Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet, zahŕňa nový dlh
28. 11. 2022
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky.
Nemecký parlament schválil v piatok rozpočet na rok 2023. Zahŕňa nový dlh vo výške 45 miliárd eur na financovanie štátnej pomoci v čase krízy. Správa pochádza z DPA.
"Prekonáme krízu," povedal minister financií Christian Lindner poslancom a dodal, že vláda pritom nezabúda ani na výzvy.
Celkový rozpočet dosahuje 476,29 miliardy eur, pričom počíta s tým, že výdavky ovplyvnia faktory, ako sú vojna na Ukrajine a vysoké ceny energií a potravín.
Nemecko na začiatku pandémie ochorenia COVID-19 v roku 2020 pozastavilo dlhovú brzdu, ústavné pravidlo, ktoré obmedzuje nové pôžičky. Ale vzhľadom na očakávanú recesiu ekonomiky vláda plánuje v budúcom roku nové pôžičky.
Lindner vyzdvihol rekordné investície, zatiaľ čo konzervatívna opozícia kritizovala fakt, že výdavky na obranu sa nezvýšia a nepriblížia k dvom percentám hrubého domáceho produktu, ako sa zaviazal kancelár Olaf Scholz.
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Nemecká vláda schválila regulované ceny plynu a elektriny
28. 11. 2022
Nemecká vláda schválila maximálne ceny elektriny a plynu. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii s francúzskou premiérkou Élisabeth Borneovou kancelár Olaf Scholz. Výhody z regulovaných cien, ktoré budú platiť od januára, budú mať nielen domácnosti, ale aj podniky a priemysel.
"Kabinet práve v tomto čase dospel k dôležitému záveru v zrýchlenom konaní, lebo je to naliehavé. Cenové brzdy pre plyn, elektrinu a diaľkové teplo prichádzajú," povedal Scholz.
Domácnosti a tiež malé a stredné podniky dostanú od dodávateľov 80 percent priemernej ročnej spotreby zemného plynu a tepla za 12 centov, respektíve za 9,50 centu za kilowatthodinu. Priemyselní zákazníci budú mať nárok na 70 percent predchádzajúcej spotreby zemného plynu alebo 80 percent spotreby tepla za sedem centov, respektíve 7,50 centa za kilowatthodinu.
Za elektrinu budú domácnosti spolu s menšími a strednými podnikmi platiť 40 centov za kilowatthodinu, a to až do výšky 80 percent ich predchádzajúceho ročného priemeru spotreby. Pre priemyselných zákazníkov je stanovená cena 13 centov za kilowatthodinu do 70 percent vlaňajšej spotreby.
V
Nemecká ekonomika vzrástla o 0,4 percenta
25. 11. 2022
Nemecká ekonomika rástla v uplynulo kvartáli rýchlejšie, než sa predpokladalo. Hrubý domáci produkt sa počas troch mesiacoch od júla do konca septembra 2022 po úprave o cenové, sezónne a kalendárne vplyvy medzikvartálne zvýšil o 0,4 percenta po náraste o 0,1 percenta v 2. štvrťroku, uviedol spolkový štatistický úrad Destatis a revidoval svoj prvý odhad, ktorý počítal s expanziou o 0,3 percenta.
V medziročnom porovnaní najväčšia európska ekonomika v 3. kvartáli po úprave o cenové vplyvy vzrástla o 1,2 percenta a po úprave o cenové a kalendárne vplyvy o 1,3 percenta. Motorom expanzie v uplynulom kvartáli boli podľa Destatisu predovšetkým výdavky na súkromnú spotrebu. Aj napriek pokračujúcej vysokej inflácii a energetickej kríze spotrebitelia využili zrušenie takmer všetkých protipadnemických reštrikcií, aby napríklad viac cestovali či nakupovali.
Výdavky na súkromnú spotrebu v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom celkovo stúpli o jedno percento. Verejné výdavky stagnovali. Stavebné výdavky klesli o 1,4 percenta a výdavky do vybavenia, ako sú stroje či vozidlá, stúpli o 2,7 percenta.
Zahraničný obchod sa aj napriek napätej medzinárodnej situácii oživil vďaka vysokým objednávkam a zlepšenému fungovaniu globálnych dodávateľských reťazcov. Export medzikvartálne vzrástol o dve percentá a import až o 2,4 percenta.
HDP bol v porovnaní so 4. kvartálom 2019, ktorý bol posledným štvrťrokom pred začiatkom koronakrízy, vyšší o 0,3 percenta sa prvýkrát sa dostal nad predkrízovú úroveň.
V
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko
25. 11. 2022
Európska komisia schválila operačný Program Slovensko. Slovensko bude môcť začať využívať takmer 13 miliárd eur z nových eurofondov. Investície budú smerovať na zlepšenie života ľudí v regiónoch, energetickú bezpečnosť, digitalizáciu aj na zelené riešenia. Program Slovensko vo štvrtok predstavila vicepremiérka a ministerka investícií Veronika Remišová (Za ľudí) v Prešove, na konferencii s názvom Tvoríme lepšie Slovensko. Prítomní boli tiež komisári EK Elisa Ferreira a Nicolas Schmit, členovia slovenskej vlády, zástupcovia samospráv a ďalší hostia.
"Veľmi ma teší úspech, ktorý sme dosiahli s novým Programom Slovensko a reformou eurofondov. V Európskej únii sme medzi prvými šiestimi krajinami, ktoré majú kompletne schválené celé programovanie na nové eurofondové obdobie. Už o niekoľko týždňov tak budeme môcť vyhlásiť z nových eurofondov prvé výzvy," uviedla Remišová.
Podľa ministerky investícií predstavujú nové eurofondy pre Slovensko veľkú šancu, ako sa posunúť vpred. "Dnešným dňom otvárame úplne novú investičnú kapitolu Slovenska. Vyššie platy a lepšiu životnú úroveň nám prinesú iba lepšie platené zamestnania. Pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou budú len v dynamických inovatívnych odvetviach. Táto téma sa tu opakuje roky a jej riešenie sa už viac nedá odkladať. Ak teraz nedokážeme zásadne zlepšiť náš systém vzdelávania, podporiť výskum, zavádzať inovácie, zlepšiť celkové prostredie pre naše firmy, budeme zaostávať. Nové eurofondy sú preto pre Slovensko obrovskou, ale zároveň možno aj poslednou šancou, ako sa naplno rozbehnúť," zdôraznila.
V
Poľsko žiada Európsku úniu, aby sa nové emisné pravidlá nevzťahovali na obytné domy
21. 11. 2022
Poľská ministerka životného prostredia Anna Moskwová vyzvala Európsku úniu, aby sa nový súbor obmedzení na emisie skleníkových plynov nevzťahoval na obytné domy. Informujeme o tom podľa správy agentúry PAP.
Európska komisia a Európsky parlament navrhli nový systém obchodovania s emisiami, ktorý má od roku 2024 pokrývať palivá pre komerčnú dopravu a budovy. Po roku 2029 by zaviedol rovnaké obmedzenia aj pre obytné domy. Poľsko sa na tento zámer pozerá podľa ministerky "s rastúcim znepokojením".
"Z tohto dôvodu dôrazne apelujem na vyňatie domácností zo systému obchodovania s emisiami, pretože teplý domov v zime by nemal byť trhovým tovarom, ale právom občana," napísala Moskwová podpredsedovi EK Fransovi Timmermansovi, hlavnému vyjednávačovi EP pre EU ETS Petrovi Liesemu a českému podpredsedovi vlády Mariánovi Jurečkovi. Česká republika v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie.
Ministerka tiež uviedla, že počas prípravy plánu environmentálnej udržateľnosti Fit for 55 v rámci EÚ nikto neočakával globálnu pandémiu koronavírusu a vojnu na Ukrajine. Dôsledky týchto udalostí však katastroficky zhoršili ekonomickú situáciu a preto by sa mali vziať do úvahy.
V