Obnoviteľné zdroje vyprodukovali vlani takmer tretinu celosvetovej elektrickej energie
17. 5. 2024
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny Európskej únie. Obnoviteľné zdroje energie (OZE) vyprodukovali vlani celosvetovo takmer tretinu elektrickej energie alebo 30,3 percenta. Veterné elektrárne zvýšili svoju výrobu o desať percent. V podiele veternej energie na celkovej výrobe elektriny sú lídrom európske krajiny, avšak s výnimkou Slovenska.
Informovala o tom Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI) na základe štúdie londýnskeho think-tanku Ember. Veterné elektrárne podľa SAPI zvýšili vlani výrobu v porovnaní s jadrovými elektrárňami desaťnásobne, a to o 206 terawatthodín. Ako dodal člen výkonného výboru SAPI Ján Lacko, súvisí to najmä s tým, že veterné elektrárne sa dajú v prípade štandardných povoľovacích procesov postaviť relatívne rýchlo. "Štát síce ohlásil plán na výstavbu nového jadrového zdroja, ale ten nebude reálne vyrábať elektrinu skôr ako v roku 2040. Už v roku 2030 pritom bude Slovensko riešiť nedostatok vlastnej elektriny," upozornil.
K lídrom z pohľadu podielu veternej energie na celkovo vyrobenej elektrine patria najmä krajiny EÚ. V Dánsku vyrobia veterné elektrárne 58 percent z celkovo vyrobenej elektrickej energie. Nasleduje za ním Írsko s 38 percent a Portugalsko s 29 percent.
"Na Slovensku je to, bohužiaľ, stále blízko nule. Aj vzhľadom na aktuálny návrh na zvyšovanie poplatku tzv. G-komponentu je otázne, či vytvoríme podmienky na to, aby sme ako krajina v dohľadnej budúcnosti začali dobiehať ostatné, aj susedné krajiny," priblížil Lacko. Slovensko s podporou obnoviteľných zdrojov podľa neho zaostáva pre dlhodobo nevyriešené legislatívne bariéry. Dôsledkom toho povoľovacie procesy trvajú dlhé roky. "Naďalej platí, že sa tento rok u nás nepostaví ani jedna veterná elektráreň, kvôli čomu sme už roky z pohľadu výrobnej kapacity elektriny z vetra na chvoste Európy," uzavrel.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Podiel Európy na produkcii áut rapídne klesne
14. 7. 2020
V roku 2030 pripadne na západnú Európu iba päť percent svetovej produkcie automobilov, vlani to pritom bolo 15 percent. Európski výrobcovia sa budú vyrovnávať s dopadmi globálnej pandémie a zároveň budú musieť plniť stále prísnejšie emisné limity, ktoré povedú k zdraženiu áut. Vyplýva to z prieskumu KPMG Global Automotive Executive Survey, ktorého sa zúčastnilo viac ako 1 100 výkonných manažérov zo 30 krajín.
Podiel Európy za desať rokov môže byť podľa Jána Linharta z KPMG ešte menší vzhľadom k výraznému vplyvu pandémie v regióne. Naopak Čína, ktorá sa vlani na produkcii podieľala 27 percentami, bude ďalej posilňovať. "Európa sa nachádza v prechodnom období zavádzania sprísnených emisných limitov, ktoré vedú k zdraženiu áut. To je ďalšia rana, s ktorou sa automobilky budú len ťažko vyrovnávať. Riešením by bol odklad platnosti nových emisných limitov o niekoľko rokov, rokovania o tejto možnosti už prebiehajú. Prepad môže byť aj viac ako tridsaťpercentný, pokiaľ k žiadnemu opatreniu v podobe odkladu nových emisných limitov alebo podpory obstarania nových áut nedôjde," uviedol Linhart.
Euroskupina má nového šéfa
10. 7. 2020
Írsky minister financií Pascal Donohoe bol dnes zvolený za predsedu Euroskupiny, vplyvného orgánu zloženého z 19 ministrov financií krajín platiacich eurom. Štyridsaťpäťročný konzervatívny politik nahradí odstupujúceho portugalského ministra financií Mária Centena v čase, keď ministrov čaká rozhodovanie o podrobnostiach balíka na pomoc úniovým ekonomikám, ktorý navrhla Európska komisia.
Za favoritku hlasovania bola označovaná španielska ministerka hospodárstva Nadia Calviňová. Donhoe však dokázal získať na svoju stranu väčšinu z 19 ministrov, ktorí ho zvolili v tajnom hlasovaní. Donohoe uspel v konkurencii Calviňovej a svojho luxemburského kolegu Pierra Gramegna. Podporu mu pred tajným hlasovaním sľúbila Európska ľudová strana, ktorej členom je viac ako tretina ministrov financií eurozóny.
Čaká nás šiesty najväčší prepad v Únii
8. 7. 2020
Na jar mohli ekonómovia iba hádať, v lete už sú múdrejší. A budúcnosť našej ekonomiky vidia horšie. Európska komisia predstavila svoju letnú prognózu, v ktorej pokles HDP Slovenska vyrátala na deväť percent. V máji pritom ešte čakala menej než sedempercentný pokles.
„Ekonomický rast a ochrana pracovných miest musí byť pre vládu absolútnou prioritou,“ komentoval tieto čísla ekonomický expert strany Za ľudí a člen Ekonomického krízového štábu Tomáš Meravý. Vyzdvihol, že s prepadom o deväť percent je Slovensko šiesta najhoršia krajina v Európskej únií.
Smutné víťazstvo v tomto rebríčku patrí Taliansku s avizovaným prepadom o 11,2 percenta.
Domáci ekonómovia pritom tohtoročný vývoj ekonomiky hodnotia ešte horšie. Analytici z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií to vidia na pokles o 9,8 percenta a tí z centrálnej banky až na 10,3.
Dôvody tohto poklesu však vysvetľujú podobne. Koronakríza si vyberie svoju daň najmä na našom na export zameranom automobilovom priemysle. Budúci rok by sme už podľa Európskej komisie mali rásť, konkrétne o 7,4 percenta. Na pôvodnú trajektóriu sa však tak skoro nedostaneme.
Ochrana pred legalizáciou trestnej činnosti
8. 7. 2020
Hlavným cieľom návrhu novely zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu je transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu a smernice, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Zákon by mal nadobudnúť účinnosť 1. 11. 2020.
Predložený návrh reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.
S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, navrhuje sa medzi povinné osoby zaradiť subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Z dôvodov právnej istoty sa navrhuje doplnenie definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny. Navrhovaná úprava si v tejto súvislosti vyžiada aj zmenu zákonov uvedených v ďalších článkoch návrhu zákona.
Mal by sa rozšíriť okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý bude verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky.