Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Švédske predsedníctvo navrhlo riešenie Klausových požiadaviek
23. 10. 2009
Návrh švédskeho predsedníctva na riešenie požiadavky českého prezidenta týkajúcej sa ratifikácie Lisabonskej zmluvy je pre Václava Klausa prijateľný. Kompromis by mal spočívať v malej úprave textu o výnimkách pre Poľsko a Veľkú Britániu, ktorý by sa doplnil o Českú republiku a o čiarku.
Český prezident touto výnimkou podmienil ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, ktorú Česko, ako posledná krajina EÚ, neratifikovalo.
O výnimke budú šéfovia vlád všetkých členských krajín únie rokovať 29. a 30. októbra v Bruseli. Ústavný súd ČR bude o Lisabonskej zmluve rozhodovať 27. októbra. Prezident Lisabonskú zmluvu nemôže ratifikovať skôr, ako rozhodne Ústavný súd ČR.
Právo na digitalizáciu kníh
21. 10. 2009
Európska komisia si kladie za cieľ vytvoriť jednoduchý a nákladovo efektívny systém pre udeľovanie práv na digitalizáciu už vydaných kníh a pre ich publikovanie na internete. Brusel to oznámil v týchto dňoch.
Diskusia o digitalizácii kníh, ktorú odštartovala Európska komisia, bude musieť odpovedať na dva základné okruhy otázok 1. Aké sú právne dôsledky masovej digitalizácie knižničného fondu? 2. Aké sú potenciálne náklady na autorské poplatky pre vlastníkov autorských práv?
Tieto dva okruhy otázok vyplynuli z konzultácii medzi Komisiou, knižnicami, vydavateľmi a ďalšími zúčastnenými stranami.
Európska komisia oznámila 19. októbra, že téma digitálnych kníh sa vyrieši na budúci rok v kontexte pripravovanej stratégie o ochrane práv na duševné vlastníctvo.
Daňové úľavy pre „start-upy“ firiem
13. 10. 2009
Podnikateľská lobby BusinessEurope tvrdí, že chronický nedostatok zdrojov na rozbeh mladých inovatívnych firiem v Európe spôsobuje zaostávanie za konkurenciou. Chce, aby vlády motivovali podnikateľov daňami. V detailnej správe o podpore inovácií v EÚ vyzýva k širšiemu využitiu finančných produktov v ponuke Európskej investičnej banky, ktorých úlohou je zmenšiť odpor bánk podporovať nové technológie.
V správe sa odporúča vytvoriť integrovaný európsky trh rizikového kapitálu. BusinessEurope navrhla okrem toho aj niekoľko možných daňových impulzov pre nové firmy, ktoré sa na trh snažia priniesť inovatívny produkt.
Za príklad dávajú francúzsku iniciatívu „Jeune Enterprise Innovante“ platnú od roku 2004. Malé a stredné podniky, ktoré investujú ročne aspoň 14 % svojich výdavkov na výskum a vývoj, si môžu uplatniť daňovú výnimku zo všetkých korporátnych daňových povinností prvých osem rokov od založenia.
Prísne regulovanie poskytovania hypoték
13. 10. 2009
Európska komisia pracuje na harmonizácii národných pravidiel upravujúcich poskytovanie hypoték v rámci prevencie krízy v budúcnosti. Sen o vlastnom bývaní si splní menej ľudí.
Komisár pre vnútorný trh ešte v júli rozoslal členským štátom a relevantným hráčom na trhu dokument obsahujúci možné zmeny v pravidlách EÚ o kapitálovej primeranosti. Vďaka nim by sa malo obmedziť riziko a súčasne dosiahnuť maximálna harmonizácia medzi európskymi národmi vo viacerých oblastiach.
V dokumente komisia zacielila na riziko plynúce z hypoték na rezidenčný majetok a chce prísnejšiu reguláciu poskytnutia úveru. Komisia navrhuje zavedenie 40-percentného stropu pre indikátor loan-to-value (LTV - pomer čerpaného úveru a hodnoty nehnuteľnosti), ktorý určuje aké percento ceny domu môže banka poskytnúť kupujúcemu.
Prakticky by to znamenalo, že v prípade nákupu bytu za 100 tisíc €, by záujemca s normálnymi úrokovými sadzbami získal hypotéku maximálne 40 tisíc €. Pokiaľ by chcel získať viac, znamenalo by to vyššie úroky a poskytovateľ úveru by musel pre obmedzenie potenciálneho rizika odložiť viac kapitálu.
V súčasnosti sa pravidlá o poskytovaní hypoték v jednotlivých členských štátoch značne líšia. Platná smernica stropy neurčuje. Vyplýva z nej, že najnižšia úroveň kapitálovej primeranosti sa od inštitúcií poskytujúcich hypotéku vyžaduje len v prípade, že hodnota nehnuteľnosti značne presahuje krytie.
Platné pravidlá si členské štáty vysvetlili rôzne. Podľa údajov Európskej hypotekárnej federácie bola priemerná hodnota indikátora LTV aplikovaná britskými bankami v roku 2004 na úrovni 87 %, kým v Španielsku, Belgicku, Dánsku a Švédsku 80 %, Nemecku 71 %, Francúzsku 70 %, Poľsku a Taliansku 60 %, Grécku 57 % v Maďarsku zas na 40 %.
Aktuálne údaje za rok 2008 Federácia plánuje zverejniť začiatkom novembra. Podľa predbežných odhadov sú však odchýlky oproti číslam spred štyroch rokov minimálne.
Európsky priemer bol 70 %. Znamená to, že na dom s hodnotou okolo 140 tisíc € mohol kupujúci dostať hypotéku s normálnymi úrokovými sadzbami v hodnote do 102 tisíc €. Strop na úrovni 40 % by tento objem značne znížil. V prípade harmonizácie by však hypotéky boli vo viacerých členských štátoch neprístupné pre väčšiu skupinu ľudí aj bez zavedenia hornej hranice.