Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecko sa približuje k recesii
9. 1. 2019
Akciové trhy sa počas posledných dní dostali do zelených čísel najmä vďaka rétorike šéfa Fedu Jeroma Powella, ktorý sa vyjadril, že Fed je pripravený zvoľniť tempo zvyšovania úrokových sadzieb, ako aj kvôli očakávaniam o naplnení obchodnej dohody medzi USA a Čínou.
Spomalenie zvyšovania úrokových sadzieb už započítavajú aj klesajúce výnosy amerických vládnych dlhopisov. Mračná nad globálnou ekonomiku aj napriek týmto pozitívnym správam ostávajú aj naďalej zatiahnuté kvôli očakávanému spomaleniu rastu.
Do EÚ sa z Británie presúvajú tisíce ľudí a 900 miliárd eur
9. 1. 2019
Do nových finančných uzlov v Európskej únii (EÚ) sa z Británie pred brexitom presúvajú aktíva v hodnote takmer 800 miliárd libier (889 miliárd eur). Uviedla to poradenská spoločnosť EY.
Británia má koncom marca opustiť európsky blok. Ale predtým musí ešte parlament schváliť dohodu o brexite, ktorá zabráni náhlemu prerušeniu vzťahov s EÚ. Parlament má o dohode hlasovať na budúci týždeň, no stále nie je jasné, či ju schváli. Čím viac sa blíži 29. marec a čím väčšia bude hrozba brexitu bez dohody, tým viac aktív sa prevedie do EÚ, povedal Omar Ali, vedúci oddelenia finančných služieb EY v Británii, podľa ktorého sa spolu s aktívami presúvajú aj niektoré pracovné pozície. EY monitoruje "brexitové plány" 222 finančných firiem od referenda v júni 2016, v ktorom obyvatelia Spojeného kráľovstva rozhodli o jeho odchode z EÚ.
Európania majú byť USA vďační, hovorí Trump
7. 1. 2019
Amerického prezidenta Donalda Trumpa teší, že v Európe nie je obľúbený. Podľa neho to dokazuje, že postupuje správne, uviedol na stredajšej schôdzi vlády v Bielom dome. Sťažoval sa pri tom, že USA preukazujú európskym národom „obrovskú službu“, za ktorú sa nedočkali vďaky.
Trump na prvej tohtoročnej schôdzi vlády zdôraznil, že Spojené štáty musia prinútiť európske krajiny k tomu, aby zvýšili svoj podiel na financovaní obrany, a to predovšetkým v súvislosti s NATO. „Nemám byť v Európe obľúbený. Keby som bol, nerobil by som svoju prácu správne,“ uviedol prezident. Podľa Trumpa Európa pristupuje voči Spojeným štátom nespravodlivo nielen v oblasti obrany, ale aj obchodu. Prezident vo svojej reči skritizoval aj svojich predchodcov, ktorí podľa neho dopustili, že USA platia za bezpečnosť cudzích národov.
Vyhliadky britskej ekonomiky sú neisté
4. 1. 2019
Britskí ekonómovia očakávajú, že brexit a s ním spojené neistoty spôsobia oslabenie britskej ekonomiky. Nina Skerová z ekonomického inštitútu Centre for Economics and Business Research (CEBR) povedala v rozhovore pre Financial Times, že nehľadiac na dlhodobé vplyvy bude rok "2019 pre britskú ekonomiku zlý alebo ešte horší".
Diane Coyleová z Cambridgeskej univerzity poukázala na chaos v politickej oblasti. Vyhliadky sú podľa nej "niečo medzi matnými a katastrofálnymi". Vo všeobecnosti ekonómovia očakávajú, že v najlepšom prípade tempo expanzie bude stagnovať na aktuálnych 1,5 percenta. Naďalej nie je jasné, akú podobu bude brexit mať. Ako povedal Charles Goodhart z London School of Economics, "nevieme, aký brexit vystúpi z hmly". Firmy sa preto pripravujú na najhoršie. Ekonómka Rebecca Hardingová povedala pre Financial Times, že britská ekonomika sa musí pripraviť na tvrdé pristátie. Coyleová si myslí, že pokles investícií na začiatku roka by mohla do istej miery vykompenzovať vyššia spotreba. Mnohé domácnosti si totiž vzhľadom na neistú situáciu budú hromadiť zásoby.