Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Obchod s emisiami je lepší ako emisné dane
22. 7. 2009
Efektívnejším spôsobom boja proti klimatickým zmenám je podľa správy vypracovanej pre britského premiéra obchodovanie s emisiami než emisné dane.
Ak sa chceme
vyhnúť katastrofálnym následkom klimatických zmien je globálny systém
obchodovania s emisiami nevyhnutný. Píše sa to v správe Global Carbon
Trading.
Ani samotné
obchodovanie však nebude stačiť. Musí sa spojiť s cieleným znižovaním emisií na
národnej úrovni. Emisný trh by mal byť kombinovaný s cielenou reguláciou,
zdaňovaním a verejnými financiami na široko zamerané opatrenia. Správa
tvrdí, že kľúčové bude dosiahnutie zníženia emisií v rozvojových krajinách.
Dokument britskej
vlády sa teda nevyslovuje za zásadnú environmentálnu daňovú reformu. „Zelené dane“ odvíjajúce sa od znečistenia by
mali mať len podpornú úlohu.
Švédske
predsedníctvo zasa tvrdí, že bez
zavedenia emisných daní nebude európsky systém obchodovania s emisiami
stačiť na také zníženie emisií, aby EÚ splnila svoje záväzky.
Rovnaký názor zastáva aj popredný environmentálny
expert, David Gee z Európskej environmentálnej agentúry. Podľa jeho slov na nedávnej konferencii v Londýne
povedal, že kríza klimatických zmien, lepšie výskumné poznatky a klesajúca
popularita trhovej ideológie vytvárajú výbornú príležitosť na zavedenie
environmentálnej daňovej reformy.
Všeobecné kritériá na záchranu bánk
21. 7. 2009
Jednou z priorít EÚ by v čase finančnej krízy malo byť definovanie všeobecných kritérií na záchranu bánk. Ich stanovenie by mohlo zabrániť podobnému krachu v budúcnosti. Tvrdí to aliancia najväčších finančních hráčov v dvadsaťsedemčlennom bloku.
Finančná kríza odhalila potrebu sprísniť európsky dohľad nad finančnými inštitúciami, ktoré
kontrolujú najmä národné autority, a to i napriek tomu, že sú čoraz viac
zapojené do cezhraničných aktivít. V Európe je podľa údajov Európskej
komisie viac ako osem tisíc bánk, no dve
tretiny ich aktív sú v rukách okolo štyridsiatich medzinárodných inštitúcií.
V októbri 2008 vytvorila EK expertnú skupinu, ktorej úlohou bolo skúmať a
navrhnúť reformné opatrenia vo finančnej supervízii. Panel viedol bývalý
výkonný riaditeľ Medzinárodného menového fondu. Svoju správu prezentoval vo
februári 2009.
V máji Komisia plne podporila návrhy skupiny, pričom predstavila svoj koncept
založený na zvýšení právomocí Európskej centrálnej banky pri makrodohľade na
prevenciu systémového rizika a podporu spolupráce na národnej úrovni pri
mikrodohľade medzinárodných finančných skupín.
EÚ usiluje o dohľad nad energetickými investíciami
20. 7. 2009
Európska komisia má záujem viac monitorovať národné investície do energetickej infraštruktúry v kľúčových oblastiach. Patria k nim oblasti ako biopalivá, jadrová energia, plyn a zachytávanie a uskladňovanie CO2.
Komisia návrh
nariadenia o povinnosti štátov oznamovať investičné projekty energetickej
infraštruktúry predstavila 16. júla.
Komisár Piebalgs zdôraznil, že Únia by potrebovala práve tieto investície vzhľadom
na záväzky EÚ v oblasti klímy.
Komisiu zaujíma, či sa investičné projekty stanú realitou včas
na to, aby uspokojili budúci dopyt a naplnili energetické
a klimatické ciele. Tento záujem je v čase, keď vážna finančná
a hospodárska kríza spôsobuje škrty a meškanie energetických
investícií a zvyšuje neistotu v budúcich energetických projektoch,
pochopiteľný.
EÚ v rámci
plánu hospodárskej obnovy určila na investície do energetickej infraštruktúry
3,98 miliardy eur. Komisia však odhaduje, že na zlepšenie elektrickej siete a výrobných
kapacít bude potrebné investovať do roku 2030 investovať podstatne viac, a to
až jeden bilión eur, teda asi 250-krát
viac. Ďalších 150 miliárd by malo smerovať do plynárenských sietí. Únia bude len
tak bude schopná reagovať na výzvy
v oblasti bezpečnosti dodávok a klimatických zmien.
V spore o kanadské víza Praha hľadá solidaritu EÚ
15. 7. 2009
Česko protestuje proti obnoveniu vízovej povinnosti pre svojich občanov cestujúcich do Kanady. Rozhodlo sa vyjednávať s kanadským veľvyslancom a členské štáty EÚ vyzýva k podpore v snahe o zvrátenie rozhodnutia.
Od zrušenia vízovej povinnosti v
roku 2007, zaznamenala Kanada takmer
3000 žiadostí o azyl zo strany českých občanov, predovšetkým Rómov.
Väčšina Rómov sa podľa českých a kanadských médií odvolávala na strach z
rastúceho extrémizmu vo svojej krajine.
Kanada, ktorá poskytuje azylantom
štedrý sociálny balíček tvrdí, že český exodus vyčerpáva jej kapacity a
rozpočet imigračných služieb. Od včera (14. júla) sú tak Česi cestujúci do Kanady nútení ísť podať žiadosť do najbližšieho
kanadského úradu pre víza, ktorý je vo Viedni.
Český premiér je rozhodnutý povolať
svojho veľvyslanca v Kanade späť do Prahy, aby s ním konzultoval
situáciu. Vláda sa okrem toho dohodla,
že i kanadskí diplomati a držitelia služobných pasov budú pri ceste do Českej
republiky potrebovať víza.
Ako člen Európskej únie však Česko nesmie recipročne a individuálne zaviesť
víza pre všetkých Kanaďanov, pretože musí rešpektovať politiku celého bloku EÚ,
ktorý má s Kanadou dohodu o bezvízovom styku.
Českí diplomati preto chcú začať
rokovať s Európskou komisiou, ktorá by voči Kanade mohla zakročiť v priebehu
troch mesiacov. Premiér Fischer vyhlásil, že za hromadný odchod Rómov môže
kanadský azylový systém, ktorý je podľa neho veľmi náchylný k zneužívaniu.