Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie

17. 5. 2024 K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)

Keď sa nemecká ekonomika vyliečila z koronavírusu

20. 8. 2020 ​Ako každá krajina, aj Nemecko má svoje osobité rysy. Je závislejšie od zahraničného obchodu a vírus sa mu podarilo zvládnuť lepšie ako väčšine silných ekonomík. Nemecká skúsenosť nám však aj napriek tomu umožňuje lepšie pochopiť trendy, ktoré ovplyvňujú oživenie v iných rozvinutých krajinách. Údaje z Nemecka v mnohých ohľadoch ukazujú zreteľnú domácu predpojatosť, teda preferovanie domácej orientácie ekonomiky.
Ľudia trávia doma viac času ako zvyčajne, v druhom kvartáli roku 2020 preto Nemci viac nakupovali cez internet a viac si sami pre seba varili. Počas postupného otvárania ekonomiky od konca apríla začali najprv kupovať záhradnícke náradie a náčinie do domácnosti. Spotrebiteľský dopyt sa preto odo dna odrazil rýchlejšie ako priemyselná produkcia.
(Zdroj: hnonline.sk)

Nemecký automotive ožíva. Pomôže Slovensku

5. 8. 2020 Európsky automobilový priemysel hlásil pre pandémiu najväčší prepad predajov v histórii. Odbyt na kľúčových európskych trhoch poklesol v apríli o viac ako 80 percent. Inak na tom nebola ani produkcia, ktorá sa ocitla na úrovni povojnových rokov. Celý polrok v Únii sa nakoniec skončil znížením o 38,1 percenta. Európske združenie automobilových výrobcov ACEA odhaduje, že bolo vyprodukovaných o 2,4 milióna vozidiel menej.
Podľa odborníkov vďaka otváraniu ekonomík dokážu výrobcovia časť strát zmazať. Avšak agentúra LMC Automotive tvrdí, že treba v tomto roku počítať minimálne s pätinovým prepadom globálneho trhu. „Automobilový priemysel tvorí sedem percent celkového HDP Únie. Potrebujeme od členských štátov urýchlenú pomoc,“ varuje Eric-Mark Huitema, generálny riaditeľ ACEA.
(Zdroj: hnonline.sk)

Za plasty odvedieme Bruselu štvrť miliardy

3. 8. 2020 Počas najbližších siedmich rokov skončí celosvetovo na skládkach aj mimo nich 440 miliónov ton plastového odpadu. K tejto hromade „prispeje“ 303-tisíc tonami umelej hmoty aj Slovensko. Nebude to však zadarmo.
Od budúceho roka budú musieť všetky členské krajiny Európskej únie platiť Bruselu nový odvod z nerecyklovaných plastov. Poplatok za každý kilogram bol stanovený na 80 centov. V prípade Slovenska to znamená, že každý rok budeme musieť hradiť priemerne 32 miliónov eur. Za sedemročné rozpočtové obdobie Únie celková suma dosiahne takmer štvrť miliardy.
(Zdroj: hnonline.sk)

Nezamestnanosť v EÚ mierne stúpla. Problém majú najmä mladí

31. 7. 2020 Miera nezamestnanosti v Európskej únii v júni podľa sezónne prepočítaných údajov vystúpila na 7,1 percenta, zatiaľ čo v máji bola o desatinu percentuálneho bodu nižšia.
Vo svojej konečnej správe to dnes uviedol štatistický úrad Eurostat. V eurozóne sa nezamestnanosť zvýšila na 7,8 percenta, čo je takisto nárast o desatinu bodu. Naďalej sa pritom zvyšuje nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov. Ekonómovia v ankete agentúry Reuters v priemere predpokladali, že miera nezamestnanosti v eurozóne v júni dosiahne 7,7 percenta. Nezamestnanosť za máj pritom bola po revízii dát v EÚ aj v eurozóne o 0,2 percentuálneho bodu vyššia, než uvádzala predbežná správa. Eurostat odhaduje, že v EÚ bolo v júni bez práce 15,023 milióna ľudí, z toho 12,685 milióna v eurozóne. V porovnaní s májom sa ich počet v EÚ zvýšil o 281-tisíc, z toho v eurozóne o 203-tisíc. Problémom naďalej zostáva nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi do 25 rokov, kde v júni v celej únii predstavovala 16,8 percenta. Zvýšila sa tak z 16,2 percenta, kde bola v máji. Bez práce bolo celkovo 2,962 milióna ľudí do 25 rokov. V eurozóne potom miera nezamestnanosti medzi mladými vystúpila na 17 z májových 16,5 percenta, bez práce ich bolo 2,36 milióna.
(Zdroj: hnonline.sk)
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Vilma
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
n� partner