Priemyselná výroba v EÚ a eurozóne sa v septembri znížila o dve percentá
15. 11. 2024
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta.
Priemyselná výroba v krajinách EÚ sa v septembri podľa sezónne prepočítaných údajov oproti predchádzajúcemu mesiacu znížila o dve percentá. Vo svojej správe to uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa výroba znížila rovnako ako v celej EÚ o dve percentá.
V auguste, výroba v celej EÚ podľa upravených údajov medzimesačne stúpla o 1,2 percenta. V krajinách platiacich eurom rast predstavoval 1,5 percenta a v Česku 1,8 percenta.
Na Slovensku sa výkon priemyslu v septembri medzimesačne zvýšil o 1,3 percenta a medziročne o 2,5 percenta. Najviac výroba medzimesačne klesla v Írsku (- 10,7 percenta), Dánsku (- päť percent) a Holandsku (- 2,9 percenta). Najvyšší nárast bol zaznamenaný v Chorvátsku (5,8 percenta), Portugalsku (2,7 percenta) a Slovinsku (1,6 percenta). Z veľkých únijných ekonomík zaznamenalo najväčší pokles Nemecko, kde predstavoval 2,7 percenta. Pokles vykázalo aj Francúzsko a Taliansko.
V medziročnom porovnaní sa výroba v EÚ v septembri znížila o 2,8 percenta a v eurozóne o 2,4 percenta. V Českej republike výroba o 0,9 percenta vzrástla.
V auguste výroba vykázala v EÚ medziročný rast o 0,1 percenta, v eurozóne pokles o 0,1 percenta a v Českej republike rast o 1,5 percenta.
Najviac výroba klesla medziročne v Írsku (- 7,3 percenta), Luxembursku (- 6,3 percenta) a v Maďarsku (- 5,3 percenta). Najvyšší nárast zaznamenalo Dánsko (7,8 percenta), Belgicko (šesť percent) a Litva (3,5 percenta).
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Zmena na európskej úrovni neohrozuje odklad splátok na Slovensku
30. 9. 2020
Do konca júla chceli Slováci odložiť 170-tisíc úverov. Po rozhodnutí Európskeho orgánu pre bankovníctvo je však situácia s pôžičkami neistá.
V časoch napätia a neistoty sa hľadali ochranné opatrenia všade, kde sa dalo. Pomocnú ruku podal aj Európsky orgán pre bankovníctvo, ktorý začiatkom apríla vydal pre banky usmernenie povoľujúce poskytovať klientom úverové prázdniny. Krízové mesiace však pominuli, a tak bankári z Paríža, kde inštitúcia sídli, usmernenie od začiatku októbra rušia. A tu nastáva problém. Na Slovensku je totiž odklad splátok súčasťou zákona známeho ako lex korona, ktorý začal platiť len pár dní po usmernení od európskeho orgánu. Bankové domy sa tak dostávajú do paradoxnej situácie, keď musia dbať na dve nariadenia súčasne.
Brexit bez dohody môže stáť britskú ekonomiku trikrát viac ako pandémia
25. 9. 2020
Brexit bez dohody môže byť pre britskú ekonomiku z dlhodobého hľadiska trikrát nákladnejší ako pandémia nového koronavírusu. Upozornila na to nová štúdia britského think-tanku UK in a Changing Europe (Británia v meniacej sa Európe).
Podľa nej politické a ekonomické dôsledky pandémie pravdepodobne zmiernia alebo skryjú zlyhanie pri zabezpečení obchodnej dohody s Európskou úniou (EÚ). V správe sa ďalej uvádza, že absencia nových formálnych obchodných vzťahov s Bruselom bude v krátkodobom časovom horizonte zlou správou pre ekonomiku, ktorá musí zápasiť s dôsledkami pandémie nového koronavírusu, a v dlhodobom ju zasiahne viac zdravotná kríza.
Ekologická poľnohospodárska výroba
23. 9. 2020
Cieľom nového zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe je určiť príslušný orgán pre ekologickú poľnohospodársku výrobu v Slovenskej republike podľa nariadenia (EÚ) 2018/848 a podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách.
Zákonom sa majú ustanoviť orgány štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby. Nový zákon súčasne upravuje povinnosti prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby, povinnosti inšpekčných organizácií a označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby grafickým znakom ekologickej poľnohospodárskej výroby, uvedeným v prílohe zákona.
Žiadatelia o vykonanie vstupného preverenia, žiadatelia o registráciu ekologickej poľnohospodárskej výroby v registri prevádzkovateľov, prevádzkovatelia ekologickej poľnohospodárskej výroby, inšpekčné organizácie, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave.
Návrh zákona o ekologickej poľnohospodárskej výrobe predložilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh v spolupráci s Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave.
Zákon teda upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby, t. j. jednak ústredného orgánu, ktorým je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a jednak príslušného orgánu, ktorým je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave. Upravujú sa práva a povinnosti osôb vykonávajúcich ekologickú poľnohospodársku výrobu, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa aj výkon vstupného preverenia predpokladov pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, ktoré má slúžiť na preverenie predpokladov dotknutého žiadateľa na to, aby mohol požiadať o zápis do registra prevádzkovateľov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Podrobne sa upravuje vedenie registra prevádzkovateľov, registra inšpekčných organizácií, výkon úradnej kontroly ekologickej poľnohospodárskej výroby u prevádzkovateľov, práva a povinnosti inšpekčných organizácií, ak to vyžaduje podrobnejšie rozpracovanie práv a povinností ustanovených právne záväznými aktmi Európskej únie a tiež ak to vyžaduje ich implementácia. Upravuje sa označovanie produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby tak, ako to umožňuje nariadenie (EÚ) 2018/848. Upravujú sa skutkové podstaty priestupkov a iných správnych deliktov v oblasti ekologickej poľnohospodárskej výroby a sankcie za ich spáchanie na účely vynútenia pravidiel ekologickej poľnohospodárskej výroby ustanovených právne záväznými aktmi EÚ a týmto zákonom.
Poskytovanie informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru
23. 9. 2020
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 55/2018 Z. z. o poskytovaní informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru schválený 17. 9. 2020, sa má zabezpečiť taká úprava, aby odrážala aktuálny stav ako aj zmeny, ktoré prinieslo nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ).
Jednou zo zmien, ktoré prináša nariadenie (EÚ) 2019/515 je možnosť hospodárskeho subjektu vydať dobrovoľné vyhlásenie o vzájomnom uznávaní na účely jednoduchšieho uplatnenia pravidla vzájomného uznávania v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, v ktorom plánuje sprístupniť výrobok, ktorý nie je regulovaný harmonizovanými právnymi predpismi Európskej únie avšak, ktorý už bol uvedený na trh v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore v súlade s požiadavkami, ktoré sa na neho v danom členskom štáte vzťahujú. Zmena § 10 vyplýva z potreby aplikačnej praxe doplniť orgány štátnej správy ako aj iné subjekty súkromného sektora medzi oznamovacie subjekty, ktoré rovnako ovplyvňujú a rozhodujú o vzniku prekážok voľného pohybu tovaru na území Slovenskej republiky a ktoré môžu viesť k vážnemu narušeniu voľného pohybu tovaru.
Zákon upravuje práva a povinnosti úradu a orgánu samosprávy pri poskytovaní informácií o prekážke voľného pohybu tovaru podľa nariadenia Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi a práva a povinnosti úradu a zodpovedného orgánu pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni podľa Dohody o technických prekážkach obchodu a Dohody o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení.