Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Nevytesané pravdy - I. večer

Ak zmenou nemáte čo stratiť, netreba sa nad ňou vzrušovať.

Ak sa zdá, že sa nám začína dariť, určite sme niečo prehliadli.

Aj keď sa zdá, že sa už nemá čo pokaziť, ono sa nakoniec vždy niečo nájde.

(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa

Ak budete dostatočne trpezliví, nakoniec vám zostanú len bezcenné informácie.

Peniaze sa majú získavať čestným spôsobom. Ak to nejde, tak za každú cenu.

Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.

(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Murphyho inzeráty

Vymením vysávač za demižón vína. Zn.: Z titulu rozvodu som prestal vysávať a začal nasávať.

Stratila sa mi žena. Zn.: Kto ju nájde a privedie mi ju, tomu rozbijem hubu.

Mladý, dynamický notorik hľadá sponzora. Zn.: Vo dvojici sa to ťahá lepšie.

(Murphyho zrnká II)
Murphy optimista

Ak ste nestihli vyskočiť, keď vám šéf povedal hop, nič sa nestalo – o chvíľu vám aj tak povie cup.

Ak sa veci pokazia, svet sa ešte preto nezrúti – práve naopak, tá kopa pokazených harabúrd mu nedovolí padnúť.

Ak myslíte, nebojte sa, z inej stránky môžete byť preto ešte celkom normálny.

(Murphyho zákonník)
Zákony odkladania

Odkladanie práce nás ochráni od poverenia inými úlohami.

Odkladanie začiatku prác skráti čas na prácu samotnú, za ktorej uskutočnenie bude nakoniec zodpovedný aj tak ten, kto vytýčil pôvodný termín.

Už zaužívané postupy sú náchylné prežiť i napriek príchodu nových postupov.

(Murphyho Zbierka zákonov)

Peniaze z EÚ výrazne pomáhajú našej ekonomike, tvrdí Inštitút pre stratégie a analýzy

26. 2. 2024 V rokoch 2024 až 2026 sa k eurofondom vo významnej miere pridajú peniaze z Plánu obnovy a odolnosti SR v celkovej výške 6,4 miliardy eur. Slovensko vyčerpalo za uplynulých desať rokov z eurofondov v priemere 2,5 miliardy eur ročne, čo tvorilo 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Ich priamy príspevok k ekonomickému rastu dosiahol v tomto období 0,6 % HDP ročne. Priemerný rast ekonomiky v rokoch 2014 až 2023 bol pritom 2,4 %, upozornil v aktuálnej analýze Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).
V sledovanom období smerovalo z vyčerpaných eurofondov v priemere 1,2 miliardy eur ročne na kapitálové výdavky, teda na investície. "Osobitne verejný sektor investoval do veľkej miery vďaka európskym peniazom. V desaťročnom priemere dosiahli kapitálové výdavky verejného sektora kryté z eurofondov 882 miliónov ročne bez spolufinancovania," vyčíslil ISA.
V minulom roku podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR vzrástla slovenská ekonomika v stálych cenách o 1,1 %. V rámci Európskej únie (EÚ) išlo o nadpriemerný rast, keď celá únia rástla podľa rýchleho odhadu Eurostatu len 0,5 % tempom, pripomenul inštitút. Za rýchlejší rast vlani vďačí Slovensko podľa neho do veľkej miery peniazom z EÚ.
"Objem čerpaných eurofondov sa v roku 2023 zvýšil podľa predbežných očakávaní medziročne na dvojnásobok, keď dosiahol viac než 5 miliárd eur. Z tohto objemu šli viac ako 2 miliardy eur na verejné investície. Eurofondy tak patrili k hlavným zdrojom rastu ekonomiky," zhodnotil ISA. Prudký rast čerpania súvisel s tým, že minulý rok bol posledný na dočerpanie fondov z programového obdobia 2014 – 2021...
B
(Zdroj: aktuality.sk)

Noví šéfovia pribúdajú pomalšie

27. 1. 2010 Podľa prieskumu, ktorý bol zverejnený pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra v Davose sa vo viacerých segmentoch podnikateľská dôvera obnovuje a prijíma sa nové vedenie. Štúdia však poukazuje tiež na to, že nábor nových vedúcich pracovníkov je len veľmi skromný a väčšiu aktivitu zaznamenali v rýchlo rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré sa obnovujú rýchlejšie a tiež majú nižšie platy. Podľa prieskumu uskutočneného PricewoterhouseCoopers (PwC) medzi 120 výkonnými šéfmi z 52 krajín, 39 % z nich prezradilo svoje plány tento rok zvýšiť počet vedúcich pracovníkov.
Štvrtina opýtaných pripustila, že bude prepúšťať. Redukciu top-manažmentu minulý rok však urobila polovica zúčastnených prieskumu. Štúdia bola zverejnená pri príležitosti otvorenia Svetového ekonomického fóra, na ktorom sa stretáva 2500 predstaviteľov politickej a hospodárskej elity. Svetové ekonomické fórum sa prirodzene nesie v znamení finančnej krízy a jej dôsledkov. Trhy boli vykúpené piatimi biliónmi lacných peňazí, vlády a centrálne banky sa pripravujú na ukončovanie stimulov a obnova je veľmi krehká. Aj keď firmy už prešli cez fázu intenzívneho prepúšťania, prijímať späť sa stále nechystajú. Analytici nepredpokladajú, že by sa počas najbližších 12 mesiacov situácia výraznejšie obrátila. Stav obetí je napriek tomu oveľa lepší ako v rovnakom čase pred rokom. Na najbližšie obdobie sa pozitívne pozerá celkovo 81 % riaditeľov firiem, čo je značný rast v porovnaní s vlaňajšími 64 %. Firmy prežili „búrku“ na trhoch vyvolanú krízou vo viacerých prípadoch v okresanom stave a v najbližších mesiacoch možno očakávať vlnu zaujímavých fúzií a akvizícii. Príkladom je aj nedávne spojenie veľkých potravinových korporácií – Kraft Foods a Cadbury.
(Zdroj: EURACTIV)

Skepsa voči euru

26. 1. 2010 Podľa prieskumu Eurobarometer sú obyvatelia krajín, ktoré vstúpili do EÚ v rokoch 2004 a 2007, čoraz viac zaujatí voči rýchlemu prijatiu spoločnej európskej meny. V „nových“ členských krajinách - Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a Rumunsku si čoraz menej obyvateľov myslí, že ich krajina by mala vstúpiť do eurozóny tak skoro ako to bude možné.
V máji minulého roka sa v prospech rýchleho prijatia eura vyslovilo 28 % opýtaných, v septembri ich počet klesol na 25 %. Podiel ľudí, ktorí si myslia, že ich krajina by do eurozóny mala vstúpiť čo najneskôr vzrástol z 29 % na 33 %. Takmer 36 % tvrdí, že na euro je potrebné nejaký čas počkať. Oproti predchádzajúcim prieskumom váhalo ohľadom okamžitej zmeny meny viac respondentov. Zdá sa, že ľudia sa viac prikláňajú k názoru, že ochrana národnej meny pomáha lepšie prekonávať krízu. Slovensko je naopak príkladom, že členstvo v eurozóne následky hospodárskych problémov zmiernilo. Najskeptickejší voči euru sú Česi, jeho rýchle prijatie chce len 14 % opýtaných, kým 47 % si myslí, že krajina by s eurom mala počkať tak dlho, ako sa bude dať. V Poľsku je tento pomer 18 % ku 39 %.
(Zdroj: EURACTIV)

Boj proti internetovému pirátstvu

26. 1. 2010 Pre novú komisárku zodpovednú za základné práva Viviane Redingovú bude Európsky deň ochrany dát koncom januára prvou otvorenou príležitosťou na to, aby predstavila svoje hlavné ciele v oblasti boja s internetovým pirátstvom. Zdroje blízke komisárke prezradili, že súčasne sa pracuje tiež na revízii smernice o ochrane údajov.
Inštitúcie EÚ s príchodom digitálnej éry preukazujú čoraz väčší záujem o ochranu občanov a ich súkromia na internete. Iniciatívy, ktoré boli vypracované na návrh viacerých komisárov, pomenúvajú výhody a nástrahy nových technológií a trendov - napríklad vo forme cielenej reklamy, sociálnych sietí či rádií frekvenčnej identifikácie. Na poste komisárky pre informačnú spoločnosť presadzovala Viviane Redingová prístup nulovej tolerancie voči zneužívaniu súkromných údajov. V nedávnom prehlásení uviedla, že prioritou digitálnej éry sa musí stať súkromie občana a v súčasnosti tieto slová potvrdzuje. Zdroje blízke eurokomisárke prezradili, že revízia smernice o ochrane dát, ktorá vznikla ešte v roku 1995, bude jednou z prvých aktivít Redingovej. Ochrana dát zahŕňa dôležité témy nielen kvôli otázke práv, ale aj z hľadiska vzťahu EÚ k medzinárodným partnerom. Tvrdé rokovania medzi Bruselom a Washingtonom v súčasnosti prebiehajú o otázke prístupu k citlivým bankovým dátam či poskytovaniu osobných údajov o leteckých cestujúcich. Priamo na internetové pirátstvo sa chce komisárka Redingová zamerať počas Európskeho dňa ochrany údajov vo štvrtok, 28. januára 2010.
V popredí bude najmä diskusia o vyhľadávačoch zbierajúcich také informácie ako IP adresy či otázky užívateľov na vybudovanie ich internetového profilu, ktoré potom predávajú poskytovateľom reklám. Ak sa európske inštitúcie rozhodnú zaobchádzať so zozbieranými informáciami ako s osobnými údajmi, ocitnú sa niektoré odvetvia reklamného priemyslu vo vážnom ohrození. K zdrojom záujmu regulátorov patria aj sociálne siete ako Facebook, kde mladí užívatelia zverejňujú svoje osobné údaje bez toho, aby si boli vedomí bezpečnostných rizík. Ďalšou dôležitou zmenou v budúcnosti má byť „cloud computing“ zahrnujúci uschovávanie všetkých elektronických dokumentov na vzdialenom hardvéri namiesto toho, aby sa uskladňovali v osobných počítačoch. Ako podčiarkujú mnohí odborníci, aj keď má tento krok veľkú ekonomickú výhodu, predstavuje vážne ohrozenie súkromia.
(Zdroj: EURACTIV)

Smernica o platobných službách

25. 1. 2010 Po implementovaní ambicióznej smernice o platobných službách do národných zákonov by sa platby v rámci 31 európskych krajín mali stať rýchlejšími, lacnejšími a jednoduchšími. Niektorým častiam nariadenia sa však členské štáty začínajú vyhýbať, čo dosiahnutie stanovených cieľov môže ohroziť.
Smernica o platobných službách bola po mesiacoch zložitých vyjednávaní prijatá v marci 2007. Cieľom legislatívy je vytvoriť skutočný európsky trh pre platby. Ten by znížil náklady spojené pre obe strany – aj pre spotrebiteľov, aj pre platobné inštitúcie. Z užívateľského hľadiska by to malo znamenať, že platby by sa stali efektívnejšími a inštitúcie by boli schopné spracovať viac transakcií.
Legislatíva by sa vzťahovala nielen na oblasť 27 krajín Európskej únie, ale aj na Island, Lichtenštajnsko a Nórsko. Inštitúcie by platby museli vykonávať rovnako rýchlo a s rovnakými nástrojmi ako ich konkurenti a to bez ohľadu na to, kde sídlia a či ide o domáci alebo medzinárodný transfer.
(Zdroj: EURACTIV)
jún 2025
T po ut st št pi so ne
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
24 9 10 11 12 13 14 15
25 16 17 18 19 20 21 22
26 23 24 25 26 27 28 29
27 30 1 2 3 4 5 6
Dnes má meniny Blanka
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner