Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hypotéky zostanú lacné, rozhodla ECB
11. 3. 2019
Utekajte do banky, lebo hypotéky zdražejú. Túto radu si ešte Slováci ani nestihli vypočuť a už neplatí. Dôvodom je minulotýždňové rozhodnutie ECB. Tá ešte v decembri naznačila zmenu politiky, zastavila takzvané kvantitatívne uvoľňovanie – teda nákup aktív, no reálne zdražovanie malo prísť so zvyšovaním sadzieb – najskôr po lete. Guvernér ECB Mário Draghi teraz naznačil, že sadzby do konca tohto roka neporastú, ale na jeseň sa začne tretie kolo lacných úverov pre banky.
Decembrový optimizmus sa pritom stihol prejaviť, podľa aktuálne zverejnených dát bola v januári priemerná sadzba pri nových úveroch na bývanie 1,38 percenta, čo je medzimesačný nárast o tri bázické body. Hlavne to však po sústavnom poklese naznačovalo zmenu trendu. To sa však odkladá, pri úveroch i depozitných produktoch. „Zvyšovanie úrokových sadzieb očakávame najskôr v budúcom roku, nedá sa vylúčiť, že k tomuto kroku pristúpi ECB až v roku 2021,“ myslí si analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. Podľa Kataríny Muchovej zo Slovenskej sporiteľne sa očakáva, že prvé zvýšenie sadzieb zo strany ECB by mohlo prísť najskôr v prvom kvartáli budúceho roka. Celkovo sa však menová politika bude v rokoch 2019 až 2020 prispôsobovať situácii.
Euro je najslabšie od polovice roka 2017
8. 3. 2019
Spoločná európska mena pokračovala v oslabovaní aj vo štvrtok večer a jej kurz padol na najnižšiu úroveň od polovice roka 2017. Dôvodom bolo prekvapivé rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB), ktorá odložila prvé zvýšenie sadzieb a ohlásila nové dlhodobé lacné pôžičky pre komerčné banky.
Kurz eura vo štvrtok večer klesol až na 1,1206 USD/EUR, čo bolo najmenej od júna 2017. Naopak, dolár posilnil voči väčšine mien. Bloomberg Dollar Index sa dostal na najvyššiu úroveň od vlaňajšieho decembra. ECB vo štvrtok stanovila referenčný kurz na 1,1271 (v stredu: 1,1305) USD/EUR. To znamená, že dolár stál 0,8872 (0,8846) eura. Zmena rétoriky ECB, teda smerovania očakávaní, prekvapila mnohých investorov. ECB takisto znížila rastové a inflačné prognózy. "ECB nemala na výber," komentoval rozhodnutie ECB analytik firmy FX Street Joseph Trevisani. "Existuje mnoho interných problémov, ktoré brzdia rast," dodal. Podľa expertov by spoločná mena mohla pokračovať v poklese a jej kurz by sa mohol v najbližších týždňoch znížiť až na 1,10 USD/EUR.
Poľsko prijalo záložný plán pre prípad tvrdého brexitu
6. 3. 2019
Poľská vláda schválila v utorok tzv. záložný plán pre prípad tvrdého brexitu, čiže odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez politickej dohody. Informovala o tom agentúra AP.
Vláda vo svojom zverejnenom vyhlásení uviedla, že schválila návrh zákona, ktorý ochráni približne 6000 britských občanov žijúcich v Poľsku, ktorí po brexite stratia štatút občanov EÚ. Vláda ďalej uviedla, že v rámci tohto opatrenia môžu občania podať žiadosť o trvalý pobyt v Poľsku v priebehu nasledujúcich 21 mesiacov - teda do 31. decembra 2020. Británia má 29. marca oficiálne vystúpiť z Únie. Britský parlament však vyrokovanú dohodu o podmienkach brexitu premiérky Theresy Mayovej v januári nepodporil, čím sa zvýšila reálna hrozba chaotického, na ekonomiku negatívne pôsobiaceho odchodu krajiny z eurobloku. Nejasný osud po brexite čaká aj státisíce Poliakov žijúcich v Spojenom kráľovstve, všíma si AP.
Brexit spomalí aj našu ekonomiku
4. 3. 2019
Termín 29. marec sa blíži, no rozchod Londýna s Bruselom ponúka čoraz viac otáznikov ako odpovedí. Jedna z nedoriešených hrozieb je aj dosah brexitu na slovenské hospodárstvo. Ekonómovia rezortu financií jeho presnejšie dosahy nateraz predpovedať nevedia, s určitosťou nám však nehrozí recesia. Inštitút finančnej politiky vo svojej analýze hovoril o spomalení v rozmedzí 0,7 až 1,4 percenta. Stále však nie je jasné, aké clá sa budú uplatňovať, aký brexit vlastne nastane, a veľa bude závisieť aj od vývoja britskej libry. „Ekonomika sa spomalí najmä pre pokles priamych exportov zo Slovenska do Británie aj pre zníženú konkurencieschopnosť v dôsledku colných bariér,“ povedal hovorca ministerstva financií Maroš Stano.
Najnovšia makroekonomická prognóza ministerstva financií predpokladá v tomto roku rast ekonomiky o štyri percentá a v ďalších rokoch postupné zmierňovanie tempa rastu na úroveň okolo 2,5 percenta HDP. Isté je však to, že by u nás utrpel najmä automobilový priemysel, ktorý tvorí až 40 percent nášho exportu na druhú stranu Lamanšského prielivu. Nejde však iba o priamy export. Slovensko pocíti pokles záujmu aj o dodávky automobilových dielov, ktoré kompletizujú v iných krajinách Európskej únie. Dôsledky sa prejavia v dlhšom časovom horizonte, najciteľnejšie však budú práve v prvých rokoch. Pred prísnejším režimom po vystúpení Británie upozorňuje na svojej stránke aj Finančná správa. „Zmeny sa budú týkať nových kontrol na vonkajších hraniciach s Európskou úniou, platnosti licencií, osvedčení a povolení vydaných Spojeným kráľovstvom či nových podmienok pre prenos údajov,“ upozornila jej hovorkyňa Ivana Skokanová.