Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy
26. 2. 2024
V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur.
Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)
Hedžové fondy sú v nemilosti
5. 3. 2010
Väčšina členských štátov je naklonená novému regulačnému rámcu, ktorý by aktivitu hedžových fondov obmedzil. Ministri financií v polovici marca rozhodnú. O kompromisoch týkajúcich sa návrhu smernice o správcoch fondov alternatívneho investovania včera rokovali diplomati. Ministri by text mohli odobriť už 16. marca.
Kampaň proti direktíve vedie najmä Veľká Británia. Označuje ju za protekcionistickú a drakonickú. Britskí diplomati sú však ochotní text podpísať, pokiaľ bude obsahovať viacero výnimiek.
Členské štáty sa dohadujú predovšetkým o tom, ktoré fondy by smernica mala pokrývať – všetky alebo len tie, ktoré sú svojou veľkosťou pre ekonomiku relevantné. Aj v tejto otázke Briti zaujali jasné stanovisko a skupinu G20 na summite v Pittsburghu vyzvali, aby sa európske pravidlá vzťahovali len na hospodársky významné fondy a nie malé, ktoré majú problémy pre krízu.
Opačný je názor Nemcov, Francúzov a Talianov. Podľa zdrojov budú na národnej úrovni môcť členské štáty využiť výnimky, čo by znamenalo, že fondy s aktívami s hodnotou nižšou ako 100 miliónov eur by unikli európskym obmedzeniam. Miernejšie pravidlá pravdepodobne budú platiť aj pre špekulatívne fondy s aktívami nižšími ako 500 miliónov eur. Diplomati si pravdepodobne uvedomili, že pokiaľ by sa smernica vzťahovala na všetky fondy bez ohľadu na veľkosti, mohla by poškodiť krajiny s málo vyvinutými alebo len malými fondmi.
Kompromis bol dosiahnutý aj v otázke depozitárov – kde sa budú uskladňovať prostriedky fondov. Kým Nemci, Francúzi a Taliani presadzovali prísne obmedzený počet inštitúcií, Briti poukázali, že takto by mohli vzniknúť veľké monopoly, a tento argument zavážil.
Pokiaľ ide o fondy z tretích krajín, podliehajúce miernejším pravidlám, smernica chce obmedziť ich aktivity v rámci európskych fondov. Ani tento bod nemá čo zablokovať a to, že sú proti nemu Česi, Briti, Íri, Fíni a Švédi, nestačí na zastavenie tohto pravidla.
Nový spôsob označovania potravín
4. 3. 2010
V súčasnosti sa poslanci pripravujú na hlasovanie o novom spôsobe označovania potravín. Výrobcovia sa obávajú, že kvôli kompromisom na poslednú chvíľu sa budú na etiketách zobrazovať až dva typy nutričných údajov a tým dôjde k zahlteniu spotrebiteľa informáciami.
Potravinárske odvetvie a spotrebiteľské skupiny síce v princípe súhlasia, že je potrebné zaviesť určitú povinnú formu značenia potravín, ale nevedia sa dohodnúť na tom, aké konkrétne informácie by mali byť uvedené na etiketách.
Zatiaľ čo spotrebitelia požadujú viditeľné údaje o množstve soli, cukru, celkového a nasýteného tuku, výrobcovia by dali prednosť tomu, keby sa na etiketách radšej uvádzali informácie o energetickej hodnote výrobku – obsahu kalórií – s tým, že uvedenie ďalších informácií by bolo na individuálnom rozhodnutí spoločností.
Sporné je aj to, či údaje o nutričnom obsahu jednotlivých potravín uvádzať v prepočte na 100 gramov alebo na jedno balenie. Pri potravinách ako jogurty či čokoládové tyčinky panuje zhoda, že praktickejší je prepočet na jedno balenie.
Zhoda medzi zákonodarcami, spotrebiteľmi a výrobcami panuje v tom, že samoregulácia nie je efektívnym spôsobom ako zaistiť, aby sa na etikete nachádzali potrebné nutričné informácie.
Napriek tomu, že hlavní výrobcovia investovali do zlepšenia týchto údajov nemálo prostriedkov, nie všade sa podarilo uplatniť uvádzanie údajov v dostatočnom rozsahu. Niektoré spoločnosti etikety a informácie na nich dokonca využívajú k vytváraniu marketingovej výhody oproti konkurencii.
Stratégia Európa 2020
3. 3. 2010
Exekutíva dnes zverejnila stratégiu Európa 2020. Stratégia je zameraná na tri kľúčové faktory – inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Stratégia zároveň stanovila päť cieľov, ktoré určujú, kde by EÚ mala pokročiť do roku 2020.
Nový hospodársky plán Európa 2020, ktorý dnes zverejnila Európska komisia, nahradí súčasnú Lisabonskú stratégiu. Komisia vyzvala členské štáty, aby sa poučili zo súčasnej krízy a pri napĺňaní cieľov vzájomne spolupracovali. Ak pracujeme spoločne sme silnejší. Úspešné východisko z krízy závisí od úzkej koordinácie v oblasti hospodárskej politiky. Ak by sme tak nepostupovali, mohlo by to viesť k „stratenému desaťročiu“ relatívneho úpadku, trvalej strate rastu a štrukturálne vysokej nezamestnanosti.
Európa 2020 je postavená na troch vzájomne prepojených prioritných oblastiach: 1. inteligentnom raste, rozvoji hospodárstva založeného na znalostiach a inováciách, 2. udržateľnom raste podporujúcom nízkoemisné konkurencieschopné hospodárstvo s efektívnou spotrebou zdrojov a 3. inkluzívnom raste podporujúcom vysokú zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť.
Do roku 2020 by podľa exekutívy mala Európa splniť päť hlavných cieľov: 1. Dosiahnuť 75 %-nú mieru zamestnanosti obyvateľov vo veku 20 – 64 rokov. 2. Dosiahnuť úroveň investícií do výskumu a vývoja vo výške 3 % HDP EÚ. 3. Dosiahnuť obmedzenie emisií CO2 o 20 % a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 20 % a zároveň znížiť spotreby energie o 20 %. 4. Pod 10 % znížiť podiel ľudí, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku a dosiahnuť, aby minimálne 40 % mladých ľudí malo vysokoškolské vzdelanie. 5. Znížiť o 20 miliónov počet ľudí ohrozených chudobou.
Európska komisia zároveň stanovila program pozostávajúci z hlavných iniciatív na budúce obdobie.
Na summite 25. a 26. marca 2020 európski lídri rozhodnú o hlavnom smerovaní hospodárskej politiky na základe predloženého návrhu.
Podniky potrebujú klastre
2. 3. 2010
Efektívnym spôsobom ako malým podnikom sprístupniť zahraničné trhy môže byť zoskupovanie jednotlivých hráčov na trhu do klastrov. Tvrdí do Európska sieť podnikov (EEN). Pri vstupe na cudzie trhy najviac prekážok musia prekonávať malé podniky. Ide najmä o marketingové náklady a kultúrne rozdiely.
EEN tvrdí, že ak by sa drobné firmy o miesto na nových trhoch uchádzali v rámci skupiny s regionálnou expertízou, mali by väčšiu šancu presadiť svoje produkty a služby.
Pre malé podniky, pokiaľ nie sú súčasťou klastra, je nemožné dostať sa k veľkoodberateľom. Čelia jazykovej bariére. Často ani nevedia ako sa k informáciám o zahraničných trhoch dostať.
Takáto stratégia sa ukázala ako úspešná pri získavaní zákazníkov z Kanady a Číny a dáva malým podnikom priestor na realizáciu na trhoch, kam by sa nikdy nedostali. Klastre potrebujú inovatívneho ducha, aj keď pre mnohé malé firmy to nie je ľahké.
Inovácie musia byť súčasťou stratégie malých a stredných podnikov, aj keď je to pre ne náročné. A to nielen pre tie s tradičnou podnikovou kultúrou.