Nemecko trápi rekordný nedostatok pracovníkov v IT
13. 6. 2023
V Nemecku bolo vlani v priemere iba 27 136 nezamestnaných s kvalifikáciou pre prácu v sektore informačných technológií. Nemecko v minulom roku čelilo rekordnému nedostatku pracovníkov v sektore informačných technológií. Informovala o tom agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na štúdiu Inštitútu nemeckého hospodárstva. Podľa nej vlani bolo v sektore informačných technológií po celom Nemecku v priemere 67 924 voľných pracovných miest.
To je najviac od roku 2010, keď inštitút začal tento údaj sledovať. Dopyt po IT pracovníkoch sa zvyšuje v dôsledku rozširovania digitálnej infraštruktúry vo všetkých hospodárskych odvetviach. Počet voľných pracovných miest v sektore informačných technológií v Nemecku od roku 2015 prevyšuje počet nezamestnaných s potrebnou kvalifikáciou. Podľa štúdie panuje najmä veľký nedostatok IT odborníkov s vysokoškolským vzdelaním, ktorý v strednodobom horizonte nedokáže vyriešiť prílev domácich absolventov vysokých škôl. Počty študentov matematiky, informatiky, techniky a prírodných vied v prvých semestroch nemeckých vysokých škôl v posledných rokoch klesajú, takže možno v budúcnosti očakávať klesajúce počty absolventov, varuje štúdia. Za jednu z ciest k riešeniu nedostatku zamestnancov štúdia označuje nábor kvalifikovaných pracovných síl zo zahraničia. Ďalšou možnosťou je poskytnúť príležitosť pracovníkom s nižšou kvalifikáciou a z iných odborov.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Životná úroveň obyvateľov Európskej únie klesá
13. 6. 2023
Nespokojná je zhruba polovica Európanov. Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu nálada obyvateľov Európskej únie v súvislosti s ich ekonomickou situáciou klesá. Poukázali na to výsledky prieskumu Eurobarometra, v rámci ktorého sa zhruba polovica z celkovo 26.376 anketovaných v 27 krajinách EÚ vyjadrila, že ich „životná úroveň klesla a očakávajú, že v nasledujúcom období klesne ešte viac“. TASR o tom informuje na základe správy portálu europeannewsroom.com.
Najnespokojnejší Bulhari
Najnespokojnejší s vývojom ekonomickej situácie sú Bulhari. Až 81 % z oslovených dalo najavo nespokojnosť s opatreniami bulharskej vlády v boji proti vysokým životným nákladom. Okrem toho približne 61 % Bulharov uviedlo, že je nespokojných s opatreniami prijatými na celoeurópskej úrovni.
Vo Francúzsku je nespokojných s tým, ako krízu životných nákladov rieši francúzska vláda, zhruba 74 % opýtaných. Lepšie hodnotia kroky svojej vlády v Nemecku, kde je s jej opatreniami nespokojných 59 % respondentov. V Belgicku sa takto vyjadrilo smerom k vláde 54 % opýtaných, a čo sa týka opatrení prijatých na úrovni EÚ, nespokojnosť dalo najavo 55 % Belgičanov. V Chorvátsku je s tým, ako veci fungujú v EÚ, spokojných 38 % ľudí, nespokojnosť dalo najavo 48 % anketovaných.
Istý optimizmus
S vývojom svojej životnej úrovne sú výrazne nespokojní v Španielsku a Grécku a ešte výraznejšie na Cypre. Približne 66 % z celkového počtu oslovených v Španielsku a rovnaké percento aj v Grécku uviedlo, že ich životná úroveň sa už zhoršila, prípadne sa zhorší v nasledujúcich 12 mesiacoch. Prekonali ich obyvatelia Cypru, kde sa takto vyjadrilo 76 % opýtaných.
„Na druhej strane, Európania dali najavo aj istý optimizmus, že Európska únia bude schopná situáciu riešiť," povedal riaditeľ pre kampane v Európskom parlamente Philipp Schulmeister. Približne 64 % z celkového počtu oslovených obyvateľov EÚ uviedlo, že cítia, že veci sa v ich prípade vyvíjajú správnym smerom, a napríklad v prípade Španielov vyjadrilo takýto optimistický postoj 69 % respondentov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Európska Únia investuje 1,23 miliardy eur na podporu duševného zdravia
13. 6. 2023
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že dopĺňa európsku zdravotnú úniu o ďalší pilier: o nový, komplexný prístup k duševnému zdraviu. Na rôzne súvisiace iniciatívy vyčlení až 1,23 miliardy eur.
Podľa Komisie ide o o prvý krok k tomu, aby sa duševné zdravie kládlo na rovnakú úroveň ako fyzické zdravie a aby sa v tejto oblasti zaistil nový, medziodvetvový prístup.
Nová stratégia EÚ sa zameria na primeranú a účinnú prevenciu, prístup k vysokokvalitnej a cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liečbe, ako aj na opätovné začlenenie do spoločnosti po uzdravení. Pred pandémiou koronavírusu čelil problémom s duševným zdravím v EÚ každý šiesty človek (84 miliónov ľudí), v posledných rokoch sa táto situácia ešte zhoršila.
Celkové náklady na problémy v oblasti duševného zdravia sa v krajinách EÚ odhadujú na vyše štyri percentá HDP, čo predstavuje viac ako 600 miliárd eur ročne. Tieto náklady zahŕňajú výdavky na zdravotnícke systémy a programy sociálneho zabezpečenia, ale aj nižšiu zamestnanosť a produktivitu pracovníkov.
B
(Zdroj: www.aktuality.sk/)
Eurozóna spadla do recesie, pravdepodobne kvôli Nemecku
12. 6. 2023
Skoršia prognóza predpokladala rast ekonomiky. K revízii situácie v eurozóne smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Ekonomika eurozóny sa v prvom štvrťroku prepadla do recesie. Hrubý domáci produkt sa v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom znížil o 0,1 percenta, rovnakým tempom ako v predchádzajúcom kvartáli. V spresnenej správe to uviedol európsky štatistický úrad Eurostat.
Minulý mesiac pritom štatistici s odvolaním sa na predbežné čísla uvádzali, že ekonomika eurozóny o 0,1 percenta vzrástla. Ekonomika celej Európskej únie za január až marec vykázala rast o 0,1 percenta. To je o 0,1 percentuálneho bodu menej, ako Eurostat uvádzal v predbežnej správe minulý mesiac. Európskej únií sa tak podarilo vyhnúť recesii, v poslednom štvrťroku minulého roka totiž klesla o 0,2 percenta. Recesia sa zvyčajne definuje ako dve štvrťroky medzikvartálneho ekonomického poklesu za sebou. Medziročne sa HDP v Európskej únií aj v eurozóne v prvom tohtoročnom štvrťroku zvýšil o jedno percento.
Z jednotlivých krajín najvyšší rast zaznamenalo Poľsko, kde ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom stúpla o 3,8 percenta. HDP Luxemburska sa zvýšil o dve percentá. Naopak, najvýraznejší pokles registruje Írsko, a to o 4,6 percenta, a Litva o 2,1 percenta. Česká ekonomika zaznamenala po revízii nulový rast, v predbežnej správe pritom Eurostat hovoril o raste o 0,1 percenta.
K revízii smerom nadol zrejme najviac prispelo Nemecko, ktoré je najväčšou ekonomikou v Európe. Podľa spresnených údajov sa tam HDP v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom znížil o 0,3 percenta, zatiaľ čo pôvodne štatistici uvádzali, že rast v prvom štvrťroku stagnoval.
S
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa dostalo do poslednej fázy
16. 5. 2023
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008.
Zvyšovanie úrokových sadzieb v eurozóne sa blíži ku koncu, uviedol viceprezident Európskej centrálnej banky (ECB) Luis de Guindos. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Bloomberg.
ECB sa nachádza v poslednej fáze svojho cyklu agresívneho sprísňovania menovej politiky, povedal Guindos pre taliansky denník Il Sole 24 Ore.
„Vstúpili sme do záverečnej fázy sprísňovania našej menovej politiky,“ uviedol Guindos. „A to je dôvod, prečo sa vraciame k normálnosti, k zvyšovaniu o 25 bázických bodov.“
ECB od júla zdvihla svoje hlavné úrokové sadzby o 375 bázických bodov, a tie sa dostali na najvyššiu úroveň od novembra 2008. Dôvodom agresívneho sprísnenia bola snaha o skrotenie inflácie. Rada guvernérov ECB tento mesiac spomalila tempo zvyšovania sadzieb na štvrť percentuálneho bodu.
Aj keď trhy počítajú s ďalším zvýšením sadzieb o 25 bázických bodov (v júni a v júli), podľa zdrojov oboznámených s diskusiami v rámci ECB niektorí jej predstavitelia začínajú pripúšťať, že potom možno bude potrebné ďalšie sprísnenie.
Guindos zopakoval oficiálne stanovisko ECB, že prípadné budúce kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky a bude sa o nich rozhodovať na jednotlivých zasadnutiach Rady guvernérov.
Všetky rozhodnutia budú „založené na dôkazoch o tom, ako fungovalo sprísnenie podmienok financovania – a na vývoji celkovej a jadrovej inflácie,“ uviedol a dodal, že ho „znepokojujú ceny služieb, ktoré majú veľký podiel na jadrovej inflácii“.
B