Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Murphyho inzeráty

Vymením muža za staré husle.: Zn.: Drevo ako drevo.

Hľadáme analfabeta na prácu s prísne tajnými dokumentmi. Zn.: Úrad vlády.

Mladý, dynamický notorik hľadá sponzora. Zn.: Vo dvojici sa to ťahá lepšie.

(Murphyho zrnká II)
Žiadna správa nie je iba dobrá

Dávajte si pozor na to, čo hovoríte. Hlavne vtedy, ak sa zdá, že vás nikto nepočúva.

Žiadna správa nie je natoľko zlá, aby za ňou nemohla prísť ešte horšia.

Ak máte nevyvrátiteľné dôkazy o tom, že pravda je na vašej strane, tak ich vyhlásia za neuveriteľné informácie.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Život je obchod

V živote si človek svoju budúcnosť musí vybrať sám – a je to výber so zaviazanými očami z deravého klobúka. Napriek tomu, čas od času to vyjde...

Vďačnosť je to, čomu sa kedysi hovorilo úzkoprofilový tovar. Napriek tomu by si človek mal pripomínať toho, komu vďačí za svoje bohatstvo. Hlavne vtedy, keď dotyčný už nie je medzi nami...

Dobrý nápad je hodný groš. Za zlý nápad sa, bohužiaľ, platí oveľa viac To vie každý. Čo však vie málokto, je rozpoznať dobrý nápad od zlého. Na to existujú len dve metódy: metóda dobrého nosa a metód pokusov a omylov. Tá prvá je výsadou pár vyvolených, no a druhá zostala pre všetkých ostatných.

(Zrnká úsmevu)
Na čo má človek rozum

Rozum a skúsenosť nemôžu byť natrvalo v opozícii. (Wilde)

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

(Zrnká úsmevu)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Ubudlo živnostníkov v Európskej únii aj na Slovensku

3. 5. 2019 Živnostníci majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, pripomína analytička. Počet samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) na Slovensku, ako aj v celej Európskej únii vlani medziročne klesol. Celkovo bolo za rok 2018 v únii 32,6 miliónov evidovaných živnostníkov, čo predstavuje 14 percent z celkovej európskej zamestnanosti.
Na Slovensku bolo vlani vyše 377 tisíc živnostníkov, čo je o 5,8 tisíc menej ako rok predtým. "Súvisí to aj s tým, že majú stále vysoké daňovo-odvodové zaťaženie. Mnohí živnostníci prešli na s.r.o. alebo prestúpili do zamestnaneckého pomeru,“ informovala analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková. Európsky štatistický úrad Eurostat vo svojich najnovších údajoch uviedol, že najviac živnostníkov má Grécko a Taliansko, ktorí podnikajú prevažne v oblasti turizmu. V Grécku je tretina ľudí evidovaných práve ako SZČO a v Taliansku je ich vyše 20 percent. Nasleduje Poľsko (18 percent) a Rumunsko (17 percent). "Na Slovensku tvoria živnostníci 15 percent z celkového počtu zamestnaných osôb. Rovnako je to aj v Portugalsku a Veľkej Británii. Česko je mierne pred nami, živnostníci tvoria 16 percent z celkovej zamestnanosti,“ doplnila Buchláková. Najmenej živnostníkov je v Dánsku a Luxembursku (obe osem percent), ako aj v Nemecku či Švédsku (obe deväť percent). Živnostníci v únii pracujú podľa Buchlákovej prevažne v oblasti služieb a predaja či ako remeselníci. Mnohí podnikajú v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a rybného hospodárstva. "Ak sa pozrieme na rozdelenie podľa pohlaví, muži sú vo vedení. Ženy síce predstavujú 52 percent celkovej európskej populácie, ale iba 34,4 percent zo samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ a len 30 percent z európskych začínajúcich podnikateľov,“ dodala Buchláková.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)

Nezamestnanosť v Únii klesla, dosiahla historické minimum

2. 5. 2019 Miera nezamestnanosti v eurozóne aj v celej Európskej únii v marci klesla. V prípade euroregiónu dosiahla pritom najnižšiu úroveň od septembra 2008, teda od globálnej finančnej krízy. V EÚ klesla na historické minimum, najnižšiu úroveň od začiatku štatistík v januári 2000. Informoval o tom v utorok Eurostat, štatistický úrad Európskej únie.
Podľa Eurostatu sa miera nezamestnanosti v euroregióne po očistení od sezónnych vplyvov v marci 2019 znížila na 7,7 percent zo 7,8 percent vo februári 2019 a z 8,5 percent pred rokom, v marci 2018. Miera nezamestnanosti v EÚ klesla v marci 2019 na 6,4 percent zo 6,5 percent vo februári 2019 a zo 7 perecnt v marci 2018. Eurostat odhaduje, že v marci 2019 bolo v celej EÚ bez práce 15,907 milióna mužov a žien, z toho 12,630 milióna v eurozóne. V medziročnom porovnaní sa počet nezamestnaných v EÚ znížil o 1,43 milióna a v regióne, ktorý platí eurom, o 1,172 milióna osôb.
(Zdroj: hnonline.sk)

Apple pay príde na Slovensko už čoskoro

29. 4. 2019 Dnes je to presne mesiac, od kedy Slovenská sporiteľňa oficiálne oznámila, že začne poskytovať službu Apple pay. Presný dátum však ešte stále nie je známy. Najväčšia slovenská banka u nás na svojej sociálnej sieti svojim klientom priblížila, že to bude už čoskoro.
V prvej vlne spustia Apple pay okrem Slovenskej sporiteľne aj Poštová banka, mBank, J&T Banka, 365 banka a Tatra banka. Tento zoznam však ešte nemusí byť konečný. Prvá vlna bankových inštitúcií by mala službu spustiť v júni, najskôr v máji. Termín sa preto nezadržateľne blíži. Priaznivci značky nahryznutého jablka sa už nevedia dočkať, no podľa informácií HN si prevádzkovateľ služby na našich bankách poriadne zgustne. Údajne získa takmer dve promile z každej platby a aj registračný poplatok vo výške približne 1,17 eura.
(Zdroj: hnonline.sk)

Počet nezamestnaných v Poľsku klesol pod milión ľudí

25. 4. 2019 Nezamestnanosť v Poľsku klesla minulý mesiac pod šesť percent, keď sa počet nezamestnaných znížil z vyše milióna pod 990 tisíc. Uviedol to v stredu poľský štatistický úrad, ktorý tak potvrdil informácie ministerstva práce zo začiatku mesiaca.
Štatistický úrad informoval, že miera nezamestnanosti dosiahla v Poľsku v marci 5,9 percenta oproti 6,1-percentnej úrovni vo februári. Podobne ako ministerstvo práce očakávali aj analytici za marec pokles nezamestnanosti na 5,9 percenta. Počet evidovaných nezamestnaných dosiahol v marci 984.700. V predchádzajúcom mesiaci bolo bez práce viac ako milión obyvateľov Poľska. Najnižšiu nezamestnanosť dosiahlo Poľsko v januári 1990, keď predstavovala 0,3 percenta. Naopak, najvyššiu evidovalo vo februári 2003, a to na úrovni 20,7 percenta.
(Zdroj: hnonline.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Pankrác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner