy
Rôzne formy rodičovskej dovolenky
21. 1. 2009
Výbor pre práva žien v Európskom parlamente zorganizoval verejné vypočutie na tému "Rodičovská dovolenka, otcovská a materská dovolenka". Reagoval tak na návrh zmeny európskej smernice upravujúcej túto oblasť.
Účastníci sa zhodli, že prípadná dlhšia materská dovolenka, ktorá by pre ženu znamenala dlhší čas mimo pracovného trhu si vyžaduje, aby sa pri dieťaťti striedali obaja rodičia. Podobne sa to deje vo Švédsku, ktoré je dávané v oblasti rovnosti pohlaví za vzor. Dokonca je tam možné, aby obaja rodičia zostali spolu s dieťaťom v prvom roku jeho života.
Implementácia záchranných plánov členských krajín EÚ
21. 1. 2009
Ministri financií na stretnutí Rady Ecofin diskutovali o opatreniach, ako zvrátiť zlé ekonomické prognózy na rok 2009. V centre pozornosti bola implementácia záchranných plánov jednotlivých členských krajín.
Svoje záchranné balíky predložilo Európskej komisii doteraz 18
krajín. Najväčší ekonomický stimul plánuje Nemecko, najdiskutovanejším bol
britský návrh na ochranu bánk proti tzv. toxickým aktívam. Krajiny sa zatiaľ
nezhodli, že britský model by mal byť vzorom pre Európu.
Európski ministri za hlavnú príčinu krízy označili krach na
finančných trhoch a predpokladajú, že očakávaný negatívny vývoj ešte stále
nedosiahol svoj vrchol.