Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Taliansko sa vyhne sankciám
20. 12. 2018
Európska komisia (EK) a Taliansko dosiahli dohodu okolo rozpočtu na budúci rok. Oznámil to v stredu podpredseda EK Valdis Dombrovskis. Dohoda znamená, že Taliansko sa vyhne sankciám Európskej únie (EÚ) za porušenie rozpočtových pravidiel.
Taliansko pôvodne poslalo do Bruselu návrh rozpočtu na rok 2019, ktorý počítal so schodkom 2,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To znamenalo trikrát vyšší rozpočtový deficit, ako navrhovala predchádzajúca talianska vláda. EK návrh Talianska zamietla, čo urobila prvýkrát v histórii EÚ. Ako uviedla, taký deficit neumožňuje znižovanie extrémne vysokého dlhu krajiny, čo bol aj pôvodný prísľub predchádzajúcej talianskej vlády. Súčasná vláda dlho odmietala ustúpiť, nakoniec tak ale pre obavy z možných vysokých sankcií zo strany Bruselu urobila. S cieľom vyhnúť sa disciplinárnemu konaniu Rím predložil nový návrh s plánovaným rozpočtovým schodkom 2,04 percenta HDP. Rozpočet zároveň počíta s rastom ekonomiky na budúci rok o jedno percento, zatiaľ čo pôvodný predpokladal hospodársky rast na úrovni 1,5 percenta.
Centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič
19. 12. 2018
Možno je v kríze medzinárodná politika, možno globálna ekonomika, no určite centrálne bankovníctvo. Veľká finančná kríza odhalila, že centrálne banky nevedia o peniazoch takmer nič.
Znie to paradoxne, keď inštitúcie, ktoré tvrdia, ako zachraňujú svet, majú na veci iba pramalý dosah. Najväčším potvrdením tejto myšlienky je Japonsko. Krajina drží nulové sadzby a robí kvantitatívne uvoľňovanie (QE) už 20 rokov. Bez výsledku. Nepomohlo mu ani premenovanie na „kvantitatívne a kvalitatívne uvoľňovanie“. A ani to, keď centrálna banka povedala, že nebude cieliť dvojpercentnú úroveň inflácie - ona ju výrazne prestrelí! Jadrová inflácia napriek tomu ostala na jednom percente. A na úrovni jedného percenta sa pohybuje aj jadrová inflácia v eurozóne. Biedna úroveň na to, že ECB minula na kvantitatívnom uvoľňovaní 2,6 bilióna euro. Draghi už roky tvrdí, že inflácia je za rohom. Rok za rokom potvrdzuje, že centrálna banka skutočne nevie, čo robí. Sebavedomie jej však nechýba.
Europarlament schválil uznesenie pozastaviť financie pre Agrofert
18. 12. 2018
Európsky parlament dnes schválil uznesenie vyzývajúce Európsku komisiu na prijatie krokov vo veci možného konfliktu záujmov českého premiéra Andreja Babiša. Prijatý text, ktorý spoločne predložili kluby ľudovcov, konzervatívcov a Zelených, najmä požadovali pozastavenie európskych financií pre skupinu Agrofert.
Za uznesenie sa vyslovilo 434 poslancov, proti bolo 64 a hlasovania sa zdržalo 47 členov EP. Europarlament má celkom 751 poslancov. Kľúčový bod rezolúcie vyzýva komisiu, "aby sa touto otázkou neodkladne zaoberala na základe stanoviska svojej právnej služby" a prijala potrebné kroky "vrátane pozastavenia všetkého financovania z Únie určeného koncernu Agrofert, pokiaľ nebude konflikt záujmov plne vyšetrený a vyriešený". Právnici EK v spomínanej analýze, ktorá sa objavila v médiách začiatkom mesiaca, dospeli k záveru, že Babiš stále profituje z činnosti Agrofertu, hoci ho previedol do zvereneckého fondu. Pretože má zároveň ako premiér zásadný vplyv na rozhodovanie spojené s využívaním peňazí prichádzajúcich z európskeho rozpočtu, nemala by podľa nich firma mať nárok na podporu z európskych fondov.
Miera inflácie v eurozóne sa nečakane znížila na 1,9 percenta
17. 12. 2018
Medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v eurozóne sa v novembri nečakane znížilo na 1,9 percenta z októbrových 2,2 percenta. Uviedol to európsky štatistický úrad Eurostat, ktorý tak o jednu desatinu percentuálneho bodu upravil smerom nadol svoj predbežný odhad zverejnený koncom minulého mesiaca. V rovnakom období minulého roka predstavovala miera inflácie 1,5 percenta.
V celej Európskej únii potom miera inflácie v novembri klesla na dve percenta z 2,2 percenta v októbri. Vlani v novembri predstavovala 1,8 percenta. Výrazne sa v novembri zvyšovali ceny energií - medziročne vzrástli o 9,1 percenta - a ceny potravín a služieb. Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa kolísavé ceny čerstvých potravín a energií, sa znížila na 1,1 percenta z 1,2 percenta v októbri. Medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ vykázalo najslabší rast cien Dánsko (0,7 percenta), naopak najprudšie rástli ceny v Rumunsku (o 3,2 percenta). Česká republika bola podľa meraní Eurostatu pod európskym priemerom, ceny sa tu v novembri medziročne zvýšili o 1,6 percenta. Európska centrálna banka (ECB) sa usiluje o to, aby sa inflácia pohybovala tesne pod dvoma percentami. Tento cieľ je síce naplnený, ale banka poukazuje na pomerne nízku jadrovú infláciu. Preto záverom roka ukončí svoje rozsiahle nákupy dlhopisov na podporu ekonomického rastu, ale zvýšenie základnej úrokovej sadzby sa nečaká skôr ako v polovici budúceho roka.