Príspevky z fondov EÚ
5. 4. 2022
Novela zákona o príspevkoch z fondov Európskej únie bol vypracovaný v spolupráci s Ministerstvom financií Slovenskej republiky za oblasť finančného riadenia, vládneho auditu a finančných nástrojov a za oblasť systému kontroly verejného obstarávania pri čerpaní finančných prostriedkov z fondov Európskej únie aj v spolupráci s Úradom pre verejné obstarávanie.
Cieľom právnej úpravy je nastaviť právne prostredie pre implementáciu príslušných nariadení Európskej únie v podmienkach Slovenskej republiky. Zákon určuje postavenie a právomoci jednotlivých orgánov verejnej správy v procese využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie. Ustanovuje úlohy vlády Slovenskej republiky ako vrcholného orgánu výkonnej moci v oblasti využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a súčasne definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, platobný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán, koordinačný orgán pre finančné nástroje a orgány v oblasti integrovanej územnej investície. Novela zákona okrem určenia úloh jednotlivých subjektov zapojených do implementácie ustanovuje základné princípy a procesy riadenia a kontroly poskytovania príspevku, vrátane návratnej formy pomoci a obsahuje tiež procesné ustanovenia pri rozhodovaní o žiadosti o poskytnutie príspevku. Tiež upravuje aj proces vysporiadania finančných vzťahov v prípade, ak je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť. Novela zákona zároveň upravuje konflikt záujmov v procese poskytovania príspevku z fondov Európskej únie.
K
Európska kultúrna identita
11. 1. 2010
Španielsko vyvinie na upevnenie európskej kultúrnej identity viac úsilia. Počas minulotýždňovej návštevy Rady to potvrdila to ministerka kultúry Ángeles González-Sinde. Medzi priority svojho šesťmesačného predsedníctva Španielsko v kultúrnej oblasti zaradilo rozvoj kultúrneho turizmu vytvorením značky Európskeho kultúrneho dedičstva, digitalizáciu kultúrneho trhu a zviditeľnenie kultúry ako záruku sociálneho a ekonomického rozvoja. Kultúre by sa v Európe mala venovať rovnaká pozornosť ako iným, viac rozvinutým odvetviam.
Akcie, ktoré bude predsedníctvo organizovať, sa zamerajú na prezentáciu kultúrneho dedičstva a súčasných umelcov, rovnosť pohlaví, medzikultúrny dialóg a rozmanitosť. Kultúrne snahy krajina bude rozvíjať predovšetkým doma alebo zasielať propagačné materiály do rôznych geografických oblastí osobitného záujmu, akou je Brusel, Budapešť a Šanghaj. Toto úsilie chce v rámci masívnej kultúrnej kampane vyvíjať po celom svete.
Španielsko, ako prvá predsednícka krajina EÚ, ktorá sa Lisabonskou zmluvou, prezentuje sociálne a kultúrne iniciatívy ako strategické aj pre ekonomický rozvoj. Podľa ministerky je kultúra základom pre Európu rovnako, ako je Európa základom pre kultúru.“
Zdravotná starostlivosť zvyšuje ekonomický rast
11. 1. 2010
Podľa správy, ktorá bola dnes zverejnená v Paríži, by riešenie nerovnosti v zdravotnej starostlivosti prispelo k zvýšeniu dlhodobého ekonomického rastu. Nerovnosť v zdravotnom stave medzi rôznymi skupinami občanov podľa správy ročne pripraví štát až o 1,4 percenta HDP. Dokument volá po zvýšení investícií do oblasti sociálnych a zdravotných služieb.
K zverejneniu dokumentu prichádza v čase keď sa vlády jednotlivých členských štátov snažia verejné výdavky obmedziť. Eurokomisárka pre oblasť zdravotníctva varovala, že ide o kontraproduktívny krok.
Nová správa, ktorá bola publikovaná ako časť projektu „Determine“ financovanom Európskou úniou a zameranom na socio-ekonomické determinanty zdravia, hovorí, že je potrebné používať ekonomické argumenty a pomocou nich lobovať u politikov. Cieľom ekonomických argumentov má byť získať priame prostriedky na riešenie problémov ohľadne nerovnosti v zdravotnej starostlivosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vyčíslila, že päťdesiatpercentný rozdiel medzi bohatými a chudobnými krajinami vo veľkej miere spôsobuje práve zlý zdravotný stav obyvateľstva v chudobnejších krajinách a tamojšia nižšia očakávaná dĺžka života. Zvýšenie očakávanej dĺžky života pri narodení o 10 % by podľa WHO mohlo zvýšiť ekonomický rast až o 0,35 % ročne.
Existujú aj dôkazy, že ekonomiky rozvinutých krajín rastú spoločne s tým ako klesá zdravotná nerovnosť, tvrdia autori štúdie.
Veľké rozdiely v zdravotnej starostlivosti existujú nielen v jednotlivých štátoch Európskej únie, ale aj medzi štátmi navzájom. V praxi sú rozdiely v očakávanej dĺžke života až osem rokov. Faktormi, ktoré prispievajú k vyššej kvalite života, sú podľa správy príjem, vzdelanie, podmienky v práci a na bývanie spolu s prístupom k zdravotnej starostlivosti.
Minulý rok Komisia ohlásila sériu krokov namierených práve na potláčanie zdravotnej nerovnosti v Európe.
Komisárka krajiny zároveň vyzvala, aby využívali eurofondy na vylepšenie systému zdravotníctva a zníženie medzier medzi jednotlivými štátmi v tejto oblasti, najmä pomocou vytvárania a skvalitňovania zdravotníckych zariadení a dostupnosti vody a sanitačných služieb.
Hospodárska kríza môže byť dôvodom na harmonizáciu daní v EÚ
8. 1. 2010
Podľa politických expertov v Európskom parlamente (EP), môže byť hospodárska kríza príležitosťou na harmonizáciu priamych daní a väčšiu koordináciu fiškálnych politík. Najmä na tých, ktorí nesúhlasia s federalistickým usporiadaním Európskej únie harmonizácia priamych daní pravdepodobne môže pôsobiť ako päsť na oko. V dlhodobej vízii, ktorú predstavili v decembri 2009 experti EP, však spolu s hlbšou integráciou európskych ekonomík hrá hlavnú rolu.
Správa predstavuje len názory odborníkov a nevyjadruje oficiálnu politiku Európskeho parlamentu. Správa pracuje s tromi scenármi, k naplneniu ktorých by mohlo dôjsť v nadchádzajúcich piatich až desiatich rokoch. V dokumente sa uvádza, že aj napriek tomu, že hlbšia harmonizácia priamych daní by bola žiaduca, je zatiaľ nerealistická.
Témou firemných daní sa dokument zaoberá aj v súvislosti s tým, ako zlepšiť prístup malých a stredných podnikov na jednotný trh. Odborníci dlhodobé riešenie vidia práve v jednotnom daňovom základe. Dovtedy, kým bude takéto riešenie prijaté, majú mať firmy právo zdaniť svoje príjmy podľa zákonov platných v ich domovskej krajine, nezávisle od toho, z ktorej zeme ich zisk pochádza.
Celoeurópsky licenčný systém v oblasti internetovej hudby a filmu
8. 1. 2010
Španielske predsedníctvo si ako jeden z cieľov stanovilo riešenie problému digitálneho autorského práva a internetového pirátstva. Návrh na vytvorenie celoeurópskeho alebo „multi-teritoriálneho“ licenčného systému v oblasti hudby a filmu na internete tak opäť ožíva.
V Európe hudobné autorské práva spravuje viacero spoločností, ktoré vyberajú patentové poplatky za to, keď sa piesne hrajú naživo alebo keď ich hrajú v médiách, vrátane internetu. Doteraz sa týmto spoločnostiam darilo chrániť autorské práva na národnej úrovni, ale s rastom významu internetu rastie aj potreba vytvoriť cezhraničný biznis model v tejto oblasti.
Eurokomisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroes v júli 2009 začala dláždiť cestu na vytvorenie celoeurópskej inkasnej spoločnosti keď sa jej podarilo presvedčiť 24 európskych spoločností na to, aby vo svojich kontraktoch upustili od klauzuly, ktorá autorovi hudby znemožňuje prechod do inej spoločnosti.
K prerokovaniu oblasti manažmentu digitálnych práv dôjde pravdepodobne na májovom stretnutí ministrov telekomunikácií členských štátov EÚ v Madride.
O zavedení celoeurópskeho systému licencovania Európska komisia diskutuje už od roku 2004, kedy sa Viviane Reding stala eurokomisárkou pre informačnú spoločnosť a médiá. Exekutíva EÚ svoje plány po prvý raz nahlas vyjadrila v tzv. reflekčnom dokumente v októbri 2009.